Ako dlho dojčiť?

Ako čoskoro po príchode z pôrodnice zistíte, budete o dojčení a výchove svojho bábätka dostávať mnoho rád. Nemusí byť jednoduché pokračovať v úspešne rozbehnutom dojčení, ak budete neustále počúvať to, že pravdepodobne nemáte dosť mlieka, prípadne, že je slabé; že nikto vo vašej rodine nikdy nedojčil a že keď tak často dojčíte, určite je bábätko hladné. Preto, ak chcete dojčiť dlhšiu dobu, ako je bežné, môže byť pre vás dôležité, aby ste si našli podpornú skupinu dojčenia (či už v materskom centre, alebo v skupine vedenej poradkyňou pri dojčení) alebo skupinu kamarátok, ktoré dojčia.

Počas prvých zúfalých dní a týždňov, keď sa rúcajú vaše predstavy o bábätku, ktoré spokojne spinká v postieľke alebo sa na vás díva veľkými očkami a bez plaču, je dôležité vedieť, že toto obdobie nebude trvať donekonečna. Ak problémy prekonáte, nadobudnete sebavedomie, ktoré vám nik nevezme. Problémy sa oplatí vyriešiť, ak viete, že potom môže nasledovať ďalšie dlhé obdobie dojčenia, kedy už tieto ťažkosti nebudete mať.

Dojčenie totiž netrvá len 6 mesiacov výlučného dojčenia, ale sprevádza vás a vaše dieťatko i ďalej prvým jedlom, rastom všetkých zúbkov, prvými chorobami, prvými slovíčkami a vetami, obdobím objavovania chodenia, obdobím frustrácie či možno vzdoru až k úplnej samostatnosti – a pomáha vám všetko ľahšie zvládať. V podpornej skupine dojčenia nájdete potrebnú podporu vydržať, pokračovať v dojčení, uvidíte, že aj iné matky sa stretávajú s rovnakými problémami a že ich prekonávajú. Budete sa navzájom povzbudzovať; zistíte, že je bežné, keď sa dojčené bábätká budia často v noci i cez deň, budete spoločne skúmať, ako zavádzať príkrmy, keď o ne dieťa prejaví záujem, a zároveň udržať dojčenie na rovnakej úrovni ako doposiaľ či ako prekonať tlak okolia na odstavenie po roku či 18 mesiacoch. Pri všetkých týchto míľnikoch vám vždy môže poradiť aj poradkyňa pri dojčení.

Ešte pred pár rokmi bola otázka dojčenia alebo podávania umelej výživy otázkou toho, pre aký životný štýl sa matka rozhodne. Avšak poznatky z neurológie poukazujú na dojčenie ako na nevyhnutný predpoklad správneho vývinu mozgu. Dojčenie je teda ďaleko viac než len prijímanie potravy. Jeho primárnou úlohou je vytváranie mozgových spojení. Materské mlieko je v akomkoľvek veku dieťaťa jedinečné a nenahraditeľné. Obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebude, a to, aj keď je dieťa dojčené dlhú dobu, čo znamená niekoľko rokov, nie mesiacov.

Dojčenie:

je zdravé pre matku – „nevysáva ju“,
dlhodobé dojčenie odďaľuje u niektorých žien návrat plodnosti a potláča ovuláciu,
znižuje riziko rakoviny prsníka (významná súvislosť medzi dĺžkou dojčenia a zníženým rizikom rakoviny prsníka),
znižuje riziko rakoviny vaječníkov,
znižuje riziko rakoviny maternice a endometria,
chráni proti osteoporóze,
znižuje riziko reumatickej artritídy,
znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia,
dojčiace matky spravidla ľahšie po pôrode schudnú,
medzi riziká nedojčenia môže patriť: obezita, niektoré druhy rakoviny, zápal stredného ucha, znížená imunita, hnačky, zápchy, Crohnova choroba, nekrotizujúca enterokolitída, srdcové ochorenia, horší kognitívny vývin, horší vývin zraku, ekzém.

„Rozhodnutie dojčiť alebo dojčenie samotné by počas celej doby, kým trvá, nemalo byť podkopávané komerčnými reklamami na náhrady materského mlieka alebo iné produkty, ktoré sa používajú na kŕmenie umelým mliekom (fľašky, cumlíky).“ (Materiál EU, 9. 4.)

Dojčenie si zaslúži podporu „počas celej doby, kým trvá“. To, že túto podporu po šiestich mesiacoch stráca je nepopierateľné. Dôkazov o tom, že o problematiku dojčenia po 1. roku sa málokto zaujíma, je veľa, ale najlepším ukazovateľom je snaha výrobcov UM o ponúkanie svojich produktov po 6. mesiaci/1. roku a predstava mnohých (vďaka reklame výrobcov UM), že z materského mlieka sa prechádza (niekde medzi 6. a 18. mesiacom) na umelé mlieko.

Výrobcovia spájajú so zavedením UM všetky predstavy, ktoré vyčerpaných rodičov podporia v rozhodnutí začať dieťaťu dávať umelé mlieko:

materské mlieko už po 1. roku, 2. roku dieťaťu nič nedáva,
dieťa bude po odstavení lepšie spať, prestane sa budiť, bude zaspávať samo,
dojčenie je už len psychologické, dieťa len „dudluje“, materské mlieko už v skutočnosti nepotrebuje,
matka si už svoju povinnosť voči dieťaťu splnila,
dieťa je potom možné ponechať aj v starostlivosti iných ľudí, lebo je „nezávislé“.

Aj matka staršieho dieťaťa, ktorá je zmätená tlakom na odstavenie potrebuje podporu v tom, že:

Materské mlieko je pre dieťaťa potrebné a výživné počas celej doby dojčenia, dokonca určité vitamíny a imunitné faktory sú koncentrovanejšie.
Mnohé námietky proti dojčeniu vyplývajú práve z nepochopenia dojčenia starších detí a jeho nedostatočnej dĺžky a z predstavy, že do 6., 12., 24. mesiacov dojčenie už vyčerpalo svoje "výhody". Mnohé úžasné aspekty dojčenia ako rozvoj imunity, chorobnosť, schopnosť dojčenia pomôcť dieťaťu prekonávať záťažové situácie sa výrazne prejavia až pri dojčení staršieho dieťaťa.
Dojčenie uspokojuje mnohé a rozmanité potreby detí (ktoré sa vôbec netýkajú mlieka ako takého) a že tieto potreby prirodzene odznejú, keď budú naplnené.
Odstavenie je proces, ktorý nastane sám od seba a prirodzene, rovnako ako sa dieťa naučí chodiť; rodičovi stačí, aby bol pri tomto procese pomocníkom, ktorý citlivo vníma potreby dieťaťa.
Napriek tomu, že niektoré deti začnú spať po celú noc, vo väčšine prípadov je nočné dojčenie (a dojčenie na zaspatie) posledným dojčením, ktoré postupne ustúpi.
Prechod z dojčenia k odstaveniu môže mať rôzne podoby a častá frekvencia dojčenia aj po druhom roku života neznamená, že dojčenie sa nikdy neskončí a že s tým treba niečo robiť.
Zaspávanie pri dojčení nie je zlozvyk, je to najjednoduchší spôsob, ako dieťa uspať pred tým, než sa jeho spánkové cykly vyvinú tak, že prechod medzi bdelosťou a spánkom bude ďaleko rýchlejší. Práve schopnosť rýchleho prechodu medzi bdelosťou a spánkom (schopnosť, ku ktorej dieťa prirodzene dospeje) je potrebná na to, aby dieťa začalo uprednostňovať iný spôsob zaspávania.
Zaspávanie pri dojčení a nočné budenie nevedie k poruchám spánku – táto predstava je najčastejším dôvodom otázok, ktoré matky kladú, a prečo chcú dieťa odstaviť (vyčerpanie matky častým budením je vo veľkej miere vyčerpanie zo psychologickej neistoty, či vlastne dieťaťu neubližujú do budúcnosti).