Kajakárka Nina Csonková: „Peťko je veľký „cuckoš“.“

Okrem toho, že Nina Csonková je úspešná slovenská kajakárka, je už skoro dva roky aj mamou malého Peťka. Ako sa jej darí spájať materstvo s vrcholovým športom a akú úlohu zohráva v ich rodine dojčenie, prezradila v rozhovore, ktorý nám poskytla.

Vy aj váš manžel ste profesionálni kajakári. Spoznali ste sa vďaka športu?

Áno, vďaka športu. Ja som začínala jazdiť na rafte v ženskej posádke v Čunove a Peťo bol už vtedy veľmi úspešný freestylový kajakár. Jedného dňa nám do raftu z mostíka skočili dvaja sympatickí chalani. Peťo bol jedným z nich, bola to láska na prvý pohľad. Dovtedy som si ho v areáli v Čunove nevšimla, ale on ma vraj sledoval už rok (smiech).

Ako dlho ste sa venovali športovej kariére predtým, než sa vám narodil synček?

S Peťom sme sa dali dokopy a on ma začal učiť kajakovať. Vtedy by mi ani nenapadlo, že o pár rokov sa budem tomuto športu venovať profesionálne. Mala som 18 rokov a myslela som si, že som na to už stará, no mala som perfektného trénera, môjho budúceho muža, a veľké odhodlanie. S manželom sme spolu už skoro 13 rokov a presne toľko sa venujem aj kajakovaniu. Malý Peťko bude mať v júni dva roky.

Pôrodom neprichádza na svet iba dieťatko, spolu s ním sa zrodí aj matka. Ako spomínate na tento zážitok?

Na pôrod som sa tešila a snažila som sa naň psychicky nastaviť. Čítala som veľa literatúry a verila som, že všetko pôjde ľahko. No nešlo to vôbec podľa môjho plánu a rodila som plánovaným cisárskym rezom, keďže sa môj syn v brušku nechcel pretočiť. Snažila som sa robiť všetko pre to, aby sa otočil, ale asi sa mu nechcelo. Cisársky rez nebol práve ten zážitok, ktorý som si vysnívala, ale ani by mi to tak veľmi nevadilo, keby som mala možnosť byť so synom hneď po pôrode. Ako to už však u nás v pôrodniciach chodí, dali mi ho až po vyše 24 hodinách.

Pomôžte nám pokračovať v pomoci dojčiacim ženám a ich bábätkám a podpore dojčenia, venujte 2 % z daní MAMILE!
Všetky potrebné tlačivá nájdete
v tomto odkaze.

Materstvo alebo kariéra? Túto otázku v sebe rieši množstvo žien. Vy ste príkladom toho, že to nemusí byť nevyhnutne buď - alebo. Ako sa vám darí skĺbiť "mamičkovanie" s prácou?

Vrcholový šport a materstvo nemajú veľa spoločného a skĺbiť ich dokopy stojí veľké odhodlanie. S manželom sa na tréningoch striedame. Malého Peťka berieme so sebou úplne všade. Či cestujeme na preteky alebo makáme v posilňovni. Väčšinu času však trávime vonku pri vode na čerstvom vzduchu. Freestylové kajakovanie nie je len šport, ale je to životný štýl, ktorý sa snažíme preniesť aj na nášho syna. Myslím, že s dvoma deťmi by to už nebolo také jednoduché, preto zatiaľ o druhom ani nerozmýšľame, ale s jedným je to pohoda.

S ani nie 3-mesačným bábätkom ste vyhrali striebornú medailu na Majstrovstvách Európy. Ako ste do dokázali?

Keď som otehotnela, veľa ľudí sa ma pýtalo, či končím so športovou kariérou. Keď som niekde spomenula, že malý sa narodí v júni a ja mám už v auguste Majstrovstvá Európy, pozerali na mňa ako na blázna. Pre mňa to bola však výzva. Preteky sa konali u nás na Slovensku, v Čunove. Mala som výhodu, že to miesto dobre poznám a nemohla som si túto šancu nechať ujsť. Hneď po šestonedelí som začala pomaličky trénovať. Zo začiatku to išlo veľmi pomaly, hlavne preto, že moje brušné svaly boli úplne ochabnuté, ale kajakovanie je ako bicyklovanie, to človek nezabudne. Túto medailu si vážim najviac zo všetkých. Musela som sa naozaj presviedčať, že to dokážem. Mala som veľkú oporu v mojom mužovi, ktorý mi so všetkým pomáhal, a takisto aj babky sa snažili pomôcť, keď sa dalo.

Priniesol život s dieťatkom niečo, čo ste neočakávali?

Hlavne pocit zodpovednosti za to malé stvorenie a taký nový pocit strachu. Toto ma na začiatku naozaj prekvapilo. Človek si zrazu musí lepšie zorganizovať čas a už treba všetko riešiť s ohľadom na dieťa, ale ja si myslím, že rodičia to niekedy až moc preháňajú. My žijeme skoro rovnako ako predtým, akurát sme museli obmedziť naše výlety do exotických krajín.

Akú úlohu zohráva dojčenie vo vašej starostlivosti o synčeka Peťka?

Peťko je veľký „cuckoš“ a ja som šťastná, že dojčenie existuje. Je to liek na každý problém. Doteraz zaspáva na prsníku. Keď je nervózny, unavený, nahnevaný, mliečko vždy pomôže. Vtipkujem, že je to ako gumidžús.

Aké boli vaše začiatky dojčenia? 

U mňa to nebolo ľahké hneď od začiatku. Po plánovanom cisárskom reze z dôvodu polohy dieťatka som mala s rozbehnutím laktácie problém. Keď Peťko po týždni schudol, nakázali mi ho dokrmovať fľaškou. To mi našťastie vydržalo len dva dni. Nechcela som dojčenie vzdať, a tak som skúšala všetko možné. Skontaktovala som sa aj s jednou milou laktačnou poradkyňou, ktorá mi radila cez telefón a pomohla mi to nevzdať. Vtedy by ma nenapadlo, že nakoniec budem dojčiť tak dlho. 

Aké je Peťko dieťatko a ako zvláda váš akčný život?
Peťko je akčné dieťa, ktoré je rado vonku. Najradšej sa hrá s vodou alebo šoféruje akékoľvek auto. Nevadí mu byť medzi ľuďmi, ale rád sa hrá aj sám. Nevydrží na jednom mieste a je stále v pohybe. Musím však povedať, že je celkom rozumný a celkom nás poslúcha. Je mu jedno, kde je, hlavne, že je s nami. Keď mal niečo vyše roka, leteli sme do Kanady na majstrovstvá sveta. Boli sme tam 5 týždňov a bývali sme v stane. Bol to jeden z najlepších výletov, čo sme s ním absolvovali. Peťko zvládal všetko úplne v pohode. Hygiena v rieke, varenie na lúke, spanie v spacáku na nafukovacej posteli, nič z toho mu nevadilo. 

Čo plánujete v najbližšej budúcnosti? Aké máte plány a ciele?

Čo sa týka športových cieľov, pripravujeme sa na Majstrovstvá Európy, ktoré budu začiatkom júna v Nemecku. Dúfam, že sa nám podarí obhájiť naše tituly. Manžel je už dvojnásobný majster Európy a ja by som chcela tiež konečne získať zlato. Okrem toho budeme cestovať po Európe a súťažiť. Máme karavan, je to ako náš druhý domov. 

Mamila.sk > Články o dojčení > Kajakárka o dojčení