Rozhovor o rôznych otázkach o dojčení

Prinášame vám záznam z rozhovoru rádia Regina o rôznych otázkach o dojčení s MUDr. Evou Ondogreculovou, lekárkou a poradkyňou pri dojčení

Do akej miery je možné porovnať umelé mlieko s materským mliekom?

Umelá výživa sa vyrába buď z kravského mlieka alebo zo sóje. Ani jedno sa ani zďaleka nepribližuje materskému mlieku, materské mlieko je špecifické pre ľudské bábätká, obsahuje živé bunky, obsahuje stovky látok, ktoré sa v umelej výžive nenachádzajú a ani sa nikdy nebudú nachádzať. Materské mlieko je vzácne a jedinečné, imunitné faktory a látky, ktoré sú v ňom obsiahnuté a ktoré dokážu pôsobiť napríklad aj proti rakovine, nie sú niečo, čo dokážeme vyrobiť. Umelá výživa má biochemicky úplne iné zloženie ako materské mlieko.

Umelá výživa by sa mala používať jedine v odôvodnených prípadoch, ktorých neexistuje iná možnosť. Umelá výživa sa väčšinou používa bez dostatočných informácií a bez dôvodu. Mimochodom je zaujímavé, že o dojčenie detí vo veku jedného, dvoch či troch rokov sa považuje za "kontroverzné", ale pritom používanie umelej výživy do 3 rokov a dlhšie sa paradoxne považuje, že "dobrú starostlivosť" a "snahu dať dieťaťu to najlepšie", napriek tomu, že nedojčené deti umelé mlieko po 6. mesiaci nepotrebujú.

Materské mlieko sa dokáže vytvoriť jedine v tele človeka, dojčiacej matky. Obsahuje stovky jedinečných nenahraditeľných látok. Hoci momentálne žijeme v spoločnosti, v ktorej sa vytvorila kultúra toho, že dojčiace matky majú „málo mlieka“, reálne by väčšina dojčiacich matiek ako normálny stav mala „nadmernú tvorbu mlieka“. Avšak dva základné faktory (okrem množstva iných) vytvárajú dojem, že má matka materského mlieka málo:

• Nedostatočné znalosti o fungovaní dojčenia, riešenia otázok týkajúcich sa dojčenia a nedostatočná podpora dojčenia.
• Príliš ľahká dostupnosť náhrad materského mlieka – teda umelej výživy (= umelého mlieka) a s ňou spojených „pomôcok“ ako napríklad fliaš a cumlíkov.

Príliš ľahká dostupnosť umelého mlieka a masívny marketing umelého mlieka spôsobujú, že ženy často ani netušia, že existuje aj iná možnosť ako zabezpečiť bábätku výživu, ak je to potrebné – banky ženského materského mlieka. Vzhľadom na to, že väčšina dojčiacich matiek má nadmernú tvorbu mlieka, tak sa môžu stať darkyňou materského mlieka a umožniť tak iných deťom, aby dostávali to, čo tak veľmi potrebujú – vzácne materské mlieko. Vedeli ste dokonca, že materské mlieko môžete dostať aj na predpis a že je zaradené medzi lieky?

Čo obsahuje materské mlieko?

Materské mlieko je stále nenahraditeľná, jedinečná tekutina, ktorá je dôležitá pre správny rast a vývin orgánov a celého tela dieťaťa. Materské mlieko obsahuje stovky látok, ktoré sa v žiadnej inej potravine, vrátane umelého mlieka, nenachádzajú.  Obsahuje nutrične hodnotné látky, ale okrem toho aj probiotiká napomáhajúce črevnej mikroflóre dieťaťa v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam a mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky. Dojčenie je však omnoho viac než len materské mlieko. Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa – napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď. Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa. Dojčenie pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo a najviac tieto funkcie matka ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí.

Čo v prípade, ak žena ochorie (napríklad na nádchu či chrípku), alebo ju trápia alergie. Odporúčate aj v tom prípade pokračovať v dojčení?

Ak matka dojčeného bábätka ochorie, je ešte o to dôležitejšie, aby pokračovala v dojčení. Zvlášť v prípade infekčných chorôb sa matky často nesprávne dozvedia, že musia prestať dojčiť. Väčšinu infekcií spôsobujú vírusy, pričom väčšina vírusových infekcií je najnákazlivejšia ešte pred tým, než matka vôbec tuší, že je už chorá. Keď už matka začne mať horúčku (alebo jej začne tiecť z nosa či má hnačku, kašeľ, vyrážku alebo zvracia atď.), tak už pravdepodobne mohla preniesť túto chorobu na dieťa. Dojčenie však pomáha ochrániť dieťa pred infekciami a matka by mala v dojčení pokračovať práve preto, aby dojčením chránila svoje dieťa. Ak by dieťa predsa len ochorelo, čo sa môže stať, bude pravdepodobne menej choré, ako keby sa prestalo dojčiť – práve v tomto čase dieťa dojčenie potrebuje najviac. Často sú však matky príjemne prekvapené, že neochorie vôbec. Je chránené tým, že matka pokračuje v dojčení.

Ak je matka alergička, alebo sa aj v rodine alergia vyskytuje, je ešte o to dôležitejšie, aby dieťa bolo dojčené. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, majú vyšší výskyt alergie a ekzémov.

Do akého veku dieťaťa sa odporúča dojčenie?

Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudské mláďatá patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 – 5 rokov.

Existujú nejaké štatistiky, či dojčiacich matiek za posledné roky pribúda, alebo ubúda?

Na Slovensku štatistiky uvádzajú, že sa počet detí dojčených v 6. mesiacoch zvýšil na 48 %, čo je výrazný nárast dojčených detí a taktiež pozorujeme nárast dlhodobo dojčených detí, pretože toto je myšlienka, ktorú o. z. MAMILA matkám postupne vysvetľuje a matky začínajú chápať, že svoje deti skutočne môžu dojčiť až do prirodzeného odstavenia.

Kedy sa odporúča začať s dojčením? Koľko dní po pôrode?

Dojčenie začína bábätko. Všetky bábätká, ktoré majú možnosť prirodzene tráviť s matkou čas okamžite po pôrode v kontakte koža na kožu, sa správajú inštinktívne – všetky ich kroky smerujú k tomu, že sa v priebehu približne hodiny začnú postupne plaziť na hrudníku matky k prsníku, začnú oblizovať prsník a prisajú sa. Každá matka prichádza už do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých sa tvorí mlieko. Prvé dojčenie po pôrode začína už na pôrodnej sále a ak sa bábätku ponechá možnosť sa prisať vlastným tempom v kontakte koža na kožu, je to kľúčový bod pre to, aby dojčenie v ďalšom období bolo bezbolestné a aby bábätko získalo dostatok mlieka.

Je možné zlúčiť dojčenie s prácou?

Mnohé dojčiace matky pracujú. Dojčené bábätká a deti počas matkinej práce papajú bežnú stravu, pijú z pohárika a dojčia sa vtedy, keď sú s matkou. Takto môže dojčenie bez problémov fungovať až do prirodzeného odstavenia.

Od čoho závisí to, aby matka čo najdlhšie dojčila? Aké rady odporúčate ženám?

Matky, ktoré strávia so svojimi bábätkami prvé dve hodiny po pôrode v kontakte koža na kožu, dojčia dlhodobejšie. Správny začiatok, pomoc, ak nastanú problémy a dlhodobá podpora v dojčení sú kľúčové pre to, aby žena  dojčila tak dlho, ako to jej dieťa potrebuje. Takúto podporu poskytujú poradkyne pri dojčení z o. z. MAMILA na podporných skupinách dojčenia, ktoré výrazne zvyšujú šance, že deti budú dojčené dlhodobo.

Určuje schopnosť tvorby mlieka nejakým spôsobom veľkosť prsníka ženy?

Veľkosť prsníka je určená tukovým tkanivom. Veľkosť prsníkov teda neurčuje to, či sa žene bude tvoriť mlieko a koľko mlieka sa jej bude tvoriť. Neplatí, že ženy s malými prsníkmi nedokážu mať dostatok mlieka.

Je potrebné, aby sa žena predtým, ako sa stane matkou a začne s dojčením, sa na to dojčenie aj nejako pripravovala?

Je mimoriadne dôležité sa na dojčenie pripraviť už počas tehotenstva. Odporúčame ženám stretnúť sa už v tehotenstve s profesionálnou laktačnou poradkyňou a navštíviť jej školu dojčenia pre tehotné. Matkám môže pomôcť aj kniha o. z. MAMILA Praktický návod na dojčenie, ktorá je špeciálne určená tehotným ženám pre obdobie  prvého týždňa po pôrode a ponúka praktické vysvetlenia a návody, ako riešiť situácie, ktoré riešia matky v pôrodniciach. Mnohé ženy si myslia, že dojčenie bude prirodzené a málokedy sa ešte v tehotenstve zaujímajú o to, aké kroky vedú k čo najlepšiemu začiatku dojčenia. Po pôrode ich potom problémy zaskočia a bez správnej pomoci často nedokážu nájsť účinné riešenie vzniknutej situácie.

Ak sa spomína príprava na dojčenie počas tehotenstva, väčšinou sa tým nesprávne myslí príprava bradaviek. Je dôležité vedieť, že každý tvar a typ bradavky je vhodný pre dojčenie, nie je potrebné bradavky akokoľvek pripravovať počas tehotenstva, ani používať mastičky.

Koľkokrát do dňa odporúčate dojčiť dieťa?

Dojčenie podľa potrieb je pre dieťa prirodzené, matka by mala bábätko dojčiť vtedy, keď má o dojčenie záujem. Bežná predstava je, že dojčenie bábätku poskytuje mlieko na zasýtenie a teda že by sa malo dojčiť v nejakých intervaloch. Je málo známe, že dieťa si na prsníku uspokojuje mnohé iné funkcie. Satie na prsníku reguluje dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu, znižuje hladiny stresových hormónov, prežívanie bolesti, rozvíja mozog - toto všetko nie je možné organizovať do určitého režimu.

Ako postupovať v prípade, ak dieťa odmieta materské mlieko? Aké sú najčastejšie dôvody odmietania materského mlieka?

Najúčinnejším opatrením je prevencia. A to v prípade úspešného dojčenia znamená kontakt koža na kožu okamžite po pôrode a potom pokračovať v kontakte koža na kožu aj počas ďalších dní na oddelení šestonedelia a po príchode domov, pomáhať bábätku dojčiť sa so správnym prisatím, umožniť mu dojčenie podľa jeho potrieb a intenzívny fyzický kontakt s matkou – nosenie, spoločné spanie. Ak bábätko dojčenie odmieta, vraciame sa k týmto preventívnym krokom, ktoré pomôžu bábätku pochopiť, že v náručí mamičky je príjemne, že je príjemné sa dojčiť. Bábätko odmietajúce dojčenie má preto stráviť čo najviac času v kontakte koža na kožu s matkou, matka mu dojčenie ponúka v polospánku, napr. keď sa precitá. Je dôležité v takejto situácii byť v kontakte s poradkyňou pri dojčení, ktorá matke poskytne potrebnú podporu a povzbudenie a tiež praktické rady, ako zlepšiť dojčenie tak, aby bábätko získavalo na prsníku dostatočný tok mlieka a bolo ochotné sa prisávať a dojčiť.

Akú rolu hrá pri dojčení správna vyvážená životospráva a pohyb?

Správna vyvážená životospráva a pohyb nie sú pre dojčiacu matku o nič dôležitejšie, než pre každého iného dospelého človeka, pretože sú to dva základné faktory povzbudzujúce zdravie človeka. Z hľadiska dojčenia však bez ohľadu na to, akú má dojčiaca životosprávu a životný štýl, materské mlieko obsahuje a vždy bude obsahovať stovky jedinečných látok, ktoré sa nikde inde nenachádzajú, obsahuje imunitné faktory a látky, ktoré podporujú rast bábätka, vitamíny, minerály – a to v takej podobe, ktorá je dostupná pre organizmus bábätka, kvalitné bielkoviny, tuky, cukry, všetko potrebné pre rozvoj mozgu a pre jeho rast.