Medzinárodný kódex WHO

Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka (ďalej len "kódex") predstavuje tú najdôležitejšiu ochranu dojčenia. Dojčenie je do veľkej miery ovplyvňované vzorom, ktoré mamičky majú všade okolo seba. Reklama je veľmi silným kultúrnym vplyvom, pôsobiacim na správanie človeka. V kultúre, v ktorej je model či kultúrny vzorec dojčenia z predchádzajúcich generácií oslabený až absentujúci (ako je to vo väčšine „civilizovaných“ krajín), má reklama na umelé mlieko o to väčší vplyv, pretože ponúka model kŕmenia našich detí, odlišný od toho správneho modelu - modelu dojčenia, a nahrádza ho, čím mení kultúru dojčenia na kultúru kŕmenia z fľaše. Poskytuje tak širokej populácii predstavu, že normálne sa správajú tie deti, ktoré sú kŕmené umelým mliekom, lebo „lepšie spia, sú pokojnejšie atď...“. Aj preto má dodržiavanie kódexu zmysel aj vo vyspelých krajinách.

Je preukázané, že reklama (marketing) na umelú výživu negatívne ovplyvňuje snahu matiek dojčiť. Reklama na náhrady materského mlieka je preto zakázaná (analogicky ako reklama na alkohol či cigarety). Náhradami materského mlieka sa myslia všetky prípravky umelej výživy (umelé mlieko, formuly) určené pre novorodencov, dojčatá a batoľatá akéhokoľvek veku,  a to i následné prípravky umelej výživy a inej výživy určené pre dojčatá po 4. či 6. mesiaci veku, iné mliečne výrobky, čaje, kaše a džúsy pre dojčatá a batoľatá,  iné jedlá, nápoje a výrobky určené na pitie z fľašky a následné doplnkové prípravky, keď sú používané ako čiastočná či úplná náhrada materského mlieka bez ohľadu na vek dieťaťa.

Do kategórie náhrad materského mlieka pre účely kódexu spadajú teda:

a) umelá výživa (umelé mlieko/formula), a to všetkého druhu, či už ide o umelé mlieko pre deti od 0 - 6 mesiacov (označené č. 1) alebo od 6 mesiacov (označené číslami 2, 3, 4, atď.)
b) dojčenské fľašky a cumlíky na fľašky aj samostatné cumlíky
c) príkrmy a jedlá a nápoje určených pre deti pri zavádzaní tuhej stravy, ako sú čaje, kaše, džúsy, zeleninové, ovocné, mäsovo-zeleninové a iné príkrmy, ktoré sú vyrábané ako doplnkové či následné prípravky popri dojčení či umelej výžive v akomkoľvek veku dieťaťa
d) dojčenské vody 

Nedojčenie stojí štát množstvo finančných prostriedkov. Nedojčenie zvyšuje chorobnosť ako aj obezitu detí. Dojčenie je totiž jeden z najlepších nástrojov preventívnej medicíny. Štát vynakladá nemalé prostriedky na boj proti obezite či rakovine prsníka – podporovanie dojčenia ako prevencie týchto dvoch problémov je významným prvkom takejto snahy. Túto snahu významne ovplyvňuje práve reklama na umelú výživu. Kŕmenie bábätiek umelou výživou zvyšuje riziko viacerých chorôb dieťaťa i matky: nedojčené deti majú vyššie riziko zápalu stredného ucha, vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny cholesterolu, diabetu I a II., astmy, obezity, alergií, gastroenteritídy a pri predčasne narodených deťoch nekrotizujúcej enterokolitídy. Štyri z menovaných faktorov sú rizikom pre arteriosklerózu, čo je jedna z najčastejších príčin úmrtí vo vyspelých krajinách. Matky, ktoré nedojčia, majú vyššie riziko: rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. Dojčené deti by štátu na zdravotnej starostlivosti ušetrili množstvo finančných prostriedkov. Napríklad vo Veľkej Británii by 1-percentný nárast dojčených detí ušetril každý rok pol milióna libier. Ak je dieťa výlučne dojčené do šiestich mesiacov, ušetrí sa v USA  na zdravotnej starostlivosti 1400 dolárov na jedno dieťa. Ak by sa v USA dostalo dojčenie na odporúčanú úroveň šiestich mesiacov výlučného dojčenia, ušetrilo by sa ročne 3, 6 miliardy dolárov.

Súčasný stav v SR
Nedostatky v súčasnej legislatíve, obzvlášť skutočnosť, že zákon (v rozpore s medzinárodným kódexom) delí umelú výživu na „počiatočnú“ a „pokračujúcu“ (ktorú podľa súčasného zákona nie je zakázané reklamovať, hoci to kódex zakazuje) spôsobuje takýto súčasný stav (všetky popísané body sú v rozpore s kódexom) v SR:
1) reklamujú sa výrobky „pokračujúcej“ umelej výživy s číslom 2 či 3, ktoré tým, že majú identický obal (líši sa len číslom 1) podporujú aj predaj umelej výživy ako takej
2) časopisy pre matky sú plné reklám na umelé mlieko/cumlíky/fľašky, reklamy na umelé mlieko sa objavujú aj v časopisoch pre deti
3) reklamy na umelé mlieko/cumlíky/fľašky sú na internetových portáloch pre rodičov, v televízii ako aj v čakárňach pediatrov, gynekológov, v pôrodniciach, v nemocniciach, v lekárňach, v letákoch hypermarketov a obchodov – a sú zamerané na matky (čo odporuje zámeru kódexu)
4) matky u gynekológov a v pôrodniciach dostávajú balíčky („klinikboxy“ a iné), v ktorých sú letáky na rozličné výrobky zakázané kódexom a zároveň poskytujú svoje údaje, ktoré firmám umožňujú zasielať im vzorky umelého mlieka a pod.
5) firmy vyrábajúce umelé mlieka sponzorujú lekárske kongresy a konferencie rozličných zdravotníckych pracovníkov, majú na nich svoje propagačné stánky, dávajú lekárom svoje propagačné materiály, plagáty, darčekové predmety (hodiny, kalendáre, perá, atď.), uverejňujú reklamu v lekárskych časopisoch a pod.
Reklama umelej výživy spolu s nedostatočnými znalosťami v oblasti dojčenia spôsobuje, že väčšina detí dostane umelú výživu už v pôrodnici v prvých dňoch života a spojenie týchto dvoch skutočností (reklamy a odporúčania umelej výživy zdravotníkmi) spôsobuje, že už v prvom mesiaci života je dojčených málo detí, napriek tomu, že mamičky svoje deti pôvodne dojčiť zamýšľali.

Princípy kódexu boli zapracované do medzinárodných dohôd ako napr. Deklarácia Innocenti, niektoré jeho časti boli prevzaté do direktív Európskej únie. Prostredníctvom EU direktív možno princípy kódexu preniesť aj do zákonov členských krajín EU ako aj krajín ašpirujúcich na členstvo v EU. V roku 2001 bol tak aj na Slovensku prijatý zákon regulujúci aspoň čiastočne marketing náhrad materského mlieka, pričom tento bol v roku 2009 novelizovaný. Uvádza sa v ňom napr., že reklama na UM sa nesmie diať rozdávaním vzoriek, upozorňovaním na zľavy UM a osobitnou ponukou. Uvádza tiež úrady na dohľad dodržiavania tohto zákona a finančné sankcie za nedodržiavanie zákona.

Plné znenie kódexu nájdete tu: http://www.who.int/nutrition/publications/code_english.pdf, ku ktorému nerozlučne patria aj všetky následné rozhodnutia WHA (http://www.babymilkaction.org/regs/thecode.html). Kódex predstavuje „minimálne požiadavky“ na ochranu zdravia malých detí a má byť do legislatívy implementovaný „v plnom rozsahu“. „Cieľ kódexu je prispieť k poskytnutiu bezpečnej a primeranej výživy dojčiat a batoliat tým, že bude chrániť a propagovať dojčenie, a tým, že zabezpečí správne používanie náhrad materského mlieka tam, kde je to nevyhnutné, na základe primeraných informácií a prostredníctvom vhodného marketingu a distribúcie.“

Umelá výživa je len vzdialenou náhradou materského mlieka, pretože neobsahuje stovky výnimočných látok obsiahnutých v materskom mlieku. Patrí medzi liečivá, a preto jej podávanie má svoje riziká. Pri odporúčaní umelej výživy je potrebné zvážiť tieto riziká podobne ako pri indikácii iných liekov. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa má dojčenie dôležitú úlohu pre zabezpečenie práva dieťaťa na najlepší možný zdravotný stav. Toto právo chráni Medzinárodný kódex marketingu náhrad materského mlieka, ktorý vypracovali experti WHO a počas schvaľovania s nimi súhlasili aj výrobcovia umelého mlieka. Podľa kódexu okrem iného výrobcovia alebo distribútori nesmú propagovať výrobky, ktoré sú jeho predmetom. To znamená nielen umelé mlieka pre deti do šiestich mesiacov, ale aj: tzv. pokračovacie mlieka, fľašky, cumlíky, dojčenské vody, detské džúsy, čaje, roztoky glukózy, obilné kaše a pod., ak sú tieto propagované na použitie u detí mladších ako šiestich mesiacov alebo prezentované ako vhodná náhrada materského mlieka u detí starších ako šiestich mesiacov. Žiadne potraviny určené pre deti nesmú byť propagované spôsobom, ktorý by mohol ohroziť úspešnosť dojčenia. Kódex nezakazuje tieto potraviny vyrábať.
Základné zásady uplatňovania kódexu v praxi:
1. Nepropagovať umelú výživu a ostatné výrobky v čakárňach, na chodbách a v zdravotníckych zariadeniach ako takých
2. Nerozdávať vzorky umelej výživy
3. Neodporúčať konkrétnu značku umelej výživy
4. Neprijímať žiadne dary od firemných reprezentantov
5. Neumožňovať kontakt s matkami ani formou tzv. klinikboxov v pôrodniciach
6. Nezúčastňovať sa konferencií, kongresov či iných podujatí, ktoré sponzorujú firmy vyrábajúce umelú výživu
7. Informácie o umelej výžive získavať výlučne z vedeckých zdrojov a o umelej výžive šíriť jedine takto získané informácie

Predstavy o umelej výžive sú do veľkej miery ovplyvnené jej marketingom, čo je jednou z hlavných príčin predčasného ukončenia dojčenia. Marketing umelej výživy sa nás snaží presvedčiť o tom, že je v niektorých situáciách nenahraditeľná. Často sa zabúda na to, že ak je dokrmovanie medicínsky indikované, umelá výživa nie je prvou ani najlepšou voľbou.

Poradkyne pri dojčení dodržiavajú kódex v plnom rozsahu.

Mamila.sk > O nás > Medzinárodný marketingový kódex