Dodatočné informácie k prieskumu nemocníc o podpore dojčenia

Náš prieskum vyplnilo v priebehu veľmi krátkej doby 3200 žien, čo samo o sebe vyjadruje záujem a aktuálnosť tejto témy. Ženy prieskum nielen vyplnili, ale aj napísali svoj príbeh. Mnohé z príbehov vypovedajú o ich túžbe byť so svojím bábätkom, získať pomoc pri dojčení a o ich hlbokom sklamaní, že sa nemohli spoľahnúť na to, čo im mal titul baby-friendly nemocnica zaručiť automaticky.

Prieskum bol pripravený a zamýšľaný ako internetový prieskum a nemal za cieľ byť reprezentatívny či randomizovaný. Bolo prekvapivé, akú rýchlu a nadšenú odozvu vyvolal. V prieskume boli zastúpené všetky slovenské nemocnice a dáva odpovede na otázky, ktoré matky majú pred výberom pôrodnice:

  1. Aká je realita slovenských nemocníc? Majú alebo nemajú matky štandardne možnosť držať v náručí svoje dieťa po pôrode a stráviť s ním čas na pôrodnej sále?
  2. Majú alebo nemajú matky štandardne prístup k dostatočnej pomoci s dojčením v nemocnici?
  3. Dostávajú alebo nedostávajú novorodenci umelé mlieko v nemocnici? Dostanú matku podporu v dojčení tak, aby novorodenci mohli byť dojčení?
  4. Dokážu matkám v nemocnici pomôcť tak, aby vedeli dojčiť? Dokážu riešiť aj náročné situácie s dojčením, s ktorými sa matky stretávajú?
  5. Sú deti kŕmené fľašou alebo z prsníka?
  6. Dostanú matky v nemocnici informáciu, kde získajú pomoc s dojčením po odchode z pôrodnice?

Na Slovensku sa každý rok narodí okolo 50 000 detí. 3200 žien, ktoré sa prieskumu zúčastnili, je významné číslo, ktoré každý deň stúpa, pretože ďalšie a ďalšie ženy prieskum ešte stále vypĺňajú. Tiež sa ukázalo, že takéto prieskumy majú zmysel a je opodstatnené, aby sa uskutočnili v oveľa väčšom rozsahu. V našom prieskume zodpovedali jeho jednotlivé parametre všeobecne uvádzaným štatistikám – a to tak v počte detí narodených cisárskym rezom či počte detí, ktoré sa narodili predčasne pred 37. týždňom tehotenstva a pod. Išlo teda o bežnú populáciu detí. Okrem toho, podpora dojčenia a kontaktu koža na kožu je pri deťoch, ktoré majú zdravotné problémy, ešte dôležitejšia. Jednotlivé kroky iniciatívy nemocníc baby friendly sa týkajú úplne všetkých detí, nielen zdravých.

Prieskum sa zameriaval na otázky, ktoré sa nachádzajú v štandardných formulároch UNICEF-u a ktoré objektívne skúmajú splnenie podmienok pre získanie titulu nemocnica baby-friendly. Nejde o subjektívne dojmy či pocity spokojnosti alebo nespokojnosti matiek s pôrodnicou. Nejde o prívetivé či neprívetivé správanie personálu. Nejde o to, či matka o daný postup požiada. Ide o otázky toho, či personál rutinne poskytuje ten typ starostlivosti, ktorý podľa medzinárodných štandardov vedie k podpore dojčenia a ktorý má byť automatický a ku ktorému sa nemocnice s titul baby friendly zaviazali

Často sa hovorí o tom, aké je dôležité, aby z pôrodnice odchádzalo zdravé dieťa a zdravá matka. Ak sa toto má diať, tak pôrodom zdravého dieťaťa a zabezpečením zdravia matky sa všetko ešte len začína. Je mimoriadne dôležité zabezpečiť kontakt koža na kožu matky a dieťaťa, pretože tento zaisťuje správnu bakteriálnu flóru, ochranu pred infekciami a prispieva k imunite dieťaťa ešte 6 mesiacov po pôrode. Rovnako dôležité je zabezpečiť správny začiatok dojčenia, pretože dojčenie je celoživotným základom prevencie ochorení a zdravia dieťaťa. A práve prvé dni v pôrodnici a zážitok ženy pri prvých dojčeniach je rozhodujúci pre úspech v dojčení.

Je úplne prirodzené predpokladať, že matka, ktorá je 9 mesiacov tehotná, chce svoje dieťa po pôrode vidieť. Zo zahraničnej literatúry a štúdií je tiež zrejmé, že 98 % matiek je už pred pôrodom rozhodnutých dojčiť, a že matkám sa často toto prianie nesplní. Z nášho prieskumu vyplynulo, že matky opakovane prosili o to, aby s deťmi po pôrode mohli byť, no napriek tomu nemali túto možnosť.

Titul baby friendly nemocnica by mal byť garanciou toho, že matka a dieťa budú po pôrode spolu v kontakte koža na kožu a že sa tak stane automaticky. Titul baby friendly nemocnica by mal zaručovať, že pri snahe o dojčenie matkám nebudú kladené prekážky, že dostanú pomoc pri ťažkostiach s dojčením, že nebude neopodstatnene používaná umelá výživa, že žiadna žena nebude v noci trpieť tým, že by chcela mať svoje dieťa pri sebe, a bolo jej zobraté. Do týchto nemocníc matky prichádzajú s tým, že pomoc a podporu s dojčením predpokladajú.  A sú sklamané, že sa to tak nedeje.

Informácie o Iniciatíve nemocníc priateľských k deťom

Štandardy, ktoré sú definované v Iniciatíve nemocníc priateľských k deťom (BFHI), predstavujú podľa definície UNICEF/WHO minimálne kritériá, ktoré by nemocnice mali spĺňať na to, aby podporovali dojčenie a umožnili ideálny začiatok dojčenia matkám a ich deťom. Postupy, ktoré Iniciatíva nemocníc priateľských k deťom uvádza, by mali byť normou, ktorá sa v nemocniciach uskutočňuje ako rutinná a samozrejmá súčasť práce personálu. Personál by ich mal vykonávať automaticky, pretože ide o postupy vyplývajúce z medicíny založenej na dôkazoch (evidence-based medicine). Podnet na realizáciu týchto postupov by mal vychádzať od personálu a práve personál by mal nachádzať spôsoby, ako dojčenie umožniť a podporiť.

Mieru, do akej sa tieto postupy skutočne uplatňujú v praxi v nemocniciach, je možné z hľadiska 4. – 10. bodu Iniciatívy priateľskej k deťom overiť prostredníctvom toho, ako ich vnímali tí, ktorým majú tieto postupy pomôcť – teda matky v nemocnici. Preto boli respondentkami nášho prieskumu matky, ktoré do nemocníc prichádzajú s očakávaním, že pomoc a podporu pri dojčení dostanú. Aj oficiálne vyhodnocovania nemocníc pri udeľovaní titulu nemocnica priateľská k deťom zahŕňajú ako svoju súčasť otázky, ktorých respondentkami sú práve matky.

Náš prieskum sa sústredil na tú časť hodnotenia nemocníc, ktoré matky dokážu posúdiť. Sú ukazovateľom toho, či sa dané postupy Iniciatívy nemocníc priateľských k deťom uplatňujú tak, že ich vnímajú aj matky – pretože uplatňovanie postupov majú pocítiť práve ony. Toto je dôležité, pretože dojčenie v nemocnici a podmienky vytvárané pre uskutočnenie dojčenia sú rozhodujúce pre dojčenie dokonca aj z hľadiska mnohých ďalších mesiacov pod odchode z nemocnice.

Vzhľadom na to, že v prieskume boli použité otázky, ktoré slúžia na samohodnotenie nemocníc ešte predtým, než požiadajú o možnosť zaradiť sa do procesu získavania titulu BFHI, sa dá usudzovať, že nemocnice nespĺňajú základné podmienky týkajúce sa pomoci a podpory dojčenia definované v iniciatíve BFHI. Toto sa ukázalo aj pri analýze každého z bodov BFHI podľa jednotlivých otázok. V praxi teda zo strany personálu nemocníc neboli uplatňované postupy stanovené v iniciatíve BFHI bez ohľadu na to, či je dojčeniu vyjadrená slovná a formálna podpora.

Detailnejšie vysvetlenie výsledkov prieskumu

Výsledky prieskumu tiež vysvetľujú, prečo v dnešnej dobe také množstvo matiek zažíva ťažkosti s dojčením a následnú frustráciu z toho, že na ceste za dojčením narazili na neprekonateľné ťažkosti a nenašli účinnú pomoc. Z 50 000 detí, ktoré sa každý rok narodia, sa už po 6. mesiaci nedojčí viac ako 25 000. Dodržiavanie jednotlivých bodov iniciatívy BFHI by im výrazne pomohlo sa do týchto problémov vôbec nedostať.

Ak má nemocnica titul baby-friendly, mala by všetky body BFHI dodržiavať v plnom rozsahu, pretože ide o minimálne kritériá na zabezpečenie podpory dojčenia. Aká je realita?

Napríklad štvrtý bod iniciatívy nemocníc priateľských k deťom hovorí o tom, že je dôležité umiestniť bábätko do kontaktu koža na kožu s matkou hneď po narodení najmenej na hodinu. Kontakt koža na kožu vďaka pôsobeniu hormónov ovplyvňuje matku a z pohľadu dojčenia sa deti, ktoré ho zažijú, s vyššou pravdepodobnosťou prisajú bez akejkoľvek pomoci a ich prisatie bude s vyššou pravdepodobnosťou správne. Keď sa dieťa prisáva správne, je pravdepodobnejšie, že matku nebude dojčenie bolieť a dieťa bude získavať dostatok mlieka. A aj preto sú deti, ktoré strávia prvé hodiny v súvislom kontakte koža na kožu s matkou, dojčené bez dokrmovania a dlhodobejšie. Z výsledkom prieskumu však vyplýva, že možnosť stráviť prvú hodinu v kontakte koža na kožu dostalo menej ako 20 % matiek a detí a to bez ohľadu na to, či rodili v nemocnici s plaketou baby-friendly (18,6 %) alebo v nemocnici bez tejto plakety (11,9 %).  Až takmer 89 % matiek uviedlo, že ich dieťa bolo počas pobytu v pôrodnici v zavinovačke a toto číslo bolo rovnaké, či išlo o bežnú nemocnicu alebo o nemocnicu s plaketou baby-friendly. Iba asi 11 % matiek bolo v baby-friendly pôrodniciach (10 % v bežných nemocniciach) informovaných o tom, aký má význam pokračovať v kontakte koža na kožu počas pobytu v pôrodnici.

Viac než 63 % matiek v nemocnici bez titulu baby friendly a takmer 62 % matiek v nemocnici s titulom baby-friendly, nedostalo v nemocnici žiadne informácie o tom, ako rozpoznať, kedy ich bábätko pri dojčení skutočne pije, a ako posúdiť, či bolo dojčenie dostatočne výdatné. Pritom toto je pre matku kľúčová informácia, ktorá ju môže upokojiť, že bábätko sa dostatočne dojčí alebo naopak upozorniť na to, že dojčenie je potrebné zlepšiť

Dôležitým bodom podpory dojčenia v nemocniciach  je podporovať neustály spoločný pobyt matky a dieťaťa na izbe 24 hodín denne.  Keď ostanú spolu, pomáha im to „zosúladiť sa“ navzájom, pomáha matke učiť sa rozoznávať signály dieťaťa a znižuje riziko bolestivého naliatia prsníkov a neskoršie problémy s množstvom mlieka. Až 68 % matiek  (v nemocniciach baby-friendly 65 %)v dotazníku uviedlo, že nemali možnosť byť neustále s bábätkom na izbe.

Napriek tomu, že nemocnice priateľské k deťom sa zaviazali, že dojčeným deťom nebudú dávať cumlíky a fľaše, až 24 % matiek v dotazníku uviedlo, že v baby-friendly nemocnici dostali návrh na použitie cumlíka alebo bol dieťaťu podaný bez ich súhlasu (v nemocnici bez titulu to bolo 26 %) a 31 % matiek uviedlo, že v baby-friendly nemocnici bolo ich bábätko dokrmované fľašou (v nemocnici bez titulu to bolo takmer 38 %).

Z prieskumu je okrem iného zrejmé, že nielenže titul nemocnica baby-friendly nie je zárukou dodržania baby friendly postupov, ale že nie je významný rozdiel v tom, či nemocnice titul vlastnia alebo nie.

Mamila.sk > Pre matky > Nemocnice > Dodatočné informácie