Mnohé matky nemajú štandardne možnosť byť po pôrode so svojimi deťmi v kontakte koža na kožu (aj keď o to aktívne žiadajú)

Celé tehotenstvo sa tešíte na okamih, keď si po prvýkrát priviniete svoje dieťatko, budete sa mu môcť zahľadieť do tváre, nadojčiť ho. O dôležitosti kontaktu koža na kožu boli publikované stovky štúdií. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý si vyberiete nemocnicu s plaketou baby friendly (BFHI). Veď nerušený kontakt koža na kožu v trvaní aspoň jednu hodinu po pôrode je jedným z desiatich bodov iniciatívy. Aká je však pre mnohé ženy rodiace v slovenských BFHI nemocniciach realita?

„Nemocnicu som si vybrala pre systém rooming-in a pre ich titul baby friendly hospital... po pôrode bola dcérka odnesená na zváženie a zmeranie... sestra zo šestonedelia ju následne akože priložila k prsníku, nepolozila ju na mňa, len ju priložila k prsníku a hneď ju zobrala na oddelenie... dve hodiny po pôrode som bola prevezená na oddelenie šestonedelia, nechali ma oddýchnuť si a malú mi priniesli až večer okolo 7 (narodila sa 10:30).“

„Po pôrode bolo pre mňa veľmi frustrujúce, že mi bábätko nechceli nechať viac ako pár minút... o bondingu, kontakte telo na telo sa nedá ani rozprávať. Keď som prosila sestričku aby mi maličkú ešte nechala (mala som ju fakt max. 5 minút) vyrvala mi ju z rúk a podráždená odišla, pritom už bola umytá, aj zmeraná... Celý môj kontakt s ňou prebiehal počas bolestivého šitia, ale aj tak to bolo fakt nádherné! Nestihla sa mi ale ani prisať... nedostala príležitosť.“

„Keď som sa pripravovala na pôrod a rodičovstvo, mala som veľa informácií o dojčení, napozerané videá, načítané knihy a verila som, že v baby friendly hospital bude ochotný personál, ktorý zodpovie moje prípadné otázky. No vytriezvela som hneď počas pôrodu, keď mi neboli plne umožnené náležitosti podporujúce bonding a dojčenie.“

Ak budete rodiť cisárskym rezom, možno ste nedostali informáciu, že kontakt koža na kožu je nielen možný, ale aj veľmi žiaduci. Zvyšuje pravdepodobnosť úspešného dojčenia (čo býva po pôrode cisárskym rezov v dôsledku separácie častý problém) a napomáha k stabilizácii dieťatka. V baby friendly nemocnici by kontakt koža na kožu po pôrode cisárskym rezom mal predstavovať rutinný spôsob starostlivosti. V našom prieskume bol takýto kontakt umožnený iba 2,4% žien. Nie je ojedinelé, že prvé dojčenie po pôrodoch cisárskym rezom prebieha v našich pôrodniciach v rozmedzí niekoľkých hodín až dní. Pocity matiek po cisárskom reze, ktoré sú bez svojich bábätiek takú dlhú dobu, sú veľmi frustrujúce:

„Rodila som cisárskym. Podpora dojčenia nebola žiadna, priloženie dieťaťa na prsník po pôrode nepripadalo do úvahy. Dieťa mi doniesli po troch dňoch, pripadala som si ako človek, čo nemá žiadny nárok na svoje dieťa.“

„Rodila som sekciou v úplnej narkóze. Syna som prvýkrát videla cca 1,5 hodine po narodení. Priniesli mi ho na cca 10 minút na JIS. Nemala som naštudované žiadne info o dojčení. Myslela som, že v pôrodnici sa dozviem všetko potrebné. Počas 10 minút na JIS ma nikto neinformoval, že je potrebné si dieťa priložiť k prsníku, tak iba pri mne ležal v perinke. Potom som ho videla až o cca 22 hodín, keď ma dali na izbu. Niekedy potom prišla sestra, že ideme prikladať. Teda prvé prisatie bolo, keď mal syn 1 deň.“

„Môjmu synáčikovi sa nechcelo na svet, a tak po týždňovom pobyte na oddelení rizikovej gravidity, kde skúšali všetko možné aj nemožné, som sa zmierila s tým, že Matúško príde na svet v 42. týždni cisárskym rezom. Vedela som, že pri takomto pôrode neumožňujú kontakt koža na kožu a bola som rada, že mi ho priložili aspoň na pár minút k líčku. Nikto ma však neupozornil, že ma nedajú na rooming-in, ale na iné poschodie, a keď som sa pýtala, kde mám bábätko, tak mi ironicky odpovedali, že ho nebudú nosiť hore-dole po nemocnici. Až na druhý deň a na moju výslovnú žiadosť ma preložili na izbu s bábätkom, ale nikto mi nič neukázal.“

Ako zdôvodnenie, prečo nie je kontakt koža na kožu po pôrode v slovenských pôrodniciach bežnou súčasťou zdravotnej starostlivosti, sa používajú dva časté argumenty. Jedným z nich je, že na matku s dieťaťom nemá kto po pôrode dávať pozor alebo že matky svoje deti nechcú. Ohľadne prvého argumentu – ak je matka  kritické dve hodiny na pôrodnej sále bez sledovania, tak potom ide o zásadný problém. Ak je matka 2 hodiny po pôrode sledovaná, tak potom je zároveň možné sledovať aj dieťa. Navyše, ak pôrodnica nedisponuje personálnymi kapacitami na to, aby boli garantované všetky kroky BFHI pre podporu dojčenia, tak potom nemôže vlastniť titul baby friendly.

Námietka, že matky svoje deti nechcú, je mimoriadne paradoxná – napriek tomu, že v našom prieskume sa opakovane v príbehoch vyskytovali popisy situácie, keď si matka aktívne dieťa žiadala mať pri sebe, no nebolo jej to umožnené a nebol na to žiaden medicínsky dôvod. K zdravotnej starostlivosti v zariadeniach BFH patrí aktívna podpora matiek v postupoch, prospešných pre úspešné dojčenie.

A ako to vyzerá, ak je kontakt koža na kožu a prvé dojčenie personálom vnímané len ako formalita?

„A ešte späť k bondingu. Prebiehal tak, že malého ihneď po pôrode vzali do vedľajšej miestnosti, priniesli mi ho ukázať v zavinovačke, sestrička mi chytila bradavku, natiahla ju a strčila malému do úst. Ten sa prisal, sestrička zakričala do pléna: „Prisatý,“ a v zápätí mi ho vzala. Priniesli mi ho až na druhý deň.“

Náš prieskum okrem iného poukazuje skutočnosti: Že na Slovensku je množstvo matiek, ktoré kontakt koža na kožu chcú zažiť a bol im odopretý, hoci ho chceli, a že viac ako 80 % matiek koža na kožu v slovenských pôrodniciach nezažije. A pritom podpora kontaktu koža na kožu by mala byť automatická – nemocnice sa k takýmto postupom zaviazali získaním titulu. My sa s podobnými príbehmi v občianskych združeniach MAMILA a Ženské kruhy stretávame denne. Každý jeden z nich považujeme za závažné porušenie záväzkov Iniciatívy nemocnica priateľská k deťom. V nasledujúcich týždňoch vám budeme prinášať ďalšie príbehy z nášho prieskumu dojčenia, ktoré ilustrujú systémové zlyhávanie BFHI na Slovensku. 

Mamila.sk > Pre matky > Nemocnice > Príbehy z nemocníc