S dojčením sa po lekároch chodí ľahšie

Bohužiaľ nepatríme k tým šťastným rodičom, ktorí si z pôrodnice domov odniesli zdravé dieťa. Dnes už môžeme hrdo povedať, že naša dcéra je úplne zdravá, ale počas prvých 15 mesiacov života absolvovala množstvo vyšetrení a odberov krvi. Zo začiatku ma zarážal fakt, že nás ako rodičov chceli nechať čakať vonku, kým ju vyšetria, odoberú jej krv a prípadne moč cievkou. Nikdy by som nenechala svoje dieťa samé v takej stresujúcej situácii a jednoducho som ju nedala z ruky, kým ma do ordinácie nepustili s ňou. Veľakrát som sa napočúvala, kde má dieťa cumlík a čaj – vraj ako by jej to pomohlo upokojiť sa. O dojčení samozrejme nechcel nikto ani počuť.

Keď mala približne 8 mesiacov, išli sme na súkromnú kliniku na sonografické vyšetrenie obličky. Lekár pre podozreniu na vážne ochorenie musel pracovať dlho a samozrejme sa to dcére nepáčilo. Zobrala som ju z vyšetrovacieho lôžka a začala dojčiť na upokojenie. Lekárovi napadlo, nech ju len pokojne dojčím ďalej a práve bola v polohe, kedy sa perfektne vedel dostať k obličke, ku ktorej potreboval. A tak pokračoval s vyšetrením a dcérka úplne pokojná počas dojčenia zaspala.

O niekoľko mesiacov neskôr nás čakal ďalší odber krvi. Zdravotná sestra v našom meste nedokázala odobrať krv, dcéru vytrápila - dostala do strašného stresu a nech som sa dožadovala dojčenia akokoľvek, nedovolili mi to. Krv neodobrali a poslali nás do nemocnice na odber. V nemocnici dcéru položili na vyvýšený stôl, a keďže už chápala, čo sa bude diať, zúfalo sa otočila smerom ku mne a jej hlavička bola presne na úrovni prsníka - to mi stačilo, nikoho som sa nič nepýtala, začala som dojčiť a zdravotné sestry zostali v šoku. Nebolo treba držať dieťa dvoma dospelými osobami - nožičkami vôbec nekopala, žilu našli v priebehu pár sekúnd, čo zvyčajne býva najväčší problém pri dieťati, ktoré sa nervózne snaží uniknúť zo stola. Keď začali odoberať krv, rozplakala sa, stále pri tom však mala bradavku v ústach, občas sa začala dojčiť. Čo je však najzaujímavejšie, vôbec sa nepohla, nesnažila sa dostať preč, nohy jej celý čas nikto nedržal, ani ručičkou, z ktorej jej brali krv, nepohla.

O pár dní po odbere nás čakalo ďalšie vyšetrenie obličky, tentokrát v štátnej nemocnici. Pri vyšetrovacom stole bola stolička a opakovala sa situácia, keď mala hlavičku priamo pri prsníku. Skonštatovala som (nepýtala som sa), že počas vyšetrenia budem dojčiť. Jedna sestrička sa čudovala, že veď deti zvyknú hneď počas dojčenia aj kakať, na čo som sa zasmiala, že naša 15- mesačná už nie je novorodenec. Lekár nemal problém, dokonca sa vedel aj postaviť zo stoličky a natiahnuť ruku - teda nebolo nutné za každú cenu posúvať dieťa, aby on mal pohodlie. Chodili sa na nás pozerať sestričky z celej chodby a my sme vyšetrenie mali rýchlo a bez stresu za sebou.

Tatiana P.

Mamila.sk > Pre matky > Príbehy matiek o dojčení > S dojčením sa po lekároch chodí ľahšie