Vyrástla celá zo mňa

Moja dcérka má dnes 5 mesiacov. Leží mi na hrudi, spinká. Má bucľaté líčka, na hlávke čierne dlhé vlásky. Je už taká veľká a ja často pri pohľade na ňu myslím na to, že vyrástla celá zo mňa - z môjho tela, z môjho mliečka. Najprv rástla v mojom brušku. Hneď od prvého dňa som vedela, že som tehotná, a vedela som - intuitívne som vedela - že moje maličké bábätko je dievčatko a prihovárala som sa jej menom. Rástla vo mne a zo mňa. 

Potom sa narodila a ja som ju prvýkrát držala v náručí namiesto v brušku a dojčila som ju. Mala som pocit, že je i naďalej súčasťou mňa, že dostáva moje mliečko, že všetky jej bunky sú stále späté s bunkami v mojom tele. Cítila som, ako jej bruško vypĺňam mojou láskou. Pri každom dojčení som cítila radosť. Prvé noci po pôrode som nespala, len som sa na pozerala a srdce mi silno bilo, ako keď som sa prvýkrát zamilovala. 

Keď som jej dávala pusinky, voňala mojím mliekom, cítila som, ako spolu patríme, že je to to isté bábätko, ktoré ešte pred pár dňami bolo v mojom brušku, kde kopkalo. Teraz naťahuje svoje maličké ručičky a ústočká ku mne, hľadá môj prsník, a keď sa prisaje, je zrejmé, že na toto spojenie čakala. Cítim, že mi dôveruje, že sa o ňu postarám. Cítim, že mi dôveruje, že u mňa môže v náručí zaspať a že bude v bezpečí. 

Pamätám si jednu noc, keď mala asi 5 týždňov, zobudila som sa a cez okno svietil mesiac, a tak som na dcérku ležiacu vedľa mňa dobre videla. Spinkala. Ja som sa na ňu dívala a priala som si, aby sa zobudila, aby sme sa mohli pozerať jedna na druhú. Tešila som na naše spoločné nočné prebudenia, patrili len nám. Všade v dome bolo ticho. Nikto nebol hore, len my dve. A ona sa prisala, pila, pomaličky zaspávala a ja s ňou.

Teraz v noci väčšinou netuším, kedy presne sa dcérka zobudí a hneď po jej prisatí na prsník zaspávam. Ráno som rada, že ju dojčím a nemusím hneď vyskočiť z postele. Mám rada ten lenivý začiatok dňa, keď ju dokážem udržať v posteli ešte o chvíľku dlhšie. Cez deň vidím, ako ju moje mliečko dobíja energiou, ako jej očká žiaria, keď už vie, že sa bude dojčiť.

Nedávno začala robiť zvuk vyjadrujúci nadšenie a očakávanie toho, že už-už sa bude môcť prisať. Už teraz pozná moje pohyby, ktoré sú predzvesťou dojčenia. A svoju túžbu dojčiť sa vyjadruje úplne predvídateľne - už nie plačom, ako keď bola úplne maličká. Už vidím, aká komunikácia sa medzi nami vyvinula. Rozumieme si bez slov. Dorozumievame sa dojčením. 

Mamila.sk > Pre matky > Príbehy matiek o dojčení > Vyrástla celá zo mňa