Ako sme sa zbavovali cumlíka

Než sa má dcéra presne pred rokom narodila, vôbec by ma nenapadlo, že je dojčenie takmer veda. Počítala som s tým, že je to úplne prirodzené a tak aj ja budem bez väčších problémov dojčiť svoje dieťa. Asi práve preto som sa vôbec nepripravovala na to, že by niečo nešlo. Po vcelku náročnom pôrode, ktorý neprebehol práve prirodzene, sa dcéra neprisala ani na sále, ani neskôr na izbe. Hneď po pôrode mi ju odviezli a to aj napriek tomu, že jej otec s nami zostával na nadštandardnej izbe a mohol by mi pomôcť sa o ňu starať. Ja som toho naozaj schopná nebola kvôli veľkej strate krvi.

Prvú noc, ktorú sme ju mali už u seba na izbe, teda druhú noc jej života, stále plakala a nemohli sme ju utíšiť. Detská sestra priniesla cumlík. Ani nasledujúce dni nám s dojčením nikto príliš nepomohol, aj keď sa snažili. Dcéra však ako-tak priberala a niečo vypila cez klobúčiky a tak nás pustili domov.

Hrozne som chcela ísť domov

Myslela so, si že akonáhle prídeme domov, bude všetko v poriadku. Nebolo. Problémy s dojčením pokračovali, aj keď mi možno neprišli až tak akútne. Stále som používala na dojčenie klobúčiky, teda prsník nebol dostatočne stimulovaný a zrejme začalo dochádzať k poklesu tvorby mlieka. Malinká bola aj napriek tomu úžasná a nebola extra uplakané bábätko, ale jednoducho stále som cítila, že to nie je ono, že mliečka je málo. Moja matka pribehla na pomoc s domácnosťou, čo som nakoniec vnímala ako horšie, než lepšie. Prežívala som si popôrodné blues, každý deň plakala a bolo mi naozaj hrozne. Dnes už viem, že som mala zakázať nielen návštevy v pôrodnici, ale ich aj prvé týždne doma obmedziť na minimum a zžívať sa s bábätkom.

Mlieko došlo, musím dokrmovať

Vygradovalo to až tak, že som raz prsník stlačila a mlieko jednoducho netieklo. Malá ten deň stále plakala od hladu a ja som jej nemala čo dať. Teraz už toho o dojčení viem viac a vedela by som čo robiť. Spoločne s priateľom sme zarobili umelé mlieko a podali ho dcére fľaškou. Až v tej chvíli mi došlo, ako veľmi mi na dojčení záleží. Bolo pre mňa až bolestivé držať jej tú fľašku a pozerať, ako spokojne z nej pije. Druhý deň ma napadlo pozvať si laktačnú poradkyňu.

Spite spolu

Poradkyňa Lucka pribehla na pomoc hneď druhý deň. Bola proste úžasná, všetko mi vysvetlila, skontrolovala techniku, ukázala dokrmovanie cievkou. Povedala mi, aby som si ju vzala k sebe do postele. Moja reakcia bola: Fakt? To môžem? Plná predsudkov bežných v dnešnej spoločnosti som si bola najskôr neistá tým, čo mi rozprávala. Rozhodla som sa ale skúsiť šatku a zistenie, že si ,,môžem" svoje dieťa zobrať do postele spôsobilo obrovskú úľavu. Bol to prvý obrovský obrat k lepšiemu.

Tiež mi ale Lucka vysvetlila, ako cumlík a ostatné náhrady bradavky môžu škodiť. Cumlík dieťa saje úplne inak, než prsník a teda sa mu kazí spôsob satia. Keď sa potom dieťa zle prisáva, nepije dosť efektívne a mlieko sa netvorí dostatočne tak, aby uspokojilo dopyt. Postupne v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov sa takto znižuje tvorba mlieka. Rovnako to funguje v prípade dojčenských fľaštičiek, klobúčikov a striekačiek. To bol hlavný dôvod, prečo som chcela skoncovať s cumlíkom. Najväčší problém predstavovalo malé množstvo mlieka, ktoré bolo spôsobené práve cumlíkom. Nech som robila čokoľvek, nič nepomáhalo navýšiť laktáciu. Nemusela som síce dokrmovať, ale mliečka bolo pomenej, bolo mi ľúto každej premárnenej kvapôčky. Okrem zníženia tvorby mlieka má cumlík aj ďalšie možné nepriaznivé následky - vedie k nesprávnemu vývoju čeľuste, zubov a horného podnebia, k zvýšenému riziku infekcií horných dýchacích ciest a stredného ucha, môže spôsobiť bolesť bradaviek a ragády, dojčenský štrajk, či predčasné odstavenie. Klobúčiky sa nám podarilo odbúrať čoskoro po návšteve poradkyne, myslím, že hlavne vďaka spoločnému spaniu.

Ako sme cumlík používať prestali

Hoci som už poznala riziká cumlíka, nedokázala som sa ho vzdať. Dcéru upokojil, keď nechcela prsník a neskôr už zaspala len s ním. Vždy sa nakojila, dostala cumlíček, do ručičky plyšového psíčka uspávačka, ktorým sa hladkala po tváričke a takto zaspala. Bola som po celý čas s ňou a prišlo mi to krásne. Len keby mi zaspala spokojne u toho prsa, to mi chýbalo.

Trvalo to naozaj dlho, než som sa dopracovala k tomu, že dáme cumlík preč. Dlho som vedela, že ho chcem dať preč, ale nedokázala som sa odhodlať. Zasiahla zrejme nejaká vyššia moc, alebo skôr moja hlava zábudlivá, a keď sme boli na návšteve u môjho otca, zabudli sme tam cumlík a iný po ruke nebol. Mali sme sa s otcom zísť ešte u babky a on už odišiel. Chcela som malinkej dať v aute cumlík, aby cestou zaspala. Dohodli sme sa, že kúpime cestou nový cumlík, u babičky ho vyvaríme a uspíme ju až tam.

Cumlík sme síce kúpili, ale kým sme dorazili k babičke, musela som malej ponúknuť prsník v autosedačke. Bola poriadne unavená a okamžite zaspala. To bol prvý impulz, ktorý ma nakopol to jednoducho skúsiť. V tom čase mala osem mesiacov.

Večer sme mali zraz so známymi, ktorí majú mladšie bábätko. Ukazovala som mamičke viazanie šatky. Dcérku si neskôr, keď začala byť nervózna, vzal do šatky otecko. A ona zaspala - bez cumlíka. Večerné uspávanie bez cumlíka už bolo horšie. Dcéra nebola zvyknutá zaspávať saním prsníka a preto, keď už z neho nič netieklo, nechcela ho. Bojovala som s ňou dlho a mala som pocit, že jednoducho nezaspí. Povedala som priatelovi, nech vyvarí ten nový cumlík. Než stihol vôbec začať s vyváraním, malé očká sa začali pomaly zatvárať. A podarilo sa! Priznávam, že to nebolo vôbec jednoduché a bola som z toho dosť psychicky unavená, ale bolo to také malé víťazstvo.

Druhý deň prebiehal podobne, uspávanie bolo náročné, ale vydržala som a zvládli sme celý ďalší deň bez cumlíka. Uspávala som tak, že som dala prsník, potom druhý, obe vypila a ďalej odmietala. Tak som ju chvíľu nechala sa hrať, oddýchnuť si a potom ponúkla znova. Nič netieklo - odmietala. Keď už bola unavená, tak sa zlostila a plakala. Nenechala som ju plakať, utíšila som ju v náručí a po chvíľke to skúsila znova. Takto stále dokola, až kým nezaspala. Toto trvalo niekoľko dní a každým dňom to bolo o niečo lepšie. Zhruba po týždni už bolo uspávanie očividne rýchlejšie a hlavne bolo zjavné, že mám viac mlieka. A konečne som spoznala, čo je naozaj bezproblémové dojčenie. Zhruba po dvoch týždňoch už uspávanie nebol žiadny problém. Chcelo to hlavne vychytať načasovanie. Bábätko musí byť dosť unavené, ale nie preťažené.

Dnes je dcéra už štyri mesiace bez cumlíka. Už nikdy som jej ho nedala. Raz ho doma našla - ten nový vyvarený, mala som ho v kabelke asi dva mesiace - a poslúžil ako výborná hračka. Od tej doby, čo mám bezcumlíkové dieťa sme o sto percent spokojnejší. Hoci nejedáva veľa príkrmov, prospieva krásne. Musím spomenúť, že po odbúraní cumlíka pribrala nad očakávania. V desiatich mesiacoch jej narástli prvé dva zúbky a prisahám, že ma ešte ani raz nepohryzla! Dojčenie si teraz obe maximálne užívame a verím, že budem bez problémov dojčiť do prirodzeného odstavenia.

Snažím sa aj ostatné mamičky podporovať v snahe zbaviť sa cumlíkov. Je treba trochu úsilia, ale naozaj to stojí za to!

Mamila.sk > Pre matky > Príbehy matiek o dojčení > Ako sme sa zbavovali cumlíka