Konzultácie pre poradkyne

Na tejto stránke nájdete odpovede týkajúce sa testu pre poradkyne.

Je vhodné nosenie formovačov bradaviek v podprsenke počas tehotenstva v rámci prípravy na dojčenie? Je vhodné vyšetrovanie prsníkov a bradaviek pred pôrodom? Štandardné odporúčania to neodporúčajú, kým niektorí odborníci z Čiech áno.

Konzultovali sme túto otázku s dr. Newmanom (ešte keď tu bol) a on potvrdil náš názor:
Prikláňame sa k štand. odporúčaniu pre EÚ, a síce, že nie je vhodné vyšetrovať tehotné ohľadom stavu bradaviek a komentovať ich tvar.

1. Bežné vyšetrenie nemusí nič napovedať o budúcej úspešnosti dojčenia. Bradavky hlavne u prvorodičiek bývajú málokedy vyklenuté, ich tvar sa zväčša upraví satím bábätka. Bradavky sa vyvíjajú v priebehu dojčenia, rozvíja sa aj ich tkanivo.
2. Čiže ženu zbytočne vopred stresujeme, oberáme ju o sebadôveru, ktorá môže byť rozhodujúca v úspešnosti dojčenia. Zvlášť stresujúce je to u druhorodičiek, v prípade, že sa im ich prvé dieťatko nepodarilo dojčiť, možno bol nasadený klobúčik už v pôrodnici - celkom rutinne a teda na škodu (je to bohužiaľ bežná prax) a matka dojčila len krátko. Sú poznačené reálnym neúspechom, ktorý mimoriadnym spôsobom ochromuje ich sebadôveru.
3. Pri prisávaní nie je taký rozhodujúci tvar bradaviek ako miera účinnej a kompetentnej pomoci, ktorú matka dostane. Preto matkám nie je potrebné odporúčať nosiť formovače bradaviek počas tehotenstva. Navyše naša skúsenosť z poradenstva s takými matkami ukazuje, že dieťa dokážeme prisať aj na akýkoľvek typ bradaviek. Takej matke treba skôr odporučiť, aby čo najskôr po pôrode kontaktovala poradkyňu pri dojčení, ktorá by jej mala vedieť pomôcť - s prisávaním prípadne s ďalším postupom. Niekedy treba len čakať (porov. prezent. i protokol dr. Newmana Keď sa dieťa neprisáva).
4. A čo sa týka edukácie tehotných, je dôležité im čo najnázornejšie ukazovať, čo majú spraviť, aby sa im dojčenie podarilo: ako vyzerá správna poloha, prisatie, kedy dieťa pije, stláčanie prsníka, skorý začiatok atď., prípadne ich viesť k tomu, že dieťa sa neprisáva na bradavku ale na dvorec. Určite by som ich inštruovala, že ak sa im náhodou dieťatko nebude po pôrode prisávať, aby čo najskôr kontaktovali poradkyňu pri dojčení a vyhli sa kŕmeniu z fľaše.

Malo by dieťa dokázať zaspať samo v postieľke, aj keď si myslím, že nie je problém, ak zaspí na prsníku, ak sa dostatočne napilo?

Ak sa dieťa dostatočne nadojčilo, potom ide o problém, kedy sa matkám hovorí, že dieťa nesmie zaspávať na prsníku, ale samo v postieľke. Je to pre matky zavádzajúca rada, ktorá funguje len pri niektorých deťoch. Pri tých, pri ktorých to nefunguje, je matka nešťastná, že jej dieťa nevie samé zaspať v postieľke. Nezrelý nervový systém dieťaťa, ktorý je často nadmerne stimulovaný okolím, nedokáže prejsť samostatne do útlmu a teda do fázy spánku. Na to potrebuje často fyzický kontakt s matkou. Sú štúdie, ktoré potvrdzujú, že napr. klokankovanie v prvých mesiacoch pomáha deťom, aby ich nervový systém dozrel a dokázal sa v neskoršom období samostatnejšie regulovať. Môžete si k tomu tiež pozrieť prezentácie o dojčení a vzťahovej väzbe.

Má matka nechať odpočívať boľavé bradavky, aspoň kým sa bolesť nezmierni a mlieko možno odstriekať?

Ak si pozriete protokol o boľavých bradavkách, zistíte, že aj dr. Newman v krajnom prípade necháva bradavky "odpočívať", ale používa to ako krajnú možnosť, keď matka nie je schopná vôbec pre bolesť dojčiť a hrozí riziko, že úplne prestane. V zásade je dôležité, aby poradkyňa ako PRVÉ vždy uviedla tie možnosti, ktoré ste ako správne uviedli aj vy. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov je na poradkyni, aby zvážila ako krajnú možnosť prerušenie dojčenia. Aj keď úprava prisatia a univerzálna masť na bradavky robia naozaj zázraky!:-)

Dieťa kŕmené fľašou môže začať odmietať prsník rovnako ako dieťa kŕmené pohárikom, ale fľaša je oveľa horšia. Takže sú to rovnaké riziká?

Na kŕmenie mimo prsníka musí byť vážny dôvod, napr. to, že dieťa sa odmieta prisať na prsník hneď od začiatku, alebo je matka vo vážnom zdravotnom stave. Každé kŕmenie mimo prsník nesie so sebou určité riziko, že dieťa bude mať problém prisať sa na prsník. Otázka je, či to riziko je porovnateľné pri fľaši a poháriku. Ak máme poradiť v situácii, ktoré som uviedla vyššie, tak prvá voľba je kŕmenie po prste alebo kŕmenie pohárikom (pozrite si k tomu ešte raz protokol Keď sa dieťa neprisáva a Kŕmenie po prste a pohárikom). Pri kŕmení pohárikom nelejete mlieko do úst dieťaťa. V protokole je celý postup, ako sa to ma správne robiť. Takže riziká nie sú ani zďaleka rovnaké ako pri fľaši. Fľaša je naozaj POSLEDNÁ možnosť a vždy je pri nej riziko, že prejsť na prsník bude veľký problém. Pri neprisávajúcom sa dieťati navyše kŕmenie z fľaše môže problém neprisávania ešte zhoršiť.

Používa sa laktačná pomôcka, keď sa dieťa neprisáva?

Laktačná pomôcka sa používa vždy vtedy, keď treba dieťa dokŕmiť A zároveň dieťa sa prisáva. Dokrmovanie sa deje priamo na prsníku.

Musí si matka odstriekavať mlieko, keď sa dieťa neprisáva, aj keď má matka dosť mlieka?

Ak dieťa nebude z prsníka piť (lebo sa neprisáva), tvorba mlieka sa bude určite znižovať. Popri odporučení alternatívneho kŕmenia musí poradkyňa zároveň odporučiť aj odstriekavanie MM, aby sa zachovala laktácia.

Podľa môjho názoru by sa matka mala vyhnúť dokrmovaniu dieťaťa, ak ho chce dojčiť. Ak má málo mlieka, mala by ho často prikladať, dokrm by mala vynechať a mala by si zvýšiť tvorbu mlieka bylinkami.

Ak je tvorba znížená alebo primárne nedostatočná (mizivé percento žien, ale predsa), nestačí žene hovoriť, aby prikladala. V zadaní kazuistiky v teste sa píše, že pozorovaním sa zistilo, že dieťa pije na prsníku len veľmi málo. Možno nechať dieťa bez veľkého množstva dokrmu? Pozrite si, prosím, ešte raz protokol Ako zvýšiť prísun materského mlieka.

Čo znamená bolesť bradaviek s neskorým nástupom? Nespôsobuje ju to, že je dieťa pridlho na prsníku?

Bolest s neskorsim nastupom sa mysli, ze matku doteraz dojcenie nebolelo a zacalo az napr. po 3 tyzdnoch, mozno aj neskor. Tato informacia o bolesti bradaviek naznacuje, ze sa pravdepodobne nejedna o bolest vyplyvajucu z nespravnej techniky dojcenia. Je namieste uvazovat o kandidoze. Navyse koncept, že „dieta pridlho na prsniku sposobuje bolestivost bradaviek“ patri medzi myty, resp. nespravne nazory. Ak je dieta spravne prisate, neskodi to bradavkam, ak chceme zefektivnit dojcenie, pouzijeme stlacanie prsnika.

Otázka 15. II.: Za posledný mesiac nepribral vôbec, preto by som okrem iných vecí poradila dokrmovať na prsníku pomocou laktačnej pomôcky. Ale nie som si istá, či by sa nemohlo ešte pár dní počkať a sledovať, či sa po istých opatreniach matke nezvýši produkcia mlieka a nebude potom treba dokrmovať.

Uvažujete správne, keď píšete, že urobíte určité opatrenia a prípadne môžete pár dní počkať, či sa produkcia nezvýši. Dôležité je pozorovať dieťa na prsníku, či pije a koľko pije a pátrať po príčine nepribratia (protokol Pomalé priberanie po počiatočnom dobrom priberaní). Test rieši nielen správnosť úvahy poradkyne, ale aj to, ČO POVIE MATKE A AKO JEJ TO POVIE. Nie je správne, bez čohokoľvek predtým, nasadiť umelú výživu a tak to odprezentovať matke. Podobne nie je správne napr. opýtať sa matky, či má dostatok mlieka (tiež otázka v teste), hoci poradkyňa o tom môže uvažovať a mala by na to prísť sama.

Otázka 2, II: Tu sa mi zdá viac správnych možností - napr. g- keď je bábo po hodine opäť hladné, bolo by treba zistiť, prečo je to tak - či je správne prisaté, či práve nerastie - rastový "špurt" a preto tak často pýta, alebo inú príčinu.

Deti sa môžu chcieť dojčiť v rozličných časových intervaloch. Nemá zmysel sledovať čas. Treba sledovať dojčenie a to, či je zabezpečené, aby deti v priebehu dňa získali dostatok mlieka. Sú deti, ktoré chcú byť na prsníku od rána do večera a samozrejme, že nie celý čas jedia, riešia si aj iné potreby. V prípade Vášho hlbšieho záujmu si môžete pozrieť prezentáciu Dojčenie a vzťahová väzba na našej stránke alebo Vám odporúčam stránku jednej americkej antropologičky, ktorá sa o tomto zmieňuje v širšom kontexte. http://www.kathydettwyler.org/dettwyler.html

Otázka 6.j:

Spavé dieťa treba nakŕmiť vtedy, keď je hore, snažiť sa o najlepšie možné prisatie a robiť stláčanie ("budiť" ho tokom mlieka), prípadne vymeniť prsníky (ešte predtým než dieťa zaspí!), prípadne, ak poradkyňa pozorovaním zistí, že dieťa pilo z prsníka len veľmi málo a dieťa neprospieva, dokŕmiť ho laktačnou pomôckou. Problém s budením spavých detí je ten, že mamičky si často pod spavými deťmi predstavujú všeličo, napr. aj to že dieťa spí raz za deň dlhšie, povedzme 3-4 hodiny a dieťa je nútené na prsník aj vtedy, keď nie je pripravené na kŕmenie, v dôsledku čoho môže dieťa začať prsník odmietať, prípadne mamička spanikári a dáva fľašu dieťaťu, ktoré dojčením normálne prospieva. Aj nechať dieťa spať znamená dojčiť na požiadanie. Stavu, keď dieťa pospáva a nemá príjem mlieka, je najlepšie predísť, a to dobrým začiatkom. Deti sa do takejto spánkovej letargie dostávajú obyčajne vtedy, keď sú na začiatku nedostatočne dojčené (napr. aj v dôsledku zlého prisatia, keď si mamička myslí, že dieťa na prsníku pije a ono vlastne nepije vôbec) a v dôsledku toho nemajú dostatok energie. Preto ak dieťa poriadne nakŕmime, keď je bdelé, začne sa budiť na dojčenie. Iba extrémne neprospievajúce prípady, ktoré sa naozaj neprejavujú inak len spánkom a strácajú hmotnosť, prikladáme k prsníku v plytkej fáze spánku, kontaktom skin-to-skin. Hlboko spiace dieťa nemá zmysel budiť, lebo sa to mamičke ani nepodarí. Takisto inštruujeme matky, aby v takom prípade umožňovali dieťaťu dostatok fyzického kontaktu (nosenie, skin-toskin), a nie si ich odkladali, skrátka aby boli bdelé na potreby dieťaťa a dávali mu na požiadanie, aby nenechávali dieťa plakať a pod.

Otázka 8: Myslím si, že je tu viac správnych odpovedí ako päť. Aj odpovede b, c sú spomínané v prezentáciách Dr. Newmana. Aj keď sa mi zdá, že ide o krajné riešenia.

Presne tak. Je vhodné, aby poradkyňa používala ako prvú voľbu tie 4 možnosti, ktoré ste správne uviedli, lebo vo väčšine prípadov naozaj pomôžu. Krajná možnosť sa však často dáva ako prvá voľba. Krajná možnosť znamená, že je lepšie ju skúsiť, ako by matka mala prestať dojčiť a nič iné jej predtým nepomohlo (väčšinou to ona tak pociťuje).

Otázka 11: Ďalej neviem, ako označiť odpoveď r. Je mi jasné, že klobúčiky sa majú používať len pri plochých a vpáčených bradavkách, no až po tom, čo sa urobí séria pokusov o normálne prisatie, a až vtedy, keď má matka dobre rozbehnutú tvorbu mlieka. Považujem to aj za krajné riešenie. Neviem teda, ako mám túto odpoveď zaradiť.

Neplatí, že "indikáciou na použitie klobúčika sú ploché bradavky". Máme skúsenosti, že bábätko sa dokáže prisať aj na invertovanú bradavku, resp. na dvorec s invertovanou bradavkou, prípadne na bradavku veľkú ako malý citrón, pokiaľ sa mu nedá predtým niečo iné (napr. fľaša, cumlík alebo klobúčik). Niektoré tvary bradaviek môžu komplikovať prisatie, ale nie je nemožné. Taká matka má dostať pomoc od poradkyne, ktorá jej bábätko pomôže prisať. Klobúčik predstavuje reálne riziko pre tvorbu mlieka najmä z dlhodobejšieho hľadiska. Navyše sa takýto prístup (klobúčiky na ploché bradavky) väčšinou paušalizuje, to znamená, že za "ploché" bradavky sa považujú bradavky takmer každej ženy a prvou voľbou je klobúčik, prv než sa stihne zabezpečiť dostatočná tvorba mlieka. Matka okrem toho stráca sebadôveru, ktorá je veľmi potrebná. Ak sa dieťa nepodarí prisať ani poradkyni, postupujeme podľa protokolu pre neprisávajúce sa dieťa. 

Otázka 11: Nie som si istá s odpoveďou b, pretože niektoré deti sa krásne dojčia, aj keď majú noštek zaborený do prsníka. Viem, že Newman tvrdí, že je lepšie asymetrické prisatie a teda, že noštek je od prsníka odtiahnutý. Takže neviem, ako označiť túto odpoveď.

Keď si pozriete Newmanove video o úprave na asymetrické prisatie, tak budete mať možnosť lepšie vidieť, aký zázrak robí asymetrické prisatie. Nejde len o odtiahnutý noštek od prsníka. Dieťa je celé prisaté v úplne inom uhle vzhľadom na prsník ako pri zaborenom nošteku. V tom druhom prípade ide bradavka do stredu úst, kde sa často ničí mechanickým oderom o jazyk. Pri asymetrickom prisatí bradavka smeruje k podnebiu a je úplne voľná počas satia. Tento iný uhol prisatia zabezpečuje ďalej to, že dieťa ma bradu oveľa viac zaborenú do prsníka ako pri symetrickom prisatí, tým pádom efektívnejšie pôsobí na sínusy, lepšie získava mlieko z prsníka. To, že sa niektoré deti krásne dojčia aj pri symetrickom prisatí je pravda. Mnohé deti prospievajú aj napriek tomu, že nie sú dobre prisaté, lebo ich matkám sa tvorí veľké množstvo mlieka (väčšine matiek sa tvorí viac mlieka než dieťa potrebuje). Keď nie je s dojčením problém, nie je správne prisatie až také životne dôležité, ale ako poradkyne riešime problematické situácie, v ktorých potrebujeme deťom pomôcť, aby pili skutočne efektívne a správne.

Otázka 14: Neviem, či odpoveď c je správna. Skôr sa mi zdá, že v dôsledku ragád, je zvýšený výskyt kandidy. Ale zrejme aj kvasinka môže spôsobiť ragády. Ale asi to nie je príliš časté. Mám skôr skúsenosť s bolestivými bradavkami a dvorcami, tiež vyhladené, lesklé, červené dvorce. Ragády sú skôr zo zlej techniky dojčenia, nie? Takže neviem.

Platí to v oboch smeroch. Kandida môže oslabiť jemné tkanivo dvorca. Matku kandida počas kojenia boli, aj keď je dieťa správne prisaté a stane sa, že tkanivo napadnuté kvasinkou ľahko poškodí.

Otázka 14: Odpoveď j sa mi zdá správna, pretože Newman to uvádza na jednej zo svojich prezentácií. Ale na ďalšej snímke tejto prezentácie je uvedené 1. genciánová violeť, 2. masť, 3. extrakt z grepfruitových semien. Takže, nie som si istá, čo sa ma použiť ako prvé. Ja osobne poviem maminkám, nech si dajú genciánku, nech počkajú 5 dni, a ak sa to nezlepší, nech použijú napr. Canesten masť.

Ten slide Newmanovej prezentácie, ktorý spomínate, neurčuje poradie dôležitosti, ale poradie, v akom to on v prezentácii vysvetľuje. Univerzálna masť je najlepšia voľba a je lepšie ju použiť, lebo má okamžitý účinok a aj psychicky to matke veľmi pomôže. Bolesť spôsobená kandidou býva totiž dosť intenzívna a to až natoľko, že matka s ňou nevládze kojiť a začne odsávať, čím sa problém môže zhoršovať a matke si odsávaním komplikuje život. Namiesto Canestenu je lepšie odporúčať univerzálnu masť, pretože aj ďalšie zložky v univerzálnej masti sú pri liečbe kandidy dôležité, a síce pôsobia napr. na bolesť, spôsobenú kandidou. Existujú lekárne, ktoré ju zarábajú.

Otázka 15. III. a:

Je to veľmi často odporúčaný postup, avšak nesprávny. Dôležitá je posledná veta, ktorá hovorí, že poradkyňa pozorovaním zistila, že dieťa pije z prsníka len veľmi málo. Ak dieťa tak dlho neprospieva, teda nezískava dostatok mlieka z prsníka, mohlo ísť o tieto situácie:

• matka mala nesprávnu techniku dojčenia, dieťa nedostávalo mlieko, ktoré sa v prsníku tvorilo; tým pádom sa však tvorba mlieka znížila (to dieťa ma 6 týždňov).
• matke sa netvorí dostatok mlieka, a je to spôsobené pravdepodobne nejakou primárnou poruchou tvorby mlieka, a teda dieťa nemalo odkiaľ získať dostatok mlieka.

Oba prípady však končia v našom príbehu rovnako a síce dieťa momentálne pije z prsníka len veľmi málo. Ak doteraz neprospievalo (6 týždňov) a dostáva také veľké množstvo dokrmu, nemôžeme dieťaťu tento dokrm vziať, pretože nemôžeme mať istotu, že matka bude mať hneď na druhý deň alebo o dve hodiny toľko mlieka, koľko babätko naozaj potrebuje. Platí v tomto prípade postup s dokrmovaním laktačnou pomôckou po vystriedaní oboch prsníkov (aj viackrát). Tým, že dieťa necháme piť najprv bez dokrmu - striedanie prsníkov, stláčanie - tvorba sa stimuluje a ak matka nemá primárnu poruchu tvorby mlieka, jej tvorba by sa mala takýmto postupom postupne zvyšovať a aj množstvo potrebného dokrmu by sa malo znižovať. Dôležité je, aby dieťa dostalo šancu piť najprv z prsníka dostatočne dlho a až potom, keď matka videla, že pilo málo, dokŕmiť ho a to opäť na prsníku. V takýchto prípadoch však treba urobiť pre zvýšenie tvorby mlieka viac než len dojčiť - pozri protokol o zvýšení príjmu materského mlieka.

Otázka 1b: Nie sme si isté, či je to správne, pretože matke sa prsníky nemusia vôbec naliať a ak sa to stane, tak ako prvú voľbu dokrmu by sme zvolili odstriekané materské mlieko a kŕmenie po prste, ale pre istotu sa pýtame, pretože v textoch bolo spomenuté, že je možné dať dieťatku aj glukózu striekačkou.

Podstata tejto otázky tkvie v mýte, že žena v prvých dňoch po pôrode ešte "nemá mlieko", preto, "čo chce matka dojčiť"? V dôsledku toho sa nesprávne dokrmuje (aj spôsob - striekačka, aj obsah dokrmu - glukóza) namiesto toho, aby sa dieťa dojčilo od okamihu pôrodu, teda od samoprisatia, na požiadanie. To je pointa, čiže celá otázka je formulovaná ako mýtus, ktorý sa v pôrodniciach bohužiaľ často objavuje a riadia sa tým. Matke sa predsa začína tvoriť kolostrum už nejakom 16. týždni tehotenstva, takže reči o tom, že žena po pôrode ešte "nemá mlieko" je absolútne nesprávne. Vôbec nie je správne uvažovať o kŕmení mimo prsník, lebo to sa robí len vtedy, keď sa dieťa NEPRISÁVA, ale nie preto, že sme ho matke nedali. Správne je dať dieťa matke dojčiť.

Otázka 1m: Myslíme si, že v našich podmienkach nie je reálne dodržiavať všetky body BFHI aj napriek tomu, že niektoré nemocnice tento titul majú. V textoch to nebolo nejako jednoznačne vymedzené, či sa to dá alebo nie, ale podľa toho, čo sme si prečítali si myslíme, že to nie je reálne (momentálne).

Ak to budeme takto tvrdiť, že sa to nedá, a zároveň udeľovať tituly BFH nemocniciam, ktoré to nedodržiavajú, tak nespĺňame štandard, ktorý WHO stanovuje pre BFHI. Je mýtus myslieť si, že v našich podmienkach sa to nedá dodržiavať, keď sa to dá v Indonézii alebo v Afrike v takmer poľných nemocniciach. BFH nemocnice by mali spĺňať rovnaký štandard všade na svete. Ide o to, že je ťažké zmeniť myslenie personálu nemocníc, ale bez tejto zmeny nemá zmysel udeľovať titul BFH. Preto je tento bod nesprávny. Body BFHI sa netýkajú materiálnej alebo hygienickej úrovne nemocníc, ale postupov, ktoré podporujú dojčenie. 

Otázka 4e: Pri tejto otázke si nie sme isté, pretože v materiáloch je napísané, že ak naozaj všetko ostatné zlyhá môže zdravotník odporučiť kŕmenie umelým mliekom. Je tam písané ale iba o zdravotníkoch. Myslíme si, že nie je príliš etické, aby poradkyňa odporučila umelé mlieko. Existuje predsa množstvo iných možností.

Je to formulované tak, že dokrmovanie JE potrebné a iná forma dokrmu NIE JE dostupná, čo sa bežne stáva. Keď poradkyňa vyhodnotí dojčenie tak, že je potrebné dokrmovanie, samozrejme, že ho odporučiť nielen môže ale mala by, pretože reálne matka môže mať zníženú tvorbu do takej miery, že je dokrm nutný. Už len dodatok: dôležitý je pritom spôsob dokrmovania (laktačnou pomôckou). Poradkyňa by nemala odporučiť konkrétnu značku umelého mlieka.

Otázka 7c: Nevieme, či má matka prvé dve hodiny pri sebe dieťa, pretože po pôrode zostáva 2 hodiny na pôrodnej sále. Kontakt matka – dieťa do pol hodiny po pôrode by mal byť, ale nie sme si isté, či by malo byť dieťa pri matke v postieľke 2 hodiny po pôrode.

Ak prvý kontakt matka-dieťa prebehne podľa smerníc WHO, čiže pôjde o skin-to-skin kontakt okamžite po pôrode, prebehne nevynucovane samoprisatie (tento proces trvá v priemere cca 50 minút a dlhšie) a potom nasleduje prvé dojčenie až do momentu, keď dieťa pustí samé bradavku, tak potom vôbec neriešime otázku, či dieťa má alebo nemá byť v postieľke VEDĽA matky 2 hodiny po pôrode. Od momentu pôrodu má začať rooming-in, čiže neprestajný kontakt matky s dieťaťom, ktorý nemá byť prerušovaný. Separácia dieťaťa má byť len v prípade vážneho ohrozenia života dieťaťa alebo matky, resp. záchrana života. Aj v takom prípade má byť uskutočnený tento intenzívny kontakt matka-dieťa skin-to-skin hneď po stabilizácii zdravotného stavu, čiže po nevyhnutných zákrokoch. O rutinnom monitorovaní novorodenca po pôrode na novorodenenckom oddelení WHO v kontexte BFHI nehovorí a teda ho neodporúča. Je to škodlivá praktika, ktorá spôsobuje stratu kompetentnosti ženy v jej novej role matky. Preštudujte si, prosím, Štandardné odporúčanie pre EÚ, 3. kapitolu, o tom, ako má prebehnúť prvý konakt matky s dieťaťom a tiež poslednú kapitolu v zborníku z 1. časti kurzu Klasifikácia praktík používaných pri normálnom pôrode, kde je separácia zaradená medzi praktiky škodlivé a mali by sa vylúčiť.
Pri príprave na skúšku odporúčam riadiť sa nie praxou našich pôrodníc, ale odporúčaniami WHO.