10 bodov BFHI

Prečítajte si dva dokumenty vysvetľujúce uplatňovanie zásad iniciatívy BFHI:

a) BFHI (Baby Friendly Hospital Initiative) s vysvetlením Svetovej zdravotníckej organizácia (WHO)

b) 10 krokov pre úspešné dojčenie v rámci BFHI s komentármi z knihy dr. Jacka Newmana:

1. Nemocnica by mala mať stanovené postupy pri dojčení, ktoré sú konzistentné, zahŕňajú 10 bodov (BFHI) a s ktorými je oboznamovaný všetok personál.

Čo by mohlo byť opodstatnenejšie? A predsa mnoho nemocníc, ktoré majú stanovené postupy aj pre najjednoduchšie úkony, nepovažuje dojčenie za natoľko dôležité, aby zaručili štandardný postup. Toto často vedie k tomu, že matka dostáva odlišné informácie od sestry, lekára i diétnej sestry, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu.

2. Všetok personál, ktorý prichádza do styku s tehotnými ženami a matkami by mal byť vyškolený, aby stanovené postupy pri dojčení uplatňoval v praxi.

Nemá zmysel mať stanovené postupy, ak sa neuskutočňujú. Toto je najťažšie zo všetkých krokov, pretože vyškoliť personál stojí peniaze. Týka sa to aj lekárov. Je typické, že lekári nemajú záujem zúčastňovať sa seminárov o dojčení. Najväčší problém je v zmene postojov. Nanešťastie veľa členov personálu je presvedčených, že by bolo najlepšie, keby každá matka kŕmila dieťa umelým mliekom, pretože im to ušetrí veľa práce a problémov. Iní nie sú ochotní uveriť, že informácie, ktoré doteraz podávali a spôsob, akým sa po mnohé roky zaoberali dojčením, v skutočnosti narobili viac škody ako úžitku.

3. Všetky tehotné ženy treba informovať o dôvodoch pre dojčenie a o základných postupoch pri dojčení.

Toto umožňuje ženám urobiť informované rozhodnutie. Ženám by sa nemali dávať, ani by nemali byť dostupné, žiadne vzorky umelého mlieka ani žiadne „vzdelávacie“ materiály od firiem vyrábajúcich umelú výživu. Nemali by sa konať žiadne skupinové prednášky zamerané na kŕmenie umelou výživou.

4. Umiestniť bábätko v kontakte koža na kožu s matkou hneď po narodení najmenej na hodinu. Podporovať matky, aby sa naučili rozpoznať, kedy je ich dieťa pripravené dojčiť sa a v prípade potreby ponúknuť pomoc. 

Bezprostredný skorý kontakt zvyšuje pravdepodobnosť budúceho úspechu v dojčení. V súčasnosti je zaužívaných priveľa nesprávnych dôvodov na separáciu matiek a detí. Treba sa vrátiť k školeniu personálu a k zmene postojov k tejto otázke.

5. Ukázať matkám, ako dojčiť a naučiť ich, ako si udržať tvorbu mlieka, aj ak musia byť z lekárskeho dôvodu od dieťaťa dočasne odlúčené.

Ak je matka oddelená od svojho dieťaťa, mala by dostať pomoc hneď, ako sa dá, aby si začala pre dieťa odstriekavať mlieko. Toto sa často nerobí. Dôraz sa kladie na chorobu dieťaťa a dojčenie sa nezdá byť dôležité. Ale ak je dieťa choré, matkino mlieko je dôležitejšie než inokedy! Treba sa vrátiť k školeniu personálu a k postojom.

6. Dojčení novorodenci by nemali byť dokrmovaní, iba ak je na to lekársky dôvod.

Nanešťastie, znalosť dojčenia v praxi zo strany lekárskeho a sesterského personálu je často taká nepostačujúca, že sa dokrmovanie uskutočňuje, aj keď na to nie je vôbec žiaden dôvod. Keď sa zdá, že si problém vyžaduje dokrmovanie, často sa vyrieši, keď personál pomôže matke s technikou dojčenia. Viac dôrazu na školenie.

7. Prevádzkovať systém bedding-in – umožniť matkám a deťom zostať v spoločnej posteli spolu – 24 hodín denne.

Rooming-in znamená neustály spoločný pobyt matky a dieťaťa v izbe v spoločnej posteli 24 hodín denne. Bedding-in znamená, že matka a dieťa trávia čas spolu v posteli v konakte koža na kožu. Personál nerobí matke alebo dieťaťu láskavosť tým, že ich na noc oddelia, aby „nechal matku pospať si“. Keď ostanú spolu, pomáha im to „zosúladiť sa“ navzájom, pomáha matke učiť sa rozoznávať signály dieťaťa a znižuje riziko naliatia prsníkov a neskoršie problémy s množstvom mlieka.

8. Treba podporovať dojčenie podľa potreby dieťaťa.

Bábätká by mali byť kŕmené podľa svojich potrieb, nie podľa nejakej schémy. Deti sa zriedkavo dobre kŕmia podľa stanoveného časového rozvrhu. Okrem toho si treba uvedomiť, že dojčenie znamená „kŕmiť sa z prsníka“, a nie len „byť na prsníku“. Je potrebné, aby personál bol schopný ukázať matke, ako zistí, kedy dieťa dostáva mlieko. Áno, na toto je potrebné školenie.

9. Dojčeným deťom nedávať žiadne cumlíky, fľaše, klobúčiky.

Aj keď je potrebné dokrmovanie, čo sa stáva zriedkavo, takmer nikdy nie je nevyhnutné použiť fľašu. Dokrmovanie sa môže uskutočniť laktačnou pomôckou (uprednostňovaná metóda), pohárikom, po prste a množstvom ďalších metód, bez použitia fľaše. Cumlík nie je potrebný. 

10. Treba podporovať zakladanie podporných skupín mimo nemocnice a zabezpečiť, aby matky boli pred prepustením z nemocnice o nich informované.

Keďže sme stratili celú generáciu alebo aj viac skúsených dojčiacich starých mám, ktoré zvykli svojim dcéram radiť pri dojčení, musí byť dostupná iná forma pomoci. Môžu to urobiť poradkyne pri dojčení, duly alebo sestry obvodných lekárov, ale informácie musia byť zhodné a každá matka potrebuje čo najskôr podrobné ďalšie sledovanie. Je smutné, že často najmenej kvalifikovaným na poskytnutie tejto podpory a ďalšieho sledovania je lekár, hoci sú aj výnimky.

Publikované v: Dr. Jack Newman´s Guide to Breastfeeding (preložené s láskavým dovolením autora)

Autor: Jack Newman, MD, FRCPC, 2014

Preklad: MAMILA, o. z., 2009, revízia 2013

Tento materiál sa môže kopírovať a šíriť bez predchádzajúceho dovolenia s podmienkou, že nie je použitý v žiadnom kontexte, ktorý by porušoval Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka (1981) v znení následných rezolúcií WHA. Ak neviete, čo to presne znamená, napíšte nám na dojcenie@mamila.sk.
Pri použití článku uveďte: Prebraté z www.mamila.sk

Mamila.sk > Pre zdravotníkov > 10 bodov BFHI