Použitie lieku domperidón (Costi) na zvýšenie tvorby mlieka

Mnoho ľudí usudzuje zo skutočnosti, že dojčenie je „prirodzené“, že to zároveň znamená, že musí fungovať samo od seba, bez pomoci. Bolo by dobré, keby to tak bolo, ale skutočnosť je iná.

Sú mnohé procesy v tele, ktoré sú „prirodzené“, napriek tomu sa môže stať, že nefungujú tak, ako by mali, a potom je normálne, že ľudia dostanú lekársku pomoc, aby mohli fungovať – napríklad štítna žľaza za bežných okolností funguje tak, že mnoho ľudí ani netuší, že ju má, ale sú napriek tomu sú ľudia, ktorí musia celý život brať lieky, ktoré regulujú jej činnosť. Podobne je to aj s dojčením, dojčenie je prirodzené rovnako fungovanie štítnej žľazy, fungovanie srdca či obličiek. Napriek tomu sú mamičky, ktoré potrebujú lieky na to, aby sa im mohlo tvoriť dostatok mlieka. Prečo teda existuje skupina matiek, ktorých tvorba mlieka nie je dostatočná?

  1. Preto, že dojčenie je do veľkej miery ovplyvňované pôrodom a udalosťami bezprostredne po ňom. Vzhľadom na to, že pôrody málokedy majú čo do činenia s niečím „prirodzeným“, je ťažké očakávať „prirodzené“ dojčenie. Paradoxom však je, že pri pôrode existuje veľká ochota „podporiť“ ho podaním liekom, ale zmierniť problémy s tvorbou mlieka podaním liekov už predstavuje pre mnohých problém.
  2. Nesprávny začiatok, nesprávne informácie a nedostatok praktickej pomoci pri dojčení vedú k druhotnému zníženiu tvorby mlieka, ktoré by nemuselo nastávať, ale ktoré sa deje až príliš často. Ide o mamičky, ktoré mali na začiatku dostatok mlieka, ale jeho množstvo sa postupne znížilo.

To, že ide o veľkú skupinu mamičiek je zrejmé aj z toho, aké vysoké je percento matiek, ktoré už na konci 1. či 3. mesiaca po pôrode nedojčí. Okrem toho, že mnohé z nich nedostanú pomoc či podporu pri dojčení, je im upieraná aj liečba, ktorá pacientom v žiadnej inej oblasti medicíny upieraná nie je.

Sú to matky, ktoré chcú dojčiť, ktoré podnikli všetky kroky na zlepšenie dojčenia, ale napriek tomu potrebujú cielenú liečbu liekom, ktorý dokáže zvýšiť tvorbu mlieka. Taký liek existuje – volá sa domperidón (Costi). Väčšina argumentov, prečo ho nepoužiť sa týka práve spomínanej „prirodzenosti“ dojčenia.

Ďalším sú obavy z užívania lieku. Pritom by práve pediatri a lekári všeobecne mali seriózne zvážiť, čo sa stane, ak matka liek nedostane – skôr či neskôr to pravdepodobne bude znamenať ukončenie dojčenia. A to má následky – riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie[1] detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky, a lieky, ktoré deti z dôvodu choroby dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. Dojčené deti by štátu na zdravotnej starostlivosti ušetrili množstvo finančných prostriedkov. Napríklad vo Veľkej Británii by 1-percentný nárast dojčených detí ušetril každý rok pol milióna libier. Ak je dieťa výlučne dojčené do šiestich mesiacov, ušetrí sa v USA  na zdravotnej starostlivosti 1400 dolárov na jedno dieťa. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.

Navyše, ak je matkám upretá možnosť zvýšenia tvorby mlieka, znamená to, že im zostáva len možnosť dokrmovať umelým mliekom či kŕmiť umelým mliekom. A pritom sa zabúda na to, že umelé mlieko je vlastne tiež liek – so zásadnými vedľajšími účinkami: ak dieťa začne dostávať umelé mlieko, zmení sa jeho črevná flóra, jeho sliznice prídu o ochranu, príde o množstvo imunitných látok a faktorov, prestane byť chránené materským mliekom, dostáva živiny v úplne inom množstve a pomere, než by malo a viac ako tisíc látok nedostáva vôbec, nehovoriac o tom, že dostáva mlieko úplne iného typu, ako je materské mlieko. Odporúčanie prejsť na umelé mlieko či dokrmovať umelým mliekom dostávajú matky od pediatra často bez mihnutia oka, ale o možnosti zvýšiť tvorbu mlieka ich pediater neinformuje ani im liečbu nepredpíše.

Liek domperidón sa na svete používa už viac ako 40 rokov, z toho viac ako 20 na zvyšovanie tvorby mlieka.

Viac informácií nájdete tu:

Ako zvýšiť tvorbu mlieka: http://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/slabe-priberanie-dietata/

Podpora tvorby materského mlieka – ako na to? (Tento článok obsahuje aj vysvetlenie, prečo môže byť opodstatnené použiť lieky na zvyšovanie tvorby mlieka)

Domperidón - začiatok užívania

Vysadenie domperidónu

Vyjadrenie pediatra dr. Jacka Newmana, FRCPC, (Kanada) o domperidóne:

„Mňa aj mojich kolegov veľmi znepokojuje obmedzovanie používania domperidónu pre dojčiace matky. Na jar 2012 vydal úrad pre dohľad nad liekmi v Kanade Health Canada varovanie, ktoré napísala jedna z firiem vyrábajúcich domperidón, ktoré mylne vzbudilo dojem, že domperidón je pre dojčiace matky mimoriadne nebezpečný. Samotný text tohto dokumentu nie je až taký znepokojujúci, ako je znepokojujúci spôsob, akým sa prezentuje, čo zašlo až do takých krajností, že dostávam otázky od matiek, ktorým v detstve diagnostikovali „funkčný“ šelest a pýtajú sa, či je pre ne domperidón nebezpečný. Okrem toho viem, že niektorí lekári odmietajú predpísať domperidón za akýchkoľvek okolností, v akejkoľvek dávke a farmaceuti odmietajú vydať recept, ktorým lekár predpísal domperidón.

Počas takmer 30 rokov, keď som pracoval s dojčiacimi matkami, odporúčal som na zvýšenie tvorby mlieka domperidón pravdepodobne viac ako tretine zo 40-tisíc matiek. Odporučil som jeho používanie mnohým ďalším tisíckam matiek, ktorým následne predpísal domperidón ich rodinný lekár. Vedľajšie účinky sú zriedkavé a mierne a väčšinou sa prejdú po pár dňoch o začiatku užívania. Do času, kým Health Canada nepublikovalo varovanie, sa matky nezvykli sťažovať na búšenie, závraty alebo iné príznaky, ktoré by mohli byť čo i len vzdialene súvisieť s arytmiou. Odkedy publikovali varovanie, počúvam o takýchto príznakoch často. Nárast udávania takýchto príznakov môže byť reálny, v minulosti možno matky nespájali tieto príznaky s užívaním domperidónu, čo sa mi však zdá nepravdepodobné, alebo to, že existujú takéto informácie o arytmii (ktoré sa dajú o domperidóne jednoducho nájsť na internete), podporuje vznik takýchto príznakov (negatívny placebo efekt) matiek. Ani v jednom z prípadov, keď sme my alebo rodinný lekár urobili elektrokardiogram, nevykazovalo EKG žiadnej matky arytmiu ani predĺženie QTc intervalu. Okrem toho na našu otázku adresovanú Health Canada sme dostali odpoveď, že nedostali ani jednu správu o tom, že by dojčiaca matka zomrela v súvislosti s užívaním domperidónu.

Domperidón má svoje miesto v pomoci matkám so zvýšením tvorby mlieka. Pravdepodobne by bolo rozumné spýtať sa, či existujú iné lieky, ktoré by zvyšovali tvorbu mlieka u matiek, ktoré majú problémy s dojčením. Existujú iné lieky, vrátane metoklopramidu a liečiv ako sú chlórpromazín a haloperitol. Ale použitie týchto liekov sa spája vedľajšími účinkami, ktoré sa vyskytujú omnoho častejšie a sú omnoho nebezpečnejšie než domperidón. Matky používajú na zvýšenie tvorby mlieka rôzne bylinky, ale ich účinok nie je ani zďaleka preukázaný a pravdepodobne nie je väčší než účinok placeba. Iné postupy, ako odsávanie, častejšie dojčenie a podobne, nefungujú, ak je problémom znížená tvorba mlieka. Okrem toho sú matky, ktoré vyskúšali všetky z vyššie uvedených postupov bez toho, aby fungovali.

Rozumné by bolo spýtať sa, prečo toľko matiek potrebuje pomoc so zvýšením tvorby mlieka. Odpoveď je komplexná. Veľká časť odpovede spočíva v zásahoch počas pôrodu, praktiky v pôrodnici po pôrode, ktoré ovplyvňujú dojčenie a nedostatočná informovanosť o dojčení zo strany zdravotníckeho personálu a rodiny, nedostatok kvalifikovanej pomoci a marketing umelého mlieka, čoho výsledkom je, že matky konajú spôsobom, ktorý spôsobuje zníženie tvorby mlieka. Nanešťastie, zdravotnícki pracovníci vrátane pediatrov majú o dojčení len veľmi málo praktických informácií a zručností. Faktom zostáva, že mnoho matiek, ktoré nemali mať problémy s dojčením, v skutočnosti problémy majú a domperidón je dôležitým prostriedkom pre vyriešenie problémov, ktoré matky majú.

Vieme, že dojčenie, obzvlášť výlučné dojčenie počas prvých pár mesiacov života, a pokračovanie v dojčení do dvoch rokov a ďalej, môže mať nesmierny pozitívny vplyv na zdravie detí a takisto nesmierny pozitívny vplyv na zdravie žien, vrátane - v prípade dojčiacich žien - zníženia rizika rakoviny prsníka, rakoviny vaječníkov a metabolického syndrómu, a tak užívanie domperidónu, ktoré pomôže matkám so zvýšením tvorby mlieka znamená viac, než len dosiahnutie okamžitého účinku pre poskytnutie materského mlieka deťom – má to ďalekosiahle implikácie pre celý zdravotný systém.

Pomáhať matkám tom, aby pokračovali v dojčení, by malo byť cieľom každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ako je vidieť, nie je dôvod, prečo znepokojovať ženu v reprodukčnom veku, že by domperidón mal byť nebezpečný.“

 

[1] Pediatrics. 2006 Jul;118(1):e92-9, Full breastfeeding and hospitalization as a result of infections in the first year of life. Paricio Talayero JM, Lizán-García M, Otero Puime A, Benlloch Muncharaz MJ, Beseler Soto B, Sánchez-Palomares M, Santos Serrano L, Rivera LL.

 

Mamila.sk > Pre zdravotníkov > Materiály > Použitie lieku domperidón (Costi) na zvýšenie tvorby mlieka