Snoubordistka Baša Števulová: Som 100 % dojčiaco pozitívna

Známa snouboardistka Baša Števulová sa pred pár dňami stala mamičkou Tobiáša. Tešíme sa, že nám dva týždne po pôrode poskytla rozhovor o pôrode, dojčení a materstve.

Bola si rozhodnutá dojčiť ešte pred pôrodom?

Áno, už pred pôrodom som vedela, že chcem dojčiť výlučne a potom čo najdlhšie. Viem, že materské mlieko je pre dieťa dôležité. Chcela som sa vyhnúť všetkým umelým mliekam a dokrmovaniu. Ak mu ja môžem dať niečo zo seba, čo je prírodné a čo je preňho mimoriadne dôležité, je zbytočné ho kŕmiť umelým mliekom. A koniec koncov – je to aj najpraktickejšie. Neviem si predstaviť, že by som si ja vybrala, že ho nechcem dojčiť a musela ho kŕmiť umelým mliekom. Samozrejme, je to iná situácia, ak človek nemôže dojčiť. Sama by som si ale nedojčenie nezvolila.

Čo si vedela o dojčení počas tehotenstva?

Nevedela som nič. Tým, že som chcela o tom vedieť všetko, že som chcela dojčiť, keď v dnešnej dobe má človek možnosť získať informácie, bola by škoda to nevyužiť. Informácie som získala vďaka svojej poradkyni pri dojčení.

Kde si sa dozvedela o poradenstve pri dojčení?

Prostredníctvom známej fotografky, ktorej kamarátka bola poradkyňa pri dojčení z o. z. MAMILA. U poradkyne pri dojčení som absolvovala školu dojčenia ešte počas tehotenstva. Potom som začala čítať aj informácie na www.mamila.sk. Mamina sa na mne smiala, ako sa poctivo pripravujem na tehotenstvo a materstvo, že by to do mňa v živote nepovedala.

Bola si dojčená?

Bola, ale iba 4 mesiace. Rozprávali sme sa o tom s maminou a hovorila mi, že ju strašne mrzí, že nemohla dojčiť dlhšie.

Ktoré informácie ťa zaujali už v tehotenstve?

Absolvovala som kurz u poradkyne pri dojčení. Za dva dni som prečítala knihu o dojčení (Praktický návod na dojčenie, pozn. red.) od MAMILY a potom som si čítala na www.mamila.sk všetko, čo ma zaujímalo. Našla som tam všetko, čo som potrebovala. Pozerala som aj videá na MAMILE, ktoré mi dosť pomohli. Keď som porodila a maličkého mi položili na brucho, vedela som, ako by malo vyzerať to prvé prisatie.

Ako ti pomohla príprava na dojčenie s poradkyňou pri dojčení?

Mali sme úplne skvelý štart od začiatku. Myslím si, že to bolo aj tým, že som o tom toľko vedela a mala toľko prečítané, že som mala prehľad, vedela som, ako to má vyzerať. S bábätkom som bola prvý deň dosť neistá v manipulácii a príprava na dojčenie pred pôrodom mi pomohla v tom, že aspoň dojčením som si bola takmer na 100 %- istá – mala som dosť veľkú istotu, že dojčenie je v poriadku.

Od pôrodu sme boli celý čas pri sebe, spal so mnou. Ja som prvú noc nespala – stále som naňho pozerala. Celý čas počas pobytu v pôrodnici bol pri mne, len málokedy bol v postieľke.

Ako prebiehal tvoj pôrod?

Môj pôrod bol rýchly, mala som odrodené za 3 hodiny. Po pôrode som sa cítila veľmi dobre. Nebola som unavená. Na základe všetkých informácií, aj ohľadom dojčenia, som vedela, že by som chcela pôrod prirodzený– bez oxytocínu, bez epidurálky. Nakoniec som sa zásahom nevyhla, ale pôrod našťastie prebehol veľmi rýchlo.
Tomáš najskôr nechcel byť pri pôrode a ja som ho nenútila, ale keďže pôrod bol rýchly, bol tam so mnou celý čas a povedal, že bol rád, že tam ostal a mne to tiež veľmi dobre padlo, že som na to nebola sama. Mám na pôrod super spomienky.
Kontrakcie si pamätám ako bolestivé, vtedy som si hovorila, že už nikdy rodiť nebudem, ale keď mi malého dali na brucho, tak som na celú bolesť zabudla. Hneď po pôrode mi malého dali na brucho, Tomáš prestrihol pupočnú šnúru, vzali ho síce na váženie, ale v tom momente mi to bolo jedno. Do dvoch minút mi ho priniesli a dve hodiny sme tam potom ležali.

Takže malinký sa dojčil už počas kontaktu koža na kožu po pôrode?

Na sále sa prisal prvý raz počas tých dvoch hodín po pôrode. Najskôr bol na jednom „prsíčku“, potom som si ho prehodila na druhý a potom sme pokračovali na izbe.

Čo by matky mali vedieť o dojčení?

Je normálne dojčiť, a aj keď človek neabsolvuje nejaký kurz, mali by sme to intuitívne zvládnuť. Ale nie je na škodu získať nejaké informácie ešte pred pôrodom. Takže čím viac sa dá dozvedieť ešte v tehotenstve, tým lepšie. Dnes sa dá nájsť množstvo rozporuplných informácií. Mame som rozprávala, čo som sa naučila a čo ona ani nevedela, že to tak môže byť.

Ako vnímaš dojčenie za tie dva týždne, ktoré dojčíš svoje bábätko?

Je skvelý pocit mať ho blízko pri sebe a vedieť, že som schopná ho nakŕmiť, utíšiť, naplniť mu primárne, základné potreby. Som 100% dojčiaco pozitívna.

Ako ti pomohla s dojčením laktačná poradkyňa?

Najmä v tom, že ma naučila, ako si bábätko chytiť, ako má vyzerať správne prisatie.

Aké rady si dostávala o dojčení od svojho okolia?

Čím viac som sa s ľuďmi rozprávala, tým väčšie množstvo rozličných tipov som dostala. Bolo ťažké si z toho vybrať to „správne“ – od natierania bradaviek, až po non-stop nosenie podprsenky, umývanie prsníkov po každom dojčení – mnohé z týchto rád som dostala v nemocnici od sestričiek, iné od priateliek, ktorých som sa pýtala. Potom som sa už ani s nikým nechcela rozprávať, pretože každý má iný názor. Po absolvovaní kurzu s poradkyňou pri dojčení som už nepotrebovala žiadne ďalšie rady. Jediné, čo ma zaujímalo potom po pôrode bolo, či je naozaj v poriadku, dávať bábätku prsník vždy, keď plače – vedela som, že to musí byť v poriadku, ale potrebovala som počuť, že to je správne. Obrátila som sa potom na svoju poradkyňu pri dojčení, pretože od okolia som už počúvala aj o rozmaznanosti, aj kadečo iné.

Čo by si odkázala ostatným mamičkám?

Že dojčenie a byť mamou je super. Je to pre mňa stále neuveriteľné, aj keď má malý dva týždne.

Ďakujeme za rozhovor!

 

Mamila.sk > Články o dojčení > Snoubordistka Baša Števulová: Som 100 % dojčiaco pozitívna