• Mamila.sk
• Pro matky
• Příbehy matek o kojení
• Zo zákulisia dojčenia väčších detí

Zo zákulisia dojčenia väčších detí

Jojka je mamou 3 detí. Každý rok nám okolo Vianoc posiela fotografiu, ako pokračuje v dojčení, aby tak podporila ďalšie ženy v dojčení. Tento rok sa na vianočnej spoločnej fotografii nebude dojčiť najstarší syn, pretože sa vo veku 4 roky a 9 mesiacov odstavil. Od 18-mesiacov sa tandemovo dojčil s mladším bračekom, od 4 rokov aj s tretím bábätkom – sestričkou. Jojka napísala, že je šťastná, že so starším synčekom mohla prejsť celým obdobím dojčenia až do prirodzeného odstavenia, pretože keď spomína na ťažké začiatky, kedy dúfala, že bude dojčený aspoň 6 týždňov, neverila by, že o takmer 5 rokov bude hrdá na svojho syna a na to, čo spolu dokázali.

Rozhodla sa podporiť ženy článkom zo zákulisia dojčenia väčších detí:

"Toto sú najčastejšie otázky, s ktorými som sa stretávala (a naďalej stretávam) pri dojčení staršieho dieťaťa, samozrejme okrem tých tradičných („Načo mu to ešte je“):

A spí ti v noci?

Áno, moje deti od narodenia prespali takmer každú noc. Dojčili sa v polospánku a ja som tiež dojčila v polospánku.

No tu chcem upozorniť, že v noci sa prestal dojčiť už okolo roka (kvôli tehotenstvu), opäť na krátke obdobie sa dojčil aj v noci po narodení mladšieho brata.

A ako som to dokázala? Často som ponúkala cez deň, takže v noci nemusel dojčenie takpovediac doháňať.

A to bude s vami spať v posteli až do maturity?

Nie, keď mal 2 roky a 8 mesiacov, nastúpil do škôlky. Od toho času si začal pýtať jeho vlastnú posteľ do izbičky. Na Vianoce, kedy zároveň oslavoval 3. narodeniny, dostal teda posteľ. A jeho vtedy 1,5-ročný brat tiež. Ešte v ten istý deň sa tam presťahovali, obaja, lebo chceli.

Najstarší sa k nám do postele už nevrátil. Stredný ešte pár týždňov prichádzal uprostred noci spať ku nám, no i to stále menej.

A nevadí ti to?

A toto je asi tá rozhodujúca otázka.

Pretože túto počúvam najčastejšie od žien, ktoré chcú dojčiť, no medzi 2-3 rokom dieťaťa začnú vnímať aj negatívne pocity, kedy im dojčenie niekedy prekáža.

Je to ten istý čas kedy dieťa testuje hranice aj vo všetkom inom.

A ako som vlastne vedela, že sa synček už odstavil?

Zmenil sa mu pohľad.

Chodí za mnou, pritúli sa, objíme ma, no jeho zrak už vôbec nezachádza k mliečku. Keď sa dojčí jeho mladší brat či sestra, tak jeho oči nehovoria „aj ja si dám", iba sa usmieva a je spokojný, vyrovnaný.

Bolo to jeho rozhodnutie, na ktoré sme boli obaja pripravení."

Ďakujeme za rozhovor!