Léky a kojení

Milá Dominiko,

pri molnupiravire, ktorý sa kategorizuje ako antivirotikum a zabraňuje replikácii RNA niektorých vírusov, Európska lieková agentúra, EMA, uvádza, že sa nemá dojčiť, ale zdôvodňuje to ako opatrenie spoločne s tehotenstvom a ako dôvod uvádza možný nesprávny vývoj orgánov v tehotenstve. Dojčenie je však iná situácia, pretože na rozdiel od tehotenstva sú orgány bábätka už vyvinuté. Pretože ide o nový liek, tak nemôžete očakávať, že by existovali štúdie alebo dôkazy, ktoré by rozsiahlo odskúšali tento konkrétny liek na dojčiacich matkách. Ale molnupiravir je podobný iným liečivám v rovnakej skupine liečiv, ktoré sa už roky používajú pri liečbe niektorých vírusových ochorení, a preto je možné o ňom veľa vlastností a pôsobenia počas dojčenia odvodzovať. Ešte dôležitejší je však princíp toho, že dojčenie je mimoriadne dôležité pre zdravie bábätka, a to špeciálne v čase, keď matka prekonáva vírusové ochorenie ako je COVID-19, pretože materské mlieko aktívne chráni bábätko vďaka protilátkam ako aj rozličným iným imunitným látkam a faktorom pred ťažkých priebehom ochorenia, a teda riziko odstavenia je vyššie ako dojčenie pri užívaní molnupiraviru.

Lieky sú relatívne dobre preskúmaná záležitosť, je známa farmakokinetika liekov, často sú známe štúdie a prípadové štúdie o dojčiacich matkách, ktoré lieky užívali. Existujú odborné publikácie a knihy, ktoré každý jeden liek detailne popisujú a hodnotia ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti pri dojčení. Keď odpovedáme na otázky o liekoch, každú jednu otázku starostlivo zvažujeme (rovnako tiež akúkoľvek inú otázku). Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujeme so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia: Profesor Thomas Hale, profesor Gideon Koren, profesor Jack Newman. Často konzultujeme daný liek minimálne s jedným z týchto odborníkov, niekedy i so všetkými tromi. 
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
1) Je logické, že ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky. Takže o všetkých ľuďoch a i o dojčiacich ženách platí, že nemajú lieky užívať zbytočne, ak ich nepotrebujú.
2) Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
3) Ak má niekto však nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
4) Nie je správne upierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.

Ak bude potrebovať lieky, v drvivej väčšine je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Prečo? Mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú, alebo ak sa dostávajú, tak len v zanedbateľných množstvách. Stopové množstvá liečiv v materskom mlieku nie sú v množstve, ktoré by bolo terapeutické. 
Inými slovami, len povedať, že nejaký liek sa "vylučuje do materského mlieka", nehovorí nič o tom, koľko sa ho vylučuje, a väčšinou ide o nesmierne malé množstvá. Takže ak budete dojčiť a zároveň sa liečiť, tak pri veľkej väčšine liekov vaše dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek. To, že bude vaše dieťa popri liečbe zároveň dojčené, predstavuje mimoriadne dôležitú ochranu pre jeho zdravie do budúcnosti. Dojčenie je významný faktor nielen pre zdravie vášho dieťatka, ale dokonca aj pre vaše zdravia. Ak by dieťa popri vašej liečbe dojčené nebolo, tak bude vystavené oveľa významnejším rizikám. Takže, ak porovnáte skutočnosť, že budete užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebudete dojčiť a budete užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by ste nedojčili, vaše dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých iných aspektoch dojčenia.

Popri užívaní liekov počas dojčenie nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vyhadzovať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle.

Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky. A lieky, ktoré deti z dôvodu následného ochorenia dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.

Vedecké zdroje: 

NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology. Springer, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56637-5_64-1 

HALE, T. Preface in: Medications and Mothers' Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019

HALE, T. W. a ROWE, H. E. 2014. Medications and mothers' milk. Plano: Hale Publishing, L.P., 2014, ISBN 978 1-9398473-8-6, 1275 s.

WORLD HEALTH ORGANIZATION: Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, 2002.

Davanzo R. Farmaci e allattamento materno. Boll Inform Farm; XII(2):66–71, 2005

NEWMAN, J., PITMAN, T. 2014. Dr. Jack Newman's guide to breastfeeding, revised edition.Toronto, Collins Canada, 2014, 400 s.

NEWMAN, J. 1998. Breastfeeding and maternal drugs. The Canadian Journal of Diagnosis. 1998, s. 105-121.

doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.

PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.

SHAIKN, A. K. a KULKARNI, M. D. 2013. Drugs in pregnancy and lactation. International Journal of Basic & Clinical Pharmacology, 2, s. 130-135, 2013.

WHO, UNICEF 2002. Breastfeeding and maternal medication. WHO, Geneva, 2002, 35 s.

RESSEL, G. 2002. AAP  updates statement for transfer of drugs and other chemicals into breast milk. American family physician, 2002, 65, s. 979-980.

American Academy of Pediatrics Commitee on Drugs 2001.Transfer of drugs and other chemicals into human milk.Pediatrics, 2001, 108, s. 776-789.

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.