Prothazin při kojení

Eliska    17.03.2022, 16:41

Dobrý den. Mám COVID a neutišitelný kašel. Přes den beru Sinecod a jelikož i v noci mám záchvaty kašle,.předepsala mi paní doktorka Prothazin. V priibalovem letáku je neuzivar. Můžete poradit? Dítěti je 21 měsíců. Děkuji vám

Milá Eliško,

z hľadiska zloženia materského mlieka a vplyv na bábätko môžete užívať (antihistaminiká) Prothazin. Je však vhodné siahnuť po tejto liečbe až v prípade, že sa  vyčerpali možnosti lokálnej liečby. Z hľadiska bábätka nie je problém ani brať antihistaminiká v tabletkách. Jediná vec je, že niekdy môžu antihistaminiká znížiť tvorbu mlieka, ale nemusí to tak byť vždy. Aj keby sa tvorba mlieka znížila, aj tak má zmysel, aby ste naďalej dojčili, pretože materské mlieko je veľmi potrebné pre vaše bábätko v akomkoľvek množstve, a navyše dojčenie je oveľa viac než len prijímanie materského mlieka. Navyše vaše dieťatko má už 21 mesiacov, čo znamená, že sa bude dojčiť vysoko pravdepodobne bez ohľadu na to, koľko mlieka pri dojčení vypije. Aj keby sa teda celkové antihistaminiká považovali za nevyhnutné, pokračujte ďalej v dojčení.

Najideálnejšou liečbou by vo vašej situácii bola lokálna liečba - kvapky do nosa, do očí, spreje, aj kortikoidné, ak treba. Často sa nevyčerpajú možnosti lokálnej liečby (vrátane kortikoidov) pred tým, než sa matke povie, že jedinou možnosťou už sú celkové antihistaminiká (orálne).

Ak by však ale aj skutočne vašou jedinou možnosťou boli antihistaminiká v tabletkách, neznamená to, že počas ich užívania by ste mali skončiť s dojčením. Otázka vôbec neznie tak, že je prínos dojčenia vyšší. Pretože vaše bábätko nebude užívať tieto lieky spolu s vami. Zvlášť v situácii, že prekonávate infekčné ochorenie, je pre bábätko nesmierne dôležité, aby bolo naďalej dojčené, pretože bude dostávať protilátky proti kovidu a ďalšie cenné imunitné látky.

Lieky sú relatívne dobre preskúmaná záležitosť, je známa farmakokinetika liekov, často sú známe štúdie a prípadové štúdie o dojčiacich matkách, ktoré lieky užívali. Existujú knihy, ktoré každý jeden liek popisujú na mnohých stranách a kategorizujú ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti pri dojčení. Keď odpovedáme na otázky o liekoch, každú jednu otázku starostlivo zvažujeme (rovnako tiež akúkoľvek inú otázku). Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujeme so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia: Profesor Thomas Hale, profesor Gideon Koren, profesor Jack Newman. Často konzultujeme daný liek minimálne s jedným z týchto odborníkov, niekedy i so všetkými tromi. 
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
1) Je logické, že ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky.
2) Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
3) Ak má niekto však nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
4) Nie je správne upierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.

Ak bude potrebovať lieky, v drvivej väčšine je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Prečo? Mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú, alebo ak sa dostávajú tak len v minimálnych množstvách. 
Inými slovami, len povedať, že nejaký liek sa "vylučuje do materského mlieka", nehovorí nič o tom, koľko sa o tam vylučuje, a väčšinou ide o nesmierne malé množstvá. Takže ak budete dojčiť a zároveň užívať pomerne veľkú väčšinu liekov užívať, tak vaše dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek a zároveň bude dojčené, čo predstavuje mimoriadne dôležitú ochranu pre jeho zdravie do budúcnosti - dojčenie významný faktor dokonca nielen pre zdravie vášho dieťatka alebo aj vášho zdravia. Ak dojčiť nebudete, tak vystavujete svoje dieťa oveľa významnejším rizikám. Takže, ak porovnáte skutočnosť, že budete užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebudete dojčiť a budete užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by ste nedojčili, vaše dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých aspektoch dojčenia.

Popri užívaní liekov počas dojčenie nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vyhadzovať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle. Toto platí pre drvivú väčšinu liekov.

Dojčenie nemá prínosy. Dojčenie je fyziologická norma. Dojčenie normálnej dĺžky niekoľkých rokov je normálne a vďaka nemu sa dieťa z hľadiska zdravia, psychiky a imunity vyvíja správne, tak, ako sa vyvíjať má. A takýto normálny vývin nemá žiadne plusy. Rovnako ako nemá žiadne plusy to, keď má niekto normálnu teplotu. Normálna teplota nemá plusy. Je normálna. Vysoká teplota prináša problémy, riziká. Podobne aj nedojčenie prináša riziká, problémy.  Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky, a lieky, ktoré deti z dôvodu choroby dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.

Vedecké zdroje:

  1. Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, World Health Organization, 2002.
  2. NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology. Springer, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56637-5_64-1
  3. doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.
  4. PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.
  5. Bennett PN, Matheson I, Dukes NMG et al, eds. Drugs and human lactation Elsevier Science Publisher B.V., Amsterdam, 1988.
  6. Briggs GG, Freeman RK, Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 9th Edition Lippincott Wilkins and Williams; Philadelphia, PA: 2011. 
  7. American Academy of Pediatrics, Committee on Drugs. The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Pediatrics, 108:776-789, 2001.
  8. British Medical Association, Royal Pharmaceutical Society of Great Britain. British Medical Formulary, No. 36, September 1998.
  9. Royal College of Paediatrics and Child Health. Medicines for children 1999. RCPCH Publication Limited, Hobbs the Printers Limited, Southampton, England 1999.
  10. Hale T. Medications and Mothers` Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019.
  11. AAP policy statement: The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Získané na http://www.aap.org 26. 2. 2020
  12. Drugs in Pregnancy and Lactation: A Reference Guide to Fetal and Neonatal Risk by Gerald Briggs et al (9. vydanie).
  13. Nice FJ, Luo AC. Medications and breast-feeding: Current concepts. J Am Pharm Assoc. 2012;52:86–94. 
  14. Hale TW, Ilett KF. Drug therapy and breastfeeding. Contemp Clin Gynecol Obstet. 2001;1:129–148.
  15. Findlay JWA, DeAngelis RL, Kearney MF, et al. Analgesic drugs in breast milk and plasma. Clin Pharmacol Ther. 1981;29:625–633. 
  16. Yoshida K, Smith B, Craggs M, Kumar R. Neuroleptic drugs in breast-milk: A study of pharmacokinetics and of possible adverse effects in breast-fed infants. Psychol Med. 1998;28:81–91.
  17. Atkinson HC, Begg EJ, Darlow BA. Drugs in human milk: Clinical pharmacokinetic considerations. Clin Pharmacokinet. 1998;14:217–240. 
  18. Hussainy, Safeera & Dermele, Narmin. (2011). Knowledge, attitudes and practices of health professionals and women towards medication use in breastfeeding: A review. International Breastfeeding Journal. 6. 11. 10.1186/1746-4358-6-11.


Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.


« späť na zoznam otázok

Mamila.sk > Poradňa dojčenia > Prothazin při kojení