Umělé oplodnění při kojení a navýšení laktace

Sára    26.04.2022, 20:27

Dobrý den, měla bych dotaz ohledně umělého oplodnění během kojení rok a půl staré dcery. Ráda bych v něm pokračovala dál, ale bylo mi řečeno, že bych měla přestat kojit tři měsíce předem, což se mi nezdá. Chci, aby se dcera dostavila sama, nevadí mi případné tandemové kojení. Budu užívat některé z těchto léků: Bemola, Decapeptyl, Estrofem, Gonal F (nejpravděpodobnější), Lenzetto, Luveris, Menopur, Ovitrelle, Pergoveris. Jsou slučitelné s kojením? Jde mi hlavně o Gonal F + léky na řešení krve. Další dotaz je - při stimulaci se údajně snižuje laktace. Dceru kojím ráno, přes den třikrát, večer dvakrát a v noci třikrát. K tomu má příkrmy během dne. Jak můžu navýšit laktaci? Pijí asi litr a půl kojícího čaje, dva a půl litru Cara + voda, vitamíny pro kojící. Co dalšího by pomohlo? V jakém množství případně užívat? Děkuji za odpověď

Milá Sáro,

v tejto situácii sa ženy typicky dozvedajú, že majú prestať dojčiť jednoducho preto, že dojčenie sa už nepovažuje za dôležité. Zdá sa byť jednoduchšie povedať, aby žena odstavila, pretože spoločnosť nemá povedomie o tom, že aj pre 1,5-ročné dieťa je dojčenie naďalej kľúčové, netuší, že predčasné odstavenie prináša riziká pre zdravie dieťaťa a matky. Ak sa dojčenie považuje za dôležité, dajú sa hľadať riešenia popri napĺňaní ďalších potrieb ženy či rodiny. Nie je dôvod ukončovať dojčenie 3 mesiace pred umelým oplodnením. Dojčenie šance na úspešné umelé oplodnenie nijako neovplyvňuje. Dojčenie má potenciál vplývať na plodnosť jedine hormónom prolaktínom. Tento hormón máte 1,5 roka po pôrode na takej úrovni, ako všetky ostatné zdravé ženy, bez ohľadu na to, že pokračujete v dojčení. Ľudia totiž často zabúdajú na to, že to, čo platí o dojčení v prvých pár mesiacoch, sa netýka dojčenia po zvyšné roky dojčenia. Pre dojčenie neplatí, že „znižuje plodnosť“ po celú dobu dojčenia. Keby to tak bolo, ako sa dá vysvetliť, že ženy, ktoré nemajú problém s plodnosťou, dostávajú štatisticky medzi 14 – 17 mesiacom po pôrode znova menštruáciu a sú schopné otehotnieť? Tvorba mlieka sa postupom času neriadi hormónmi, ale čisto tým, koľko mlieka sa z prsníka odoberie a preto sa hladiny prolaktínu už približne v roku nelíšia medzi dojčiacimi a nedojčiacimi ženami. Dojčenie nemá akým spôsobom ovplyvniť ani napríklad uhniezdenie embrya. Stimulácia bradaviek počas dojčenia, na ktorú je telo matky bežne zvyknuté, nie je dostatočná na to, aby spôsobila problém s uhniezdením embrya, predčasný pôrod ani v posledných troch mesiacoch tehotenstva. Preto matka nemusí dieťa odstaviť ani po 6. mesiaci tehotenstva a preto ani vy nemusíte odstaviť z hľadiska zahniezdenia embrya, hoci samozrejme, ak sa nepodarí otehotnieť, je veľmi typické, že sa táto situácia nesprávne zvalí na fakt, že matka dojčila.

Lieky na riedenie krvi užíva mnoho dojčiacich žien, nepredstavujú problém pre dojčenie. Tieto lieky, napríklad fraxiparín nie je pri dojčení žiaden problém, vôbec sa nedostáva do mlieka. Je to príliš veľká molekula na to, aby sa dostala do materského mlieka. Takže jeho užívanie počas dojčenia je úplne bezpečné. Navyše dôvod, pre ktorý sa fraxiparín pichá injekčne, je ten, že žalúdočné šťavy by ho zničili, takže, aj keby nejaký v materskom mlieko bol, tak bude zničený v žalúdku bábätka bez toho, aby to bolo nejaký problém. Pokračujte teda v dojčení aj popri pichaní liekov na riedenie krvi (či už fraxiparínu alebo iného lieku s týmto účinkom). Lieky sú relatívne dobre preskúmaná záležitosť, je známa farmakokinetika liekov, často sú známe štúdie a prípadové štúdie o dojčiacich matkách, ktoré lieky užívali. Existujú odborné publikácie a knihy, ktoré každý jeden liek detailne popisujú a hodnotia ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti pri dojčení. Keď odpovedáme na otázky o liekoch, každú jednu otázku starostlivo zvažujeme (rovnako tiež akúkoľvek inú otázku). Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujeme so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia: Profesor Thomas Hale, profesor Gideon Koren, profesor Jack Newman. Často konzultujeme daný liek minimálne s jedným z týchto odborníkov, niekedy i so všetkými tromi. 
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
1) Je logické, že ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky. Takže o všetkých ľuďoch a i o dojčiacich ženách platí, že nemajú lieky užívať zbytočne, ak ich nepotrebujú.
2) Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
3) Ak má niekto však nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
4) Nie je správne upierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.

Ak bude potrebovať lieky, v drvivej väčšine je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Prečo? Mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú, alebo ak sa dostávajú, tak len v zanedbateľných množstvách, z tých liekov, na ktoré sa pýtate, väčšina nebude prítomná v materskom mlieku ani v stopových množstvách. Stopové množstvá liečiv v materskom mlieku nie sú v množstve, ktoré by bolo terapeutické. Toto platí aj o všetkých liekoch, na ktoré sa pýtate (pre istotu si chceme overiť, či liek, na ktorý sa pýtate, nie je v skutočnosti Bemfolate, ak áno, tak aj pre ten platí, čo uvádzame). Inými slovami, len povedať, že nejaký liek sa "vylučuje do materského mlieka", nehovorí nič o tom, koľko sa ho vylučuje, a väčšinou ide o nesmierne malé množstvá. Takže ak budete dojčiť a zároveň sa liečiť, tak pri veľkej väčšine liekov vaše dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek. To, že bude vaše dieťa popri liečbe zároveň dojčené, predstavuje mimoriadne dôležitú ochranu pre jeho zdravie do budúcnosti. Dojčenie je významný faktor nielen pre zdravie vášho dieťatka, ale dokonca aj pre vaše zdravia. Ak by dieťa popri vašej liečbe dojčené nebolo, tak bude vystavené oveľa významnejším rizikám. Takže, ak porovnáte skutočnosť, že budete užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebudete dojčiť a budete užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by ste nedojčili, vaše dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých iných aspektoch dojčenia.

Popri užívaní liekov počas dojčenie nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vyhadzovať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle. Toto platí pre drvivú väčšinu liekov.

Je však pravda, že pri užívaní liekov, na ktoré sa pýtate, sa zníži tvorba mlieka. Toto by sa však stalo aj v prípade, že by ste otehotneli, aj tehotenstvo znižuje tvorbu mlieka. Väčšina 1,5-ročných detí sa už bude dojčiť bez ohľadu na tvorbu mlieka. A dojčenie má obrovský zmysel aj v prípade, že by dieťatko získavalo menej mlieka. Navyše toto zníženie tvorby mlieka je tiež jeden z faktorov, ktoré spôsobia, že z tých stopových množstiev, ktoré by sa mohli nachádzať v materskom mlieku, bábätko môže získať ešte podstatne menej, pretože bude získavať malé množstvá mlieka z prsníka pri dojčení.

Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky. A lieky, ktoré deti z dôvodu následného ochorenia dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.

Vedecké zdroje:

  1. Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, World Health Organization, 2002.
  2. NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology. Springer, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56637-5_64-1
  3. doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.
  4. PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.
  5. Bennett PN, Matheson I, Dukes NMG et al, eds. Drugs and human lactation Elsevier Science Publisher B.V., Amsterdam, 1988.
  6. Briggs GG, Freeman RK, Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 9th Edition Lippincott Wilkins and Williams; Philadelphia, PA: 2011. 
  7. American Academy of Pediatrics, Committee on Drugs. The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Pediatrics, 108:776-789, 2001.
  8. British Medical Association, Royal Pharmaceutical Society of Great Britain. British Medical Formulary, No. 36, September 1998.
  9. Royal College of Paediatrics and Child Health. Medicines for children 1999. RCPCH Publication Limited, Hobbs the Printers Limited, Southampton, England 1999.
  10. Hale T. Medications and Mothers` Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019.
  11. AAP policy statement: The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Získané na http://www.aap.org 26. 2. 2020
  12. Drugs in Pregnancy and Lactation: A Reference Guide to Fetal and Neonatal Risk by Gerald Briggs et al (9. vydanie).
  13. Nice FJ, Luo AC. Medications and breast-feeding: Current concepts. J Am Pharm Assoc. 2012;52:86–94. 
  14. Hale TW, Ilett KF. Drug therapy and breastfeeding. Contemp Clin Gynecol Obstet. 2001;1:129–148.
  15. Findlay JWA, DeAngelis RL, Kearney MF, et al. Analgesic drugs in breast milk and plasma. Clin Pharmacol Ther. 1981;29:625–633. 
  16. Yoshida K, Smith B, Craggs M, Kumar R. Neuroleptic drugs in breast-milk: A study of pharmacokinetics and of possible adverse effects in breast-fed infants. Psychol Med. 1998;28:81–91.
  17. Atkinson HC, Begg EJ, Darlow BA. Drugs in human milk: Clinical pharmacokinetic considerations. Clin Pharmacokinet. 1998;14:217–240. 
  18. Hussainy, Safeera & Dermele, Narmin. (2011). Knowledge, attitudes and practices of health professionals and women towards medication use in breastfeeding: A review. International Breastfeeding Journal. 6. 11. 10.1186/1746-4358-6-11.


Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.


« späť na zoznam otázok

Mamila.sk > Poradňa dojčenia > Umělé oplodnění při kojení a navýšení laktace