Skleróza multiplex a liečba

Milá Daniela,

pri používaní Mavencladu nie je možné pokračovať v dojčení. Otázkou je, či je možné prípadne liečbu odložiť a tiež, či toto je jediná možnosť liečby. Ak je to jediný liek pre vašu súčasnú situáciu, užívajte ho a v tom čase nedojčite, ale potom sa dá po skončení liečby vrátiť k dojčeniu. Ak by k liečbe došlo, tak s laktačnou poradkyňou MAMILY je možné konzultovať, ako zachovať dojčenie po skončení liečby: 

https://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

Je však možné, že vo vašej situácii existujú aj iné možnosti liečby, preskúmajte aj túto možnosť, pretože pri dojčení si nemusíte vyberať medzi svojím zdravím a dojčením. O dojčení sa ženy dozvedajú rôzne mýty a nesprávne informácie a vo vašej situácii sa ženám často nesprávne hovorí, že majú bábätko odstaviť po 2 – 3 mesiacoch po pôrode kvôli skleróze multiplex. Dojčenie nie je príčinou atakov, dojčenie nevysiľuje. Skleróza multiplex je ochorenie, pri ktorom asi 20 - 30 % žien už v priebehu prvých troch až štyroch mesiacov po pôrode zažije recidívu. Nedávna štúdia ukázala, že ženy trpiace sklerózou multiplex dokázali znížiť riziko recidívy sklerózy multiplex po pôrode práve tým, že dojčili. Záverom štúdia zdôrazňuje, že aj z hľadiska prevencie recidív sklerózy multiplex je dôležité podporovať matky vo výlučnom dojčení a v krokoch, ktoré pomôžu dojčeniu. Prečítajte si viac tu:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/veda-skleroza-multiplex/

Po tejto štúdii vyšla ešte ďalšia, ktorá potvrdila tieto výsledky a zdôraznila, že je kľúčové, aby zdravotníci podporovali ženy s touto diagnózou vo výlučnom dojčení:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/veda-skleroza-multiplex2/

Inými slovami, konkrétne pri tejto diagnóze je o to dôležitejšie, aby ste pokračovali v dojčení. Aj keď budete potrebovať užívať lieky, v drvivej väčšine prípadov nie sú prekážkou pre dojčenie, pre vás, aj pre vaše bábätko bude bezpečnejšie pokračovať v dojčení. Nemusíte kvôli potrebnej liečbe prestávať na určitú dobu dojčiť. Pri väčšine liekov používaných v tejto situácii môžete mať oboje – potrebnú liečbu, aj dojčenie. V poradni dojčenia nájdete mnohé lieky už zodpovedané medicínskym tímom:

https://www.mamila.sk/sk/hladat/

Lieky sú relatívne dobre preskúmaná záležitosť, je známa farmakokinetika liekov, často sú známe štúdie a prípadové štúdie o dojčiacich matkách, ktoré lieky užívali. Existujú odborné publikácie a knihy, ktoré každý jeden liek detailne popisujú a hodnotia ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti pri dojčení. Keď odpovedáme na otázky o liekoch, každú jednu otázku starostlivo zvažujeme (rovnako tiež akúkoľvek inú otázku). Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujeme so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia: Profesor Thomas Hale, profesor Gideon Koren, profesor Jack Newman. Často konzultujeme daný liek minimálne s jedným z týchto odborníkov, niekedy i so všetkými tromi. 
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
1) Je logické, že ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky. Takže o všetkých ľuďoch a i o dojčiacich ženách platí, že nemajú lieky užívať zbytočne, ak ich nepotrebujú.
2) Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
3) Ak má niekto však nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
4) Nie je správne upierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.

Ak bude potrebovať lieky, v drvivej väčšine je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Prečo? Mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú, alebo ak sa dostávajú, tak len v zanedbateľných množstvách. Stopové množstvá liečiv v materskom mlieku nie sú v množstve, ktoré by bolo terapeutické. 
Inými slovami, len povedať, že nejaký liek sa "vylučuje do materského mlieka", nehovorí nič o tom, koľko sa ho vylučuje, a väčšinou ide o nesmierne malé množstvá. Takže ak budete dojčiť a zároveň sa liečiť, tak pri veľkej väčšine liekov vaše dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek. To, že bude vaše dieťa popri liečbe zároveň dojčené, predstavuje mimoriadne dôležitú ochranu pre jeho zdravie do budúcnosti. Dojčenie je významný faktor nielen pre zdravie vášho dieťatka, ale dokonca aj pre vaše zdravia. Ak by dieťa popri vašej liečbe dojčené nebolo, tak bude vystavené oveľa významnejším rizikám. Takže, ak porovnáte skutočnosť, že budete užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebudete dojčiť a budete užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by ste nedojčili, vaše dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých iných aspektoch dojčenia.

Popri užívaní liekov počas dojčenie nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vyhadzovať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle. Toto platí pre drvivú väčšinu liekov.

Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky. A lieky, ktoré deti z dôvodu následného ochorenia dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.

Vedecké zdroje:

1. Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, World Health Organization, 2002.
2. NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology. Springer, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56637-5_64-1
3. doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.
4. PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.
5. Bennett PN, Matheson I, Dukes NMG et al, eds. Drugs and human lactation Elsevier Science Publisher B.V., Amsterdam, 1988.
6. Briggs GG, Freeman RK, Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 9th Edition Lippincott Wilkins and Williams; Philadelphia, PA: 2011. 
7. American Academy of Pediatrics, Committee on Drugs. The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Pediatrics, 108:776-789, 2001.
8. British Medical Association, Royal Pharmaceutical Society of Great Britain. British Medical Formulary, No. 36, September 1998.
9. Royal College of Paediatrics and Child Health. Medicines for children 1999. RCPCH Publication Limited, Hobbs the Printers Limited, Southampton, England 1999.
10. Hale T. Medications and Mothers` Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019.
11. AAP policy statement: The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Získané na http://www.aap.org 26. 2. 2020
12. Drugs in Pregnancy and Lactation: A Reference Guide to Fetal and Neonatal Risk by Gerald Briggs et al (9. vydanie).
13. Nice FJ, Luo AC. Medications and breast-feeding: Current concepts. J Am Pharm Assoc. 2012;52:86–94. 
14. Hale TW, Ilett KF. Drug therapy and breastfeeding. Contemp Clin Gynecol Obstet. 2001;1:129–148.
15. Findlay JWA, DeAngelis RL, Kearney MF, et al. Analgesic drugs in breast milk and plasma. Clin Pharmacol Ther. 1981;29:625–633. 
16. Yoshida K, Smith B, Craggs M, Kumar R. Neuroleptic drugs in breast-milk: A study of pharmacokinetics and of possible adverse effects in breast-fed infants. Psychol Med. 1998;28:81–91.
17. Atkinson HC, Begg EJ, Darlow BA. Drugs in human milk: Clinical pharmacokinetic considerations. Clin Pharmacokinet. 1998;14:217–240. 
18. Hussainy, Safeera & Dermele, Narmin. (2011). Knowledge, attitudes and practices of health professionals and women towards medication use in breastfeeding: A review. International Breastfeeding Journal. 6. 11. 10.1186/1746-4358-6-11.

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.