Odstaveni od kojení

Odpoveď

Milá Lenko,

ukončenie dojčenia sa skladá z dvoch oblastí – ukončenia tvorby mlieka a presmerovania starostlivosti a výživy dieťaťa na iné spôsoby. To, ako zareaguje dieťa na toto presmerovanie, závisí od jeho povahy a preto veľká časť rozhodnutia o tom, ako postupovať, musí vychádzať z vášho poznania dcérky, ktoré nemá nikto iný. Môžeme vám poskytnúť všeobecné informácie k tejto téme, pretože sa stretávame s tým, že pri rozhodovaní o odstavení nemávajú ženy väčšinou dostatok odborných informácií ani podpory. Dojčenie sa často vníma ako „všetko alebo nič“. Pri skoršom odstavovaní je dobré poznať dôvody pre odstavovanie, lebo podľa toho je možné zvoliť kroky, ktoré sa dajú podniknúť – dá sa napríklad zvoliť tempo a postupnosť odstavovania prestať dojčiť v noci a pokračovať v dojčení cez deň.

Skoré odstavenie sa spája so širokou škálou emócií. Získajte psychologickú pomoc napríklad od laktačnej poradkyne MAMILY, aby ste mali možnosť otvorene a bez posudzovania hovoriť o svojich pocitoch z odstavenia. S laktačnou poradkyňou MAMILY môžete tiež vypracovať postup, ktorý bude rešpektovať individuálne potreby vašej dcérky a vašej rodiny:

https://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

Spoločne s laktačnou poradkyňou by malo zmysel sa stretnúť aj preto, že aj pri odstavovaní existuje množstvo mýtov ako napríklad:

„Odstráňte ako prvé dojčenie, ktoré bábätko najmenej potrebuje.“
Lenže bábätko neodlišuje dojčenia na tie, ktoré potrebuje menej, a tie, ktoré potrebuje viac.

„Nahraďte dojčenie podávaním umelého mlieka.“
A pritom po 4 mesiacoch je pri odstavovaní je možné dojčenie nahrádzať príkrmami, ktoré sú čerstvé, rozmanité a výživnejšie. V 21 mesiacoch nie je jediný dôvod používať vo výžive dieťaťa komerčnú umelú výživu, či ho učiť piť z fľaše.

„Odíďte od dieťaťa na víkend preč, a keď sa vrátite, tak bude odstavené.“ Odstavenie by sa nemalo zámerne spájať s neprítomnosťou matky. Nemalo by sa spájať s klamstvami či s vyplakaním.

„Nech bábätku začne otec dávať fľašku, aby sa aj on zapojil do starostlivosti o bábätko.“
Otec sa môže do starostlivosti o bábätko zapojiť širokou škálou spôsobov a navyše sa môže starať o matku a napĺňať jej potreby.

Ktoré kroky nie je vhodné pri odstavovaní urobiť?

1. Na ukončenie tvorby mlieka nie sú potrebné lieky. Tvorba mlieka prestane aj sama od seba, celý proces nebude jednoduchší, kratší ani menej bolestivý. Lieky používané na zastavenie tvorby mlieka majú množstvo závažných nežiaducich účinkov. Ak je to potrebné z hľadiska napĺňania prsníkov mliekom pri odstavovaní, môžete si trochu mlieka ručne odstriekať do úľavy. Toto mlieko môžete použiť na nakŕmenie dieťatka alebo do jedla. Prečítajte si náš bezplatný e-book o zastavovaní tvorby mlieka: https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/zastavenie-tvorby-mlieka/.
2. Nie je vhodné sťahovať prsia obväzmi. Toto môže spôsobiť bolesti a neurýchli zníženie tvorby mlieka.
3. Dávať na bradavku nechutné či štipľavé látky, aby sa dojčenie dieťaťu znechutilo.
4. Obmedzovaním príjmu tekutín matky. Odstavovanie nie je dôvod, aby sa matka týrala dehydratáciou. Odstavovanie v kombinácii so smädom nijako situáciu neuľahčí ani významne neprispeje k zníženiu tvorby mlieka.
5. Nahradiť dojčenie staršieho dieťaťa pitím kravského mlieka alebo umelého mlieka alebo „kakavkom“.

A ešte najčastejšia otázka: Nedostanem pri odstavovaní zápal prsníkov? Ideálne je postupné odstavenie namiesto náhleho. Zápal prsníkov nie je strašiak, ktorého sa musíte báť. Ak by ste mali pocit príliš plných prsníkov, môžete ich do úľavy odstriekať.

Tvorba mlieka v malom množstve môže pretrvávať aj mnoho mesiacov či rokov po ukončení dojčenia.

Časté nočné dojčenie býva dôvodom, pre ktorý mnohé ženy cítia, že sa niečo potrebuje zmeniť, inak nevládzu ďalej pokračovať. Mnohým ženám v tejto situácii pomáhajú vysvetlenia, prečo sa vlastne dieťa budí v noci, pretože dôvodom nie je dojčenie ako také, ale to, že od narodenia až do približne 2 rokov prechádza bábätko intenzívnym vývojom mozgu, a zvlášť v obdobiach, kedy sa dieťa motoricky vyvíja (napríklad v čase, keď začne loziť, stáť, chodiť...) sa následne v noci často precitá a potrebuje pomoc so zaspatím. Dojčenie teda nie je príčinou, ale prostriedkom, ktorý je pre mnohé ženy najjednoduchším spôsobom, ako dieťa znova uspať. Iné spôsoby totiž zahŕňajú to, že je potrebné vstať, vziať dieťa na ruky, nosiť ho, hojdať, spievať mu. Pri dojčení je možné v rámci spoločného spania dieťaťu ponúknuť prsník a pokračovať v spánku. Prerušovaný spánok bábätiek sa často v našej spoločnosti nesprávne hodnotí ako „zlý spánok“, toto je však spánok, aký deti prirodzene majú a spája sa s normálnym vývojom. Aj preto ho netreba nijako liečiť a preto na „zlepšenie“ takéhoto spánku nezaberajú rôzne prípravky či terapie. Dobrá správa tiež je, že vaša dcérka je vo veku, kedy sa vývoj mozgu už nedeje tak intenzívne a nočné precitnutia sa čoskoro stanú menej častými. Mnohé ženy majú skúsenosť, akú popisujete aj vy, že ak dieťa spí s niekým iným, tak sa nebudí alebo sa budí podstatne menej. Nie je to preto, že „matka zhoršuje spánok dieťaťa“, toto súvisí s faktom, že mnohé deti vnímajú matku ako človeka, ktorý im poskytuje bezpodmienečnú starostlivosť a napĺňajú jeho potreby. Matka je niekto, pri kom sa môžu správať tak, ako to práve cítia, môžu byť také, aké sú. Toto poznajú mnohí rodičia z inej situácie, keď sa chvíľu o dieťa starajú napríklad starí rodičia, tak sa často stretávajú s tým, že keď príde matka pre dieťa, prvou reakciou dieťaťa je plač alebo to, že sa začne hnevať a starí rodičia prekvapene hovoria: „Doteraz bol spokojný a neplakal.“ Je to preto, že pri matke môže dieťa prejaviť svoje skutočné emócie. A z hľadiska spánku to znamená, že dieťa môže prejaviť svoje skutočné potreby. To, že ste doteraz dcérke pomáhali s nočnými precitnutiami, bola obrovská investícia do jej fyzického, aj psychického zdravia, do pocitu, že spánok je bezpečný čas, ktorý sa spája s blízkosťou iného človeka a príjemnými pocitmi. Ak by ste zvažovali, či v tomto ďalej nepokračovať, preštudujte si ešte tento náš článok:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/

ktorý prináša ďalšie vysvetlenia, ale tiež užitočné tipy a skúsenosti iných žien.

Ďalšia vec je aj to, že ak ste používali prípravky pre zníženie tvorby mlieka, hoci možno vy subjektívne máte pocit, že tvorba mlieka je stále vysoká, dieťa na zníženie tvorby mlieka v dôsledku používania týchto prípravkov reaguje. Niekedy sa stretávame s tým, že pri znížení tvorby mlieka sa dieťa paradoxne začne omnoho častejšie dojčiť cez deň aj v noci.

Dojčenie nemusí byť všetko alebo nič a to znamená, že je možné urobiť kroky pre obmedzenie nočného dojčenia alebo pre to, aby ste úplne v noci prestali dojčiť a pokračovali v dojčení napríklad cez deň, kedy je možné nastaviť pravidlá tak, aby ste vládali pokračovať. Keďže dojčenie je prejavom potrieb dieťaťa, nie je jednoduché ho nahradiť inou starostlivosťou. Pri ukončovaní dojčenia pri staršom dieťatku ponúkame tieto tipy a skúsenosti:

1. Niekedy matky detí starších ako rok či dva rozmýšľajú o odstavení ako o riešení „prílišnej naviazanosti dieťaťa na prsník“. Boja sa, že je dieťa „závislé“ alebo „rozmaznané“. Ak má dieťa dva roky, tak si myslia, že v dojčení dosiahli maximálnu hranicu a že ak nič neurobia, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. Dieťa v tomto veku sa nedojčí preto, že je na dojčenie „príliš naviazané“, ale preto, že v tomto veku vystupujú výrazne do popredia aj iné aspekty dojčenia a začínajú prevažovať na skutočnosťou, že dojčenie poskytuje dieťaťu materské mlieko. Dojčenie sa v tomto veku stáva pre dieťa významným nástrojom uspávania, upokojovania, riešenia bolesti či krivdy. Ničoho z tohto sa netreba obávať. A nie, dojčenie nebude trvať do nekonečna. Ak chcete, môžete si bez obáv vychutnať toto obdobie, keď vám dieťa dáva najavo, ako veľmi dojčenie potrebuje. Psychické či emocionálne potreby dieťaťa nie sú o nič menej závažné ako jeho fyzické potreby.
2. Okrem odstavenia máte možnosť uvažovať aj o „čiastočnom odstavení“ (napríklad na noc) alebo o obmedzení dojčenia či o úpravách dojčenia („dojčíme sa len na sedačke v obývačke“) alebo o nejakej forme dojčenia, ktorá by vám vyhovovala. Skúste zistiť, čo presne potrebujete. Ak ste vyčerpaná, možno oveľa viac ako odstavenie potrebujete odpočinok a pomoc.
3. Ak je to možné a máte čas, najprv zabezpečte, aby ešte pred odstavením dieťa dobre a dostatočne pestro jedlo rodinnú stravu. Odstavenie nie je nástroj na to, aby „dieťa začalo konečne jesť“.
4. Ešte pred odstavením strávte čas tým, že si budete všímať správanie dieťaťa a nájdete to, čo ho baví, čo by mu mohlo pomôcť prekonať obdobie odstavovania – spievanie, nosenie, rozprávanie rozprávok, prechádzky vonku, masáž, kúpeľ atď.
5. V tomto veku dieťa nepotrebuje fľašu ani umelé mlieko na to, aby sa mohlo odstavenie uskutočniť. Nepotrebuje piť kravské mlieko ako „náhradu“ materského mlieka. Môže prejsť z dojčenia na rodinnú stravu a piť z obyčajného pohárika ako všetci dospelí.
6. Doprajte dieťaťu veľa telesnej blízkosti a kontaktu koža na kožu. Ukončením dojčenia sa nemá skončiť aj fyzický kontakt, práve naopak.
7. Venujte dieťaťu veľa času a nerušenej pozornosti.
8. Nehovorte dieťaťu ako dôvod pre odstavenie nepravdy či polopravdy.
9. Nenechajte dieťa vyplakať a nenechajte ho v tejto situácii samé.
10. Ak už dieťa rozpráva, veľa sa spolu rozprávajte, skúste dôjsť ku vzájomnej dohode.
11. Hľadajte pre dieťa zaujímavé činnosti, ktoré ho rozptýlia, a nájdite si nové spôsoby uspávania čítaním, spievaním, rozprávaním rozprávok a podobne.
12. Deti sa pri odstavovaní správajú rôzne. To, čo fungovalo susede, nemusí fungovať vám. Hľadajte spôsoby, ktoré sa odvíjajú od poznania povahy a individuálnych potrieb vášho dieťaťa.
13. Ak je to možné, neodstavujte dieťa v čase jeho choroby. Brušná chrípka či hnačka alebo zvracanie nie sú správnym časom ani signálom na odstavenie. V takejto situácii dieťa potrebuje dojčenie ako súčasť liečby a rekonvalescencie.
14. Nerobte príliš veľa krokov k osamostatňovaniu naraz. Pokiaľ je to možné, nespájajte odstavenie s odchodom dieťaťa do vlastnej izby, ak s tým dieťa samo nesúhlasí.