Lieky na hemeoridy a dojčenie

Odpoveď

Milá Zuzana,

vzhľadom na to, že do materského mlieka sa z týchto čapíkov a maste prakticky nedostáva nič, bábätko nepoužíva tieto lieky spolu s vami. Preto z pohľadu dojčenia môžete túto liečbu používať tak dlho, ako je to potrebné. Vo všeobecnosti: Lieky sú relatívne dobre preskúmaná záležitosť, je známa farmakokinetika liekov, často sú známe štúdie a prípadové štúdie o dojčiacich matkách, ktoré lieky užívali. Existujú odborné publikácie a knihy, ktoré každý liek detailne popisujú a hodnotia ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti pri dojčení. Keď odpovedáme na otázky o liekoch, každú jednu otázku starostlivo zvažujeme (rovnako tiež akúkoľvek inú otázku). Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujeme so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia.
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
1) Je logické, že ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky. Takže o všetkých ľuďoch a i o dojčiacich ženách platí, že nemajú lieky užívať zbytočne, ak ich nepotrebujú.
2) Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
3) Ak má niekto však nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
4) Nie je správne odopierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.
5) Liečba a dojčenie sa vzájomne nevylučujú, pretože je potrebné hľadať riešenia, ktoré umožňujú zachovať dojčenie popri liečbe ženy.

Keď pre vás pripravujeme odpovede týkajúce sa liečiv, vždy zvažujeme všetky okolnosti, ktoré vo svojej otázke uvádzate, a odpoveď šijeme priamo na mieru vašej situácie:

• Venujeme pozornosť konkrétnemu veku vášho bábätka či dieťatka.
• Zvažujeme dávkovanie liečiva.
• Všímame si, či ide o jednorazové podanie alebo dĺžku liečby.

Z toho vyplýva, že ak by sa parametre otázky zmenili, tak by sme odpoveď vypracovali potenciálne v inom znení. Na základe zhodnotenia všetkých údajov vo vašej otázke, vyhľadávame všetky relevantné štúdie, údaje o liečive, farmakokinetické vlastnosti liečiva ako aj prínos a riziká v danej situácii.

Keďže vám liečivo predpísal lekár či lekárka, ktorý vás pozná a zhodnotil váš zdravotný stav, my hodnotíme výlučne vzťah daného liečiva k otázke dojčenia. Nehodnotíme diagnózu, vhodnosť liečby, iné možnosti liečby, správnosť zvolenej liečby, vplyv liečby na vás ako na pacientku – toto z pochopiteľných dôvod ponechávame plne v kompetencii lekára či lekárky. Rovnako neuvádzame všeobecné informácie o liečive, jeho všeobecných nežiaducich účinkoch na pacientku, ktorá ho užíva priamo či o vlastnostiach liečiva – toto je úlohou lekára či lekárky a sú do informácie, ktoré sú verejne dostupné. Naša odpoveď sa týka otázky toho, ako sa dané liečivo správa z hľadiska dojčenia a materského mlieka a prípadného vplyvu na bábätko. Na základe celého tohto procesu obsahuje naša odpoveď odporúčanie, ktorá môže pre vás slúžiť ako podklad pre rozhodnutie, či počas užívania daného liečiva je alebo nie je možné pokračovať v dojčení.

Ak bude potrebovať lieky, v drvivej väčšine je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Prečo? Mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú alebo ak sa dostávajú, tak len v zanedbateľných množstvách. Stopové množstvá liečiv sa v materskom mlieku nenachádzajú v množstve, ktoré by bolo terapeutické. 
Ak sa pri liečivách hovorí, že sa určitý liek "vylučuje do materského mlieka", nehovorí to nič o tom, koľko sa ho vylučuje alebo prípadne vôbec nevylučuje. Pri väčšine liečiv ide o minimálne množstvá.

Z toho vyplýva, že ak budete dojčiť a zároveň sa liečiť, tak pri veľkej väčšine liekov vaše dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek.

To, že bude vaše dieťa popri liečbe zároveň dojčené, predstavuje mimoriadne dôležitú ochranu pre jeho zdravie do budúcnosti. Nehovoriac o tom, že pokračovanie dojčenia má významný vplyv nielen na zdravie dieťaťa, ale aj ženy. A navyše po skončení liečby bude dieťa ďalej dojčené, a to je kľúčové.

Dojčenie je významný faktor nielen pre zdravie vášho dieťatka, ale dokonca aj pre vaše zdravia. Ak by dieťa popri vašej liečbe dojčené nebolo, tak bude vystavené oveľa významnejším rizikám. Ak porovnáme skutočnosť, že budete užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebudete dojčiť, bude prípadne dostávať umelé mlieko, a budete užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by ste nedojčili, vaše dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých iných aspektoch dojčenia.

Popri užívaní liekov počas dojčenie nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vylievať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle. Toto platí pre drvivú väčšinu liekov.

Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky. A lieky, ktoré deti z dôvodu následného ochorenia dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.

V MAMILE považujeme potreby matky a jej pohodu za kľúčové, a preto by sa ženy nemali dostávať do situácií, keď im je upieraná potrebná liečba alebo keď sa im predkladá vedecky nepodložená dilema, že si musia vybrať medzi dojčením a svojím zdravím či liečbou. Nie je dôvod, aby sa žena musela pre dieťa obetovať, pretože z medicínskeho hľadiska sú lieky pri dojčení dobre preskúmaná oblasť. Ak ženy nemajú možnosť v čase, keď dojčia, dostať adekvátnu liečbu, tak nemajú možnosť sa informovane rozhodnúť. Skutočná podpora dojčenia v zdravotnom systéme sa meria práve tým, do akej miery sa dojčiacim ženám upiera v období dojčenia možnosť vyriešiť svoje zdravotné problémy a viesť plnohodnotný život.

Zaujímame o zdravotný stav ženy, pretože nám mimoriadne záleží na každej jednej žene a jej príbehu. Je dôležité, aby sa ženám dostával individuálny prístup a na mieru šité riešenia - toto považujeme za základný kameň fungovania laktačného poradenstva. MAMILA je organizácia, ktorá vznikla práve preto, aby sa ženám dostávali informácie a vedecké postupy pri riešení problémov s dojčením. A práve preto, že nám záleží na tom, aby ženy boli informované, vytvárame systém individuálneho laktačného poradenstva, kde žena môže hovoriť o svojej situácii, o svojom zdravotnom stave a o svojich pocitoch, aby získala špecifickú pomoc a podporu. Takúto podporu nedokážeme dať na webovej stránke, čo je preto uvedené aj v spodnej časti našej stránky - v tomto nasledujeme štandardný postup uplatňovaný ostatnými webovými portálmi, ktoré sa zaoberajú otázkami zdravia.

Žena má dostať vedecké informácie, aby sa mohla informovane a bez zastrašovania rozhodnúť. Vysvetlenia sú komplexné, ale pri dostatku času sa dajú ženám objasniť. 

Kto na vaše otázky ohľadne liekov a dojčenia odpovedá? Podľa typu otázky vám odpovie náš medzinárodný tím o. z. MAMILA zložený z: 

• farmaceutka PharmDr. Martina Perháčová (SR)
• lekárka a laktačná poradkyňa MUDr. Lucia Kantorová (ČR)
• pediater Jack Newman, M.D., FRCPC (Kanada - tieto odpovede vám zadarmo preložíme a uverejníme)
• podľa potreby ďalší autori ako: laktačná poradkyňa, psychologička, lekárka ORL, klinický farmakológ, oftalmológ

Vedecké zdroje:

1. Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, World Health Organization, 2002.
2. NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology. Springer, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56637-5_64-1
3. doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.
4. PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.
5. Bennett PN, Matheson I, Dukes NMG et al, eds. Drugs and human lactation Elsevier Science Publisher B.V., Amsterdam, 1988.
6. Briggs GG, Freeman RK, Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 9th Edition Lippincott Wilkins and Williams; Philadelphia, PA: 2011. 
7. American Academy of Pediatrics, Committee on Drugs. The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Pediatrics, 108:776-789, 2001.
8. British Medical Association, Royal Pharmaceutical Society of Great Britain. British Medical Formulary, No. 36, September 1998.
9. Royal College of Paediatrics and Child Health. Medicines for children 1999. RCPCH Publication Limited, Hobbs the Printers Limited, Southampton, England 1999.
10. Hale T. Medications and Mothers` Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019.
11. AAP policy statement: The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Získané na http://www.aap.org 26. 2. 2020
12. Drugs in Pregnancy and Lactation: A Reference Guide to Fetal and Neonatal Risk by Gerald Briggs et al (9. vydanie).
13. Nice FJ, Luo AC. Medications and breast-feeding: Current concepts. J Am Pharm Assoc. 2012;52:86–94. 
14. Hale TW, Ilett KF. Drug therapy and breastfeeding. Contemp Clin Gynecol Obstet. 2001;1:129–148.
15. Findlay JWA, DeAngelis RL, Kearney MF, et al. Analgesic drugs in breast milk and plasma. Clin Pharmacol Ther. 1981;29:625–633. 
16. Yoshida K, Smith B, Craggs M, Kumar R. Neuroleptic drugs in breast-milk: A study of pharmacokinetics and of possible adverse effects in breast-fed infants. Psychol Med. 1998;28:81–91.
17. Atkinson HC, Begg EJ, Darlow BA. Drugs in human milk: Clinical pharmacokinetic considerations. Clin Pharmacokinet. 1998;14:217–240. 
18. Hussainy, Safeera & Dermele, Narmin. (2011). Knowledge, attitudes and practices of health professionals and women towards medication use in breastfeeding: A review. International Breastfeeding Journal. 6. 11. 10.1186/1746-4358-6-11.