Zmena štýlu uspávania

Odpoveď

Milá Andrea,

dojčiť väčšie dieťatko v našej spoločnosti je náročné, pretože sme stratili normu dojčenia, ľudia nevedia, čo je ešte normálne, čo očakávať. Dojčenie dokonca časť spoločnosti vníma tak, že o jeho ukončení majú rozhodovať rodičia a ukončenie dojčenia sa dokonca vníma ako akási rodičovská zručnosť, podobná tej, kedy dieťa prestane používať plienky, začne jesť samo a podobne. A spoločnosť typicky za správny čas na ukončenie dojčenia považuje najneskôr rok života dieťaťa. Všetky tieto faktory a často ešte mnohé ďalšie spôsobujú to, že ženy, ktoré pokračujú v dojčení po roku, a často aj ich okolie, strácajú istotu, či robia dobre, ak v dojčení pokračujú. A s tým súvisia obavy o to, či je ešte správanie dieťatka normálne a či nie je potrebné zasiahnuť.

Ak zaspáva výlučne pri dojčení napríklad 2-mesačné bábätko, väčšinou to nikto nerieši a nepovažuje za potrebné to meniť. Ak zaspáva výlučne pri dojčení 2-ročné dieťatko, ľudia nevedia posúdiť, či to je ešte normálne, či je potrebné niečo zmeniť, urobiť. A tak napriek tomu, že v skutočnosti je pre mnohé ženy omnoho jednoduchšie proste pokračovať v tom, čo robia, uspávať dieťatko spôsobom, na ktorý je zvyknuté a ktorý funguje, často ich teoretické obavy donútia vyvinúť množstvo energie na to, aby donútili dieťa správať sa inak. Hoci 2-ročné dieťa potrebuje rovnakú pomoc so zaspávaním ako 2-mesačné bábätko. Zmena správania si preto vyžaduje vynaložiť obrovskú energiu.

2-ročné dieťa typicky potrebuje pomoc so zaspatím a udržaním sa v spánku a je úplne normálne, ak sa toto deje prostredníctvom dojčenia. Je to jedna z funkcií dojčenia, je úplne bežné, že sa takto deti správajú. Obavy, ktoré spomínate, sú bežné a pochádzajú z toho, že spoločnosť nemá reálne skúsenosti s dojčením väčších detí. To, že teraz synček nepozná iný spôsob, ako zaspať, je pritom úplne normálne, nie je to nič, čo ste synčeka „naučili“ a už dávno ste mali urobiť niečo, čo by túto situáciu zmenilo. Neurobili ste žiadnu chybu. A súčasne je náročné pre manžela hľadať spôsoby uspatia pri dieťati, ktoré prirodzene hľadá istotu v dojčení.

To, ako sa správa vaše dieťatko vôbec neznamená, že toto treba aktívne meniť. Popri tejto jeho potrebe je dôležité hľadať riešenia, ktoré pomôžu naplniť aj potreby vás, ako matky, ženy a potreby pre váš partnerský vzťah. A to sa dá aj popri tom, že dieťatko budete naďalej uspávať dojčení. Nemusíte teraz uvažovať nad tým, ako dlho budete dojčiť, keď sa rozhodnete prestať dojčiť, môžete to urobiť kedykoľvek. To, že budete teraz pokračovať v uspávaní dojčení, neznamená, že musíte dojčiť do samoodstavenia. Má skôr zmysel preskúmať vaše potreby a potreby vášho vzťahu, potreby manžela. Skúste sa porozprávať o tom, čo potrebujete a hľadať spoločne riešenia. Mnohé potreby sa dajú napĺňať aj popri intenzívnej starostlivosti o dieťatko. Vaše dieťatko navyše nebude maličké navždy a takto intenzívne vás bude potrebovať už len krátky čas. Nezdá sa to, ale to, čo robíte, je investícia do zdravia vášho dieťaťa, do vášho vzájomného vzťahu a je to krok, ktorý pomáha vo výchove dieťaťa. Tieto súvislosti sú pre ľudí väčšinou neznáme a pochopiť ich prináša uvoľnenie, úľavu a otvára možnosti, ako riešiť situácie vo výchove tak, aby všetci našli riešenie svojich potrieb. Preto sme pripravili celý takýto kurz:

https://www.mamila.sk/sk/pre-poradkyne/oznamy-o-kurzoch/ako-vychovavat-dojcene-deti/

a takýto krátky, prehľadný e-book:

https://shop.mamila.sk/katalog/vztahova-vychova-ebook

ktoré vám pomôžu pochopiť, prečo je to, čo robíte, také dôležité, prečo môžete byť naopak hrdá na to, že takto synčekovi pomáhate a ako veľmi to vám všetkým pomôže aj do budúcnosti. A nájdete mnoho informácií, ktoré vám pomôžu nachádzať riešenia pre vaše potreby. Napríklad je možné upraviť niektoré oblasti zaspávania tak, aby vám viac vyhovovali. Napríklad, ak sa zdá, že trvá príliš dlho, kým dieťatko nakoniec zaspí, môžete prehodnotiť, či sa nedeje to, že dieťa odchádza spať v čase, kedy ešte v skutočnosti nie je unavené a pripravené na spánok (niekedy sa deje to, že deti sa uspávajú podľa hodín a nie podľa ich skutočných potrieb), či neexistujú faktory, ktoré rušia proces uspávania, napríklad to, že dieťa sa prekladá do postieľky tesne po tom, čo začne zaspávať a ešte nie je vo fáze tuhého spánku. Mnohým deťom pomáha, ak sa s nimi po zaspatí nehýbe, čomu sa dá vyhnúť napr. tak, že uspíte dieťatko ležiace v posteli dojčením a po jeho zaspatí ho necháte ležať v polohe, v ktorej zaspalo. Pomoc dieťaťu so zaspatím nie je rodičovské/výchovné zlyhanie. Práve naopak, keďže potreba tejto pomoci je v tomto veku úplne normálna, je správne, že ju dieťatku poskytujete. A predstavuje to obrovskú investíciu do jeho zdravia. Učí ho to, že čas zaspávania a spánku je časom bezpečia, fyzickej blízkosti s osobou, na ktorú má primárnu vzťahovú väzbu.  

Je pochopiteľné, že hovoriť o týchto témach je o to náročnejšie, ak sa stretávate s blízkou rodinou, ktorá ako výchovnú stratégiu zvolila vyplakanie bábätiek. Nižšia miera angažovanosti rodičov vo výchove detí, ak deti prejavujú menej potrieb, pretože im bolo jasne ukázané, že ich potreby týkajúce sa spánku, nebudú napĺňané, prináša lákavú víziu s omnoho väčším priestorom pre seba, či pre vzťah. Pri intenzívnej starostlivosti o dieťatko, ktorá trvá nie týždne, ale celé mesiace, pochopiteľne ženy, ale aj muži túžia po tom, že sa vráti čas, kedy deti neboli a rozhodovali o svojom živote, mali viac voľného času a mohli ho stráviť tak, ako chceli. Naplniť tieto potreby popri intenzívnej starostlivosti o dieťatko, si vyžaduje kreativitu a odlišný prístup, ale dá sa to. Súčasne si mnohé rodiny neuvedomujú, že hoci je toto obdobie veľmi náročné, v skutočnosti je veľmi krátke, pretože dni ako také sa zdajú nekonečne dlhé, ale týždne a mesiace letia a čoskoro bude váš syn vo veku, kedy vás nebude tak intenzívne potrebovať. Niekedy je ťažké si to predstaviť. Ale každé dieťa, ktoré sa správa ako teraz váš synček, smeruje k samostatnosti a príde čas, kedy sa začne učiť ako zvládať čas zaspávania a spánku a postupne sa osamostatní natoľko, že začne zaspávať bez pomoci, alebo presmeruje túto pomoc na čítanie rozprávky, fyzickú blízkosť a časom nebude potrebovať ani to. A prespí celú noc. V našej spoločnosti sa takáto nezávislosť očakáva od detí omnoho skôr a preto ešte stále mnohé deti zažijú proces vyplakania, aby sa naučili, že pomoc nepríde a musia zaspať samy. A rovnako náročné je to pri snahe zrušiť zaspávanie pri dojčení v čase poobedného spánku. Pretože v tomto veku deti nie sú pripravené na to, aby zaspávali samy a je úplne normálne, ak zaspávajú pri dojčení. Prečítajte si aj toto vysvetlenie:

https://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/vyplakanie/

a môže byť pre vás zaujímavý aj tento článok:

https://www.mamila.sk/sk/clanky-o-dojceni/emocne-zdravie-vaecsich-dojcenych-deti/

Pokúste sa na niekoľko dní vrátiť sa k tomu, že pre zaspávanie synčeka začnete využívať chvíle, kedy sa zdá, že už je na spánok pripravený. Ľahnite si s ním do postele tak, aby ste po zaspatí nemuseli synčeka presúvať. Ponúknite mu vtedy dojčenie a uspávajte ho, až kým nie je vo fáze hlbokého spánku. Vyskúšajte toto niekoľko dní a prehodnoťte, či toto nie je jednoduchšie z hľadiska množstva energie, ktorú musíte investovať. Ak áno, skúste sa s manželom porozprávať o tom, či takýto spôsob výchovy synčeka nie je vlastne pre vás jednoduchší. Manžel vám môže ponúknuť pomoc pri iných oblastiach – pri prácach v domácnosti, ktoré ste doteraz robili len vy, pri hre so synčekom. V konečnom dôsledku možno zistíte, že toto bude pre vás oboch jednoduchšia cesta a pritom nijakým spôsobom neškodíte synčekovi, nezanedbávate jeho výchovu a nerobíte nič nesprávne. Naopak, je to investícia do jeho zdravia. A v konečnom dôsledku aj do vášho, keďže dojčenie je zdravé aj pre matku. Časom bude synček zaspávať odlišným spôsobom a preto, aby to zmenil, nemusíte urobiť teraz nič. Každé dieťa smeruje k tomu, že prestane dojčenie využívať na naplnenie svojich potrieb.