Flector

Odpoveď

Milá Veronika,

z pohľadu dojčeného dieťaťa je Flector (diklofenak) liek, ktorý je výborne kompatibilný s dojčením, pretože diklofenak je z viac ako 99 % viazaný na bielkovinu a teda nie je k dispozícii na vylúčenie do materského mlieka - inými slovami, nebude sa v materskom mlieku nachádzať. To znamená, že ak by ste ho užívali, tak môže svoje dieťatko dojčiť bez obmedzení. Rovnako v období dojčenia môžete absolvovať fyzioterapeutické ošetrenie, cvičiť a tak pomôcť bolestivým krížom aj z hľadiska prevencie bolesti v budúcnosti.

Napriek tomu sa môžete dočítať rôzne rozporuplné informácie a existuje viacero dôvodov, pre ktoré sa takéto informácie objavujú:

1. Nedostatočne je zvážená dôležitosť dojčenia pre zdravie bábätka a pre zdravie matky ako aj to, že dieťa má potenciál byť dojčené niekoľko rokov. Väčšinou sa dojčenie považuje za krátkodobú, prechodnú záležitosť niekoľkých mesiacov, z čoho vyplýva aj logika, na základe ktorej sa matkám de facto odporúča „nič počas dojčenia neriešte, všetko odložte až na dobu, keď prestanete dojčiť“, prípadne „ak chcete čokoľvek robiť, radšej dieťa odstavte“.
2. Dojčenie sa považuje za jednoducho „ukončiteľné“, za „vynechateľné“ po určitej dobe, keď je už dieťatko väčšie, sa o jeho dôležitosti vôbec neuvažuje, a preto sa mylne zdá jednoduché povedať matkám, aby skrátka tých pár týždňov ešte počkali. Lenže dojčenie môže trvať celé roky. Je normálne, že sa dojčí 2,5-ročné dieťa a je dôležité, aby mohlo byť toto dieťa dojčené ďalej a to nielen pre jeho, ale aj pre vaše zdravie.
3. Keďže sa nezvažuje dôležitosť dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša, často sa ani len neuvažuje o tom, ako by sa dojčenie dalo skĺbiť s nejakou ďalšou potrebou matky. Keď je dojčenie považované za skutočne dôležité, dajú sa hľadať spôsoby, ako v dojčení pokračovať, aj popri rozličných iných skutočnostiach.
4. Vo všeobecnosti sa rady o dojčení riadia princípom „čo keby“ a radšej „pre istotu“ zakazujú všetko, čo môže k normálnemu životu s dojčeným dieťaťom patriť - od cvičenia a chudnutia cez normálnu stravu a liečbu matky, ktorá to potrebuje, až po kávu.
5. Nezvažujú sa dôsledky rád ohľadne odstavenia, ktoré pre mnohé ženy znamenajú, že nebudú dojčiť tak dlho, ako by inak dojčili, pretože túžia po tom, aby mohli urobiť to, čo počas dojčenia „majú zakázané“. Ak ženy prestanú dojčiť, prináša to riziká nielen pre ich deti, ale aj pre ich vlastné zdravie - a toto je fakt, o ktorom sa hovorí a uvažuje len veľmi málo.

Lieky sú relatívne dobre preskúmaná záležitosť, je známa farmakokinetika liekov, často sú známe štúdie a prípadové štúdie o dojčiacich matkách, ktoré lieky užívali. Existujú odborné publikácie a knihy, ktoré každý jeden liek detailne popisujú a hodnotia ich z hľadiska dojčenia a bezpečnosti pri dojčení. Keď odpovedáme na otázky o liekoch, každú jednu otázku starostlivo zvažujeme (rovnako tiež akúkoľvek inú otázku). Otázky o liekoch v prípade potreby konzultujeme so svetovými odborníkmi, ktorí sa touto témou zaoberajú desaťročia.
Na získanie odpovede ohľadne dojčenia a liekov, je potrebné pozrieť sa na niekoľko aspektov:
1) Je logické, že ideálny stav je, keď je človek zdravý a nemusí brať lieky. Takže o všetkých ľuďoch a i o dojčiacich ženách platí, že nemajú lieky užívať zbytočne, ak ich nepotrebujú.
2) Lieky by mal človek brať len, keď má na to dôvod.
3) Ak má niekto však nejaké ochorenie, potom môže potrebovať liečbu.
4) Nie je správne odopierať dojčiacim matkám právo na liečbu len preto, že dojčia.
5) Liečba a dojčenie sa vzájomne nevylučujú, pretože je potrebné hľadať riešenia, ktoré umožňujú zachovať dojčenie popri liečbe ženy.

Ak bude potrebovať lieky, v drvivej väčšine je pravidlo, že je bezpečnejšie pokračovať v dojčení i počas užívania lieku. Prečo? Mnohé lieky sa do materského mlieka nedostávajú, alebo ak sa dostávajú, tak len v zanedbateľných množstvách. Stopové množstvá liečiv v materskom mlieku nie sú v množstve, ktoré by bolo terapeutické. 
Inými slovami, len povedať, že nejaký liek sa "vylučuje do materského mlieka", nehovorí nič o tom, koľko sa ho vylučuje, a väčšinou ide o nesmierne malé množstvá. Takže ak budete dojčiť a zároveň sa liečiť, tak pri veľkej väčšine liekov vaše dieťatko v realite nedostane takmer žiadny liek. To, že bude vaše dieťa popri liečbe zároveň dojčené, predstavuje mimoriadne dôležitú ochranu pre jeho zdravie do budúcnosti. Dojčenie je významný faktor nielen pre zdravie vášho dieťatka, ale dokonca aj pre vaše zdravia. Ak by dieťa popri vašej liečbe dojčené nebolo, tak bude vystavené oveľa významnejším rizikám. Takže, ak porovnáte skutočnosť, že budete užívať lieky a zároveň dojčiť, s možnosťou, že nebudete dojčiť a budete užívať lieky, tak vo väčšine prípadov rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb smeruje k dojčeniu popri užívaní liekov. Ak by ste nedojčili, vaše dieťatko stratí možnosť získavať stovky jedinečných látok, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú, nehovoriac o mnohých iných aspektoch dojčenia.

Popri užívaní liekov počas dojčenie nie je potrebné časovať dojčenie v určitom odstupe od užitia lieku ani odsávať a vylievať materské mlieko. Môžete pokračovať v dojčení bez obmedzení tak ako obvykle. Toto platí pre drvivú väčšinu liekov.

Riziká spojené s ukončením dojčenia sú reálne a majú vplyv na zdravie matky, zdravie dieťaťa, majú ekonomické dôsledky pre zdravotníctvo a ekonomické dôsledky pre samotnú rodinu. Ak sa vyjadrujú iracionálne obavy z užívania lieku, nehovorí sa o reálnych obavách z hospitalizácie detí, ktoré nebudú dojčené – takýchto štúdií nie sú len desiatky, ale stovky. A lieky, ktoré deti z dôvodu následného ochorenia dostanú, môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dôsledky. Nehovoriac o tom, že v dôsledku nedojčenia môžu mať deti aj mnohé oveľa závažnejšie ochorenia ako ochorenia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha či tráviaceho traktu. Dojčením sa dá predchádzať množstvu celému zoznamu ďalších ochorení od obezity či rakoviny prsníka cez vysoký krvný tlak, riziko kardiovaskulárnych ochorení až po vysokú hladinu cholesterolu, diabetes I. a II či arteriosklerózy. Pre matky ukončenie dojčenia znamená zvýšené riziko rakoviny prsníka, endometria, osteoporózy či diabetu II. V tomto ešte navyše nie sú zahrnuté zvýšené náklady na zubársku starostlivosť či otázky týkajúce sa kognitívneho vývoja či správania detí.

V MAMILE považujeme potreby matky a jej pohodu za kľúčové, a preto by sa ženy nemali dostávať do situácií, keď im je upieraná potrebná liečba alebo keď sa im predkladá vedecky nepodložená dilema, že si musia vybrať medzi dojčením a svojím zdravím či liečbou. Nie je dôvod, aby sa žena musela pre dieťa obetovať, pretože z medicínskeho hľadiska sú lieky pri dojčení dobre preskúmaná oblasť a už dávno je známe, že dojčiace ženy môžu užívať lieky od bolesti. Ak ženy nemajú možnosť v čase, keď dojčia, dostať adekvátnu liečbu, tak nemajú možnosť sa informovane rozhodnúť. Skutočná podpora dojčenia v zdravotnom systéme sa meria práve tým, do akej miery sa dojčiacim ženám upiera v období dojčenia možnosť vyriešiť svoje zdravotné problémy a viesť plnohodnotný život.

Zaujímame o zdravotný stav ženy, pretože nám mimoriadne záleží na každej jednej žene a jej príbehu. Je dôležité, aby sa ženám dostával individuálny prístup a na mieru šité riešenia - toto považujeme za základný kameň fungovania laktačného poradenstva. MAMILA je organizácia, ktorá vznikla práve preto, aby sa ženám dostávali informácie a vedecké postupy pri riešení problémov s dojčením. A práve preto, že nám záleží na tom, aby ženy boli informované, vytvárame systém individuálneho laktačného poradenstva, kde žena môže hovoriť o svojej situácii, o svojom zdravotnom stave a o svojich pocitoch, aby získala špecifickú pomoc a podporu. Takúto podporu nedokážeme dať na webovej stránke, čo je preto uvedené aj v spodnej časti našej stránky - v tomto nasledujeme štandardný postup uplatňovaný ostatnými webovými portálmi, ktoré sa zaoberajú otázkami zdravia.

Žena má dostať vedecké informácie, aby sa mohla informovane a bez zastrašovania rozhodnúť. Vysvetlenia sú komplexné, ale pri dostatku času sa dajú ženám objasniť. Ide o:

- dobre známe farmakokinetické vlastnosti antidepresív, ktoré v zásade spôsobujú, že liečivo sa z najväčšej časti nachádza v mozgu ženy, a tým pádom do vysokej miery nie je k dispozícii na to, aby sa nachádzalo v materskom mlieku.

- zdravie ženy, ktorá v prípade, že bude pokračovať v dojčení, tak to bude nielen pozitívne vplývať na jej duševný stav a spánok, ale aj na jej celkové zdravie momentálne a aj do budúcnosti.

- riziká nedojčenia pre zdravie ženy, z ktorých mnohé ako napríklad rakovina prsníka či kardiovaskulárne ochorenia sú závažné a vedecky dokázané.

- ukončenie dojčenia má negatívny vplyv na psychiatrické ochorenie, ktoré žena má. Zachovanie dojčenia pomáha žene v tom, aby sa jej stav zlepšil.

- duševné zdravie dieťa, ktoré v prípade, že sa kombinuje duševné ochorenie matky s odstavením, prináša zvýšené riziko, že dieťa bude mať v dospelosti rovnakú diagnózu. Dojčenie má neuroprotektívny efekt pre dieťa.

Kto na vaše otázky ohľadne liekov a dojčenia odpovedá? Podľa typu otázky vám odpovie náš medzinárodný tím o. z. MAMILA zložený z: 

• farmaceutka PharmDr. Martina Perháčová (SR)
• lekárka a laktačná poradkyňa MUDr. Lucia Kantorová (ČR)
• pediater Jack Newman, M.D., FRCPC (Kanada - tieto odpovede vám zadarmo preložíme a uverejníme)
• podľa potreby ďalší autori ako: laktačná poradkyňa, psychologička, lekárka ORL, klinický farmakológ, oftalmológ

Vedecké zdroje:

1. Breastfeeding and Maternal Medication: Recommendations for Drugs in the Eleventh WHO Model List of Essential Drugs from the Department of Child and Adolescent Health and Development, World Health Organization, 2002.
2. NEWMAN J., POLOKOVÁ A. (2020) Special Population: Breast Feeding. In: Hock F.J., Gralinski M.R. (eds) Drug Discovery and Evaluation: Methods in Clinical Pharmacology. Springer, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-319-56637-5_64-1
3. doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., PharmDr. Martina Perháčová. Dojčenie a lieky. Praktické lekárnictvo, SOLEN, Bratislava, 2/2016.
4. PERHÁČOVÁ, M. Dojčenie a lieky. Rigorózna práca, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 2015.
5. Bennett PN, Matheson I, Dukes NMG et al, eds. Drugs and human lactation Elsevier Science Publisher B.V., Amsterdam, 1988.
6. Briggs GG, Freeman RK, Yaffe SJ. Drugs in Pregnancy and Lactation. 9th Edition Lippincott Wilkins and Williams; Philadelphia, PA: 2011. 
7. American Academy of Pediatrics, Committee on Drugs. The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Pediatrics, 108:776-789, 2001.
8. British Medical Association, Royal Pharmaceutical Society of Great Britain. British Medical Formulary, No. 36, September 1998.
9. Royal College of Paediatrics and Child Health. Medicines for children 1999. RCPCH Publication Limited, Hobbs the Printers Limited, Southampton, England 1999.
10. Hale T. Medications and Mothers` Milk. Hale Publishing; Amarillo, TX: 2019.
11. AAP policy statement: The Transfer of Drugs and Other Chemicals Into Human Milk. Získané na http://www.aap.org 26. 2. 2020
12. Drugs in Pregnancy and Lactation: A Reference Guide to Fetal and Neonatal Risk by Gerald Briggs et al (9. vydanie).
13. Nice FJ, Luo AC. Medications and breast-feeding: Current concepts. J Am Pharm Assoc. 2012;52:86–94. 
14. Hale TW, Ilett KF. Drug therapy and breastfeeding. Contemp Clin Gynecol Obstet. 2001;1:129–148.
15. Findlay JWA, DeAngelis RL, Kearney MF, et al. Analgesic drugs in breast milk and plasma. Clin Pharmacol Ther. 1981;29:625–633. 
16. Yoshida K, Smith B, Craggs M, Kumar R. Neuroleptic drugs in breast-milk: A study of pharmacokinetics and of possible adverse effects in breast-fed infants. Psychol Med. 1998;28:81–91.
17. Atkinson HC, Begg EJ, Darlow BA. Drugs in human milk: Clinical pharmacokinetic considerations. Clin Pharmacokinet. 1998;14:217–240. 
18. Hussainy, Safeera & Dermele, Narmin. (2011). Knowledge, attitudes and practices of health professionals and women towards medication use in breastfeeding: A review. International Breastfeeding Journal. 6. 11. 10.1186/1746-4358-6-11