Osmiletý syn má potřebu utěšovat se mazlením se na prsu

Odpoveď

Milá Kateřino,

správanie, ktoré pri vašom synovi opisujete, vykazuje množstvo detí a to tak dojčených, ako aj nedojčených. Nie je na ňom nič abnormálne a nemusí vôbec súvisí s vašou rodinnou situáciou. To, že takéto správanie synčekovi umožňuje riešiť, neznamená, že robíte niečo zlé. To neznamená, že zo syna vyrastie sociálne neprispôsobivý človek, či sexuálny delikvent. Znamená to, že sa o svojho syna staráte tak, ako môžete A je dobré, že so svojimi problémami sa ešte stále obracia na vás – matku, na človeka a stále verí, že jeho problémy riešia vzťahy a nie jedlo, či veci.

V našej spoločnosti ľudia bežne nevidia deti dojčené do samoodstavenia. Ale to, čo je normálne, sa v spoločnosti formuje podľa toho, čo ľudia vidia okolo seba. Nachádzame sa preto v situácii, kedy nie je ešte stále vôbec jednoduché vôbec hovoriť o tom, ako dlho môže dojčenie trvať. Váš priateľ s dojčením skúsenosť nemá a tým pádom nerozumie správaniu vášho syna tak, ako ho chápete vy. Typickou reakciou na niečo, čo človek nevidí bežne okolo seba, je považovať to za nenormálne, báť sa toho a chcieť to zmeniť na situáciu, na ktorú je človek zvyknutý.

Spoločnosť ako taká nepočíta s tým, že deti sa dojčia dlhšie ako pár mesiacov. Vytvára na ženy často neúnosný tlak, aby dojčenie ukončili a mnohé ženy tomuto tlaku nedokážu odolávať. Navyše ony samy nemajú skúsenosti s dojčením väčšieho dieťaťa a tak je o to ľahšie im samým vytvoriť pochybnosti, či vlastne ešte to, čo robia, je správne, nevedia ako reagovať na zastrašovanie či vyhrážanie sa tým, že dieťa bude nesamostatné, či že z neho vyrastie sociálne neprispôsobivý jedinec. V našej spoločnosti tak veľmi nerozumieme dojčeniu, že často dokonca aj z radov ľudí, ktorí by mali ženám o dojčení hovoriť z pozície svojej odbornosti, ženy počúvajú rôzne špekulácie, vlastné predstavy o dojčení. Napríklad ľudia, ktorí nemajú skúsenosti s dojčením väčších bábätiek a detí, netušia, že dojčenie je omnoho viac než príjem mlieka. V myšlienkach mnohých ľudí je dojčenie len pitie mlieka. Ani len netušia, že dieťa sa môže chcieť dojčiť na zaspatie, či pre reguláciu telesných funkcií. Alebo sa potrebuje dojčiť, keď sa fyzicky zraní, lebo dojčenie znižuje prežívanie bolesti. Alebo, keď rieši sociálne náročnú situáciu. Títo ľudia len vidia, že kedykoľvek je dieťa nespokojné či nešťastné alebo ubolené, dojčia sa. A tak sú schopní vytvoriť nezmyselnú predstavu, že tieto deti riešia svoje problémy jedením. A sú schopní ženy zastrašovať, že ak budú pokračovať v tom, čo robia, dieťa bude obézne a naučí sa, že problémy sa riešia jedením. Tieto a podobné iné nesprávne informácie sa veľmi dobre šíria a ľudia sú veľmi náchylní ich prijímať a tlačiť na dojčiace ženy, aby prestali dojčiť. A to bez jediného dôkazu, pričom napríklad práve z hľadiska obezity sú to práve nedojčené deti či deti, ktoré boli dojčené krátkodobo, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku vzniku obezity (a ďalších komplikácií).