Vyplakanie a spánok

Odpoveď

Milá Ivano,

laktačné poradkyne MAMILY neradia vyplakanie ani metódu chodenia za bábätkom raz za minútu, aby zaspalo samo. Bábätko nie je vhodné nechať zámerne plakať alebo ho nechať vyplakať. Nenechávajte svoje bábätko plakať, aby sa naučilo zaspať.

Každé bábätko signalizuje svoje potreby a na napĺňanie svojich potrieb sú odkázané na ľudí, ktorí sa o nich starajú. Plač je neskorý signál, že bábätko potrebuje starostlivosť (napríklad dojčenie). Hoci v histórii existovali rozličné obdobia, počas ktorých sa odporúčalo nechať deti zámerne vyplakať, keď boli populárne rôzne metódy, ktoré diktovali v akých časových intervaloch treba bábätko ísť pozrieť a vysvetliť mu, že je všetko v poriadku. Toto nie je v poriadku. V posledných rokoch začali rôzni ľudia tieto metódy prezentovať ako šetrné či rešpektujúce, a uvádzali, že existuje „kontrolovaný plač“, ktorí bábätku neškodí. Všetky tieto metódy majú jednu spoločnú vlastnosť v tom, že matky presviedčajú, že plač dieťaťa nevadí, že to, čo matky pri plači dieťaťa cítia, nie je relevantné, že je v poriadku, ak pri plači dieťaťa začne plakať aj žena samotná, že plač je vlastne potrebou dieťaťa a že "účel svätí prostriedky" - že teda "účel" (t. j. spiace dieťa) je to podstatné, a nie spôsob, akým sa takémuto spánku dospeje. Plač sa pri týchto prístupoch teda považuje za legitímny prostriedok dosiahnutia cieľa. Bábätko, ktoré celú noc spí, sa potom prezentuje ako "dôkaz", že je všetko v poriadku, že sa nič nestalo. Plač bol vnímaný ako spôsob, akým bábätká manipulujú s dospelými a úlohou dospelých je takémuto plaču "odolať" a "nepodľahnúť". Svet sa zmenil. Plač detí začal byť dobre preskúmaný, negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa začali byť s pokrokom vedy zjavné. Plač bábätko ničomu neučí. Plač je stavom najvyššej pohotovosti bábätka.

Matky sú v období pôrodu a po pôrode pod vplyvom množstva takýchto autorít a o tom, že "plač je v poriadku", sa dozvedajú rozličným spôsobom. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa, trpí, keď jej dieťa plače, a svojmu dieťaťu odovzdať svoju nežnosť a lásku.

Existujú dve štádiá plaču bábätka - v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov je častým dôvodom na plač bábätka) - táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný. Keď však plač trvá a prerastie do zúfalstva, jednotlivé sústavy v tele začnú obmedzovať svoj chod na minimum, aby prežili životne dôležité orgány.

Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie. Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku. Ak dieťa navyše plače neutíšiteľne a dlho, tak v matke vyvoláva negatívne pocity, znižuje jej ochotu starať sa oň a potenciálne spúšťa reakcie, ktoré môžu viesť k negatívnemu správaniu voči dieťaťu. Aké sú dôvody, pre ktoré nie je dobré nechať bábätko zámerne dlhodobo plakať?

1) Plač má vplyv na mozog a jeho rozvoj: „Rané interpersonálne zážitky pozitívne a negatívne ovplyvňujú štrukturálnu organizáciu mozgu.“
2) Plač negatívne ovplyvňuje priberanie a prospievanie bábätka.
3) Plač pre dieťa prináša zúfalstvo, ktoré je spojené s mnohými fyzickými a chemickými prejavmi v tele, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho imunitu, jeho rast a jeho vývoj.
4) „Plač ... znižuje zásoby energie a kyslíka, zvyšuje vnútrolebečný tlak, zvyšuje počet bielych krviniek, zvyšuje zásaditosť organizmu, znovu sa navodzuje fetálna cirkulácia, zabraňuje schopnosti dieťaťa vytvárať si vzťah s opatrovateľmi.“
5) „Plač znamená riziko dychovej tiesne, pneumotoraxu, akútneho alebo subklinického vnútrolebečného krvácania, nepotrebného liečenia pseudosepsy a psychosociálnej adaptácie na život mimo maternice.“
6) Plač bábätka je spojený so stresom a vyplavovaním stresových hormónov do tela bábätka.

Je možné pomôcť bábätku, aby plakalo čo najmenej. Ak bábätko plače:

a) Je dobré spoločne s poradkyňou pri dojčení z o. z. MAMILA  pozorovať dojčenie a vylúčiť nedostatočný príjem mlieka ako jednu z príčin plaču. 
b) Získať efektívnu pomoc od poradkyne pri dojčení, ak sa bábätko neprisáva, neprijíma dostatok mlieka alebo ak sa vyskytne nejaká iná situácia pri dojčení.
c) Naučiť sa, ako nosenie bábätka pomáha pri upokojovaní bábätka.
d) Naučiť sa využívať kontakt koža na kožu ako pozitívny zážitok pre matku a dieťa bez toho, aby dieťa v kontakte koža na kožu plakalo.
e) Reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte pred tým, než začne plakať. Nebáť sa ponúknuť prsník ako spôsob upokojenia bábätka a nebáť sa dojčiť často ("aj keď sa bábätko práve pred chvíľou dojčilo").
f) Naučiť sa o potrebách bábätka, začať vidieť prejavy únavy a dokázať reagovať na potrebu bábätka byť uspávané.
e) Naučiť sa rozpoznať prejavy bábätka súvisiace s potrebou cikať či kakať. 
g) Napĺňať potrebu bábätka byť s nejakou ľudskou bytosťou v kontakte. Vedieť, ako je možné využiť pohyb či hudbu na upokojenie bábätka. Uspávanky vždy existovali preto, lebo matky svoje deti uspávali.
h) Naučiť sa predchádzať nadmernej únave bábätka a prílišnej miere podnetov.
i) Naučiť sa poznať svoje bábätko a v prípade neutíchajúceho plaču, ktorý súvisí so zdravotnými problémami, vyhľadať lekársku pomoc.

Je pochopiteľné, že ak by človek nechal bábätko vyplakať, tak nemôže zostať v pokoji a piť víno a jesť brambůrky/zemiakové lupienky a povedať si, že toto je v poriadku.