Ako ukoncit dojcenie

Odpoveď

Milá Jana,

to, čo prežívate, musí byť veľmi náročné a plné rozporuplných pocitov.

Na jednej strane máte pocit, že so správaním dcérky ohľadom dojčenia, už je potrebné „niečo urobiť“. Hovorí vám to určite aj okolie – rodina, kamarátky, známi, dokonca možno aj zdravotníci. Mamičky v tejto situácii zo všetkých strán počúvajú, ako toto už nie je normálne, že dieťa sa stalo závislé, nesamostatné, nenaučilo sa, kde sú jeho hranice, ako je už čas, aby sa začalo učiť tieto oblasti zvládať samo a ako to iné deti už zvládali omnoho skôr a ako je celý problém v tom, že sa dojčenie už dávno malo ukončiť.

Na druhej strane stojí vaša intuícia. Ktorá vám hovorí, že vaša dcérka nemanipuluje, že to, čo robí, potrebuje, že je to pre ňu dôležité, že to, že pokračujete v dojčení, je pre ňu dôležité a tiež si plne uvedomujete, ako veľmi traumatizujúce by bolo dcérku násilne odstaviť. Ako matka, ktorá má dokonalé poznanie o svojom dieťati a ich doterajší vzťah bol sprevádzaný dojčením, viete to, čo okolie nezažilo a nechápe ale čo sa veľmi ťažko vysvetľuje a „obhajuje“ – že dcérka sa potrebuje dojčiť preto, že dojčenie reguluje jej telesné funkcie (dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu) a tým poskytuje jednoduchý a rýchly spôsob ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo a najviac tieto funkcie mamička ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí.

A väčšinou k tomu celému pristupuje ešte jedna oblasť, a tou je, ako sa v tejto situácii cíti matka samotná. Je možné, že pociťujete, že už ste urobili veľmi veľa a neviete si predstaviť, ako to celé bude vyzerať ďalej. A odstavenie sa v tejto dobe zdá byť ako jeden z míľnikov, ktorý má matka byť schopná dieťaťu "zabezpečiť" - spolu s tým, aby prestalo nosiť plienky a začalo spávať samo. Tieto tri ciele často predstavujú pre rodičov niečo, čím ostatným dokážu, že svoje dieťa "dobre vychovávajú". Nie je zvláštne, že uvažujete o odstavení. Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo. Ale všetky tieto pocity spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vašej dcérky utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať. Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste to urobili. Dojčenie je v tomto veku dôležité - je dôležité pre zdravie vašej dcérky, je dôležité pre vaše zdravie (áno, naozaj) a je dôležité pre všetky jeho psychické aspekty, ktoré sa v tomto období začínajú vynárať a pomáhajú dieťaťu tak, ako mu nepomôže nič iné.

Prečítajte si tento článok o tom, prečo má zmysel pokračovať v dojčení aj staršieho dieťaťa:

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/ako-dlho-ma-dieta-byt-dojcene/

Nehovoriac o tom, že 2-ročné dieťatko nie je na odstavenie pripravené (hoci neskôr zaručene bude) - a pretože nie je pripravené, neexistujú zázračné návody na to, ako dieťatko priviesť k tomu, aby sa odstavilo samo. Ale existujú vysvetlenia a motivácia na to, aby ste dokázali v dojčení pokračovať, obzvlášť, ak viete, že odstavenie príde samo od seba, vaša dcérka sa raz odstaví sama, a bude to je víťazstvo, ktorým dosiahne míľnik, na ktorý bude hrdá a ku ktorému nebude dotlačená. Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia. Prečítajte si túto skúsenosť matky s prirodzeným odstavením:

http://www.mamila.sk/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie/

Pokračovať v dojčení znamená pokračovať v niečom, čo nie je v našej spoločnosti bežné. Takéto matky však môžu nájsť podporu v dojčení u poradkýň pri dojčení, z ktorých mnohé organizujú aj podporné skupiny dojčiacich matiek. V podpornej skupine poskytujú potrebnú podporu v pokračovaní v dojčení. Stretnú sa tu mamičky s dlhodobo dojčenými deťmi a vzájomne získajú predstavu, ako vyzerá pokračovanie v dojčení – ako často a v akých situáciách sa takéto deti dojčia, čo je niečo, čo bežne človek okolo seba nemá možnosť vidieť.