Laktoza

Odpoveď

Milá Sylvia,

rozumieme, že v tejto situácii ste znepokojená. Neexistuje jediný vedecký dôkaz pre odporúčania, ktoré ste dostali. Stolica 7-krát za deň ešte nie je hnačka, nie je to niečo, čo treba riešiť. Navyše táto situácia sa objavili pri zavádzaní príkrmov, nie pri dojčení, tak prečo je dojčenie obviňované z tohto stavu?

Alergia na laktózu neexistuje. Neexistuje mechanizmus, akým by niekto mohol byť alergický na laktózu – cukor zložený z dvoch látok – glukózy a galaktózy – bežných zložiek potravy, ktoré sa nachádzajú aj v iných potravinách. Laktózu v materskom mlieku navyše nijako neovplyvňuje to, čo zjete - laktóza tam bude stále rovnaká vždy.  Nehovoriac o tom, že laktózu obsahuje aj Neocate. Takže akú liečbu by malo poskytnúť toto umelé mlieko, ak obsahuje z hľadiska laktózy tú istú molekulu, akú obsahuje materské mlieko. Nehovoriac o tom, že neexistuje jediný dôvod, pre ktorý by malo dieťa po 6. mesiaci dostávať umelé mlieko (vrátane „špeciálnych umelých mliek“ ako je napr. Neocate). Prečítajte si toto stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie, v ktorom WHO vysvetľuje, prečo  je podávanie umelého mlieka po 6. mesiaci podľa nej nevhodné a zbytočné:

http://www.mamila.sk/pre-zdravotnikov/materialy/pokracovacie-mlieka/

Takže, ani ak by vaše dieťatko nebolo dojčené, nepotrebuje umelé mlieko ani Neocate. A – vaše dieťatko JE dojčené. Pre to, aby ste ho mohli dojčiť, ste prešli strastiplnou cestou plnou prekážok, ktoré ste prekonávali len preto, že ste vedeli, že čokoľvek iné, ako dojčenie, je pre bábätko aj pre vás rizikové a škodlivé.

Okrem toho, že alergia na laktózu neexistuje, ak by sme aj pripustili, že má vaše dieťatko alergiu na napríklad na bielkovinu kravského mlieka, ako by sa potom dalo vysvetliť, že dieťa 6 mesiacov dostáva materské mlieko bez problémov a po tom, čo dostane príkrm, sa zrazu niečo zmení? Nie je prekvapivé, že sa bábätku zmení frekvencia alebo vzhľad stolice po tom, čo sa zmení jeho jedálniček. Avšak súčasne je dôležité vedieť, že kakať 6-7 x pre bábätko tohto veku neznamená vôbec nič špeciálne, takto kakajú mnohé deti v tomto veku a stolica môže byť aj vodnatá. Toto samo o sebe neznamená vôbec nič. Ak bábätko popri tom získava pri dojčení dostatok mlieka, je spokojné a dobre priberá, netreba riešiť vôbec nič. Takisto grckanie, aj pravidelné, nielen občasné, nič neznamená, toto zdravé bábätká bežne robia.

Vzhľadom na to, že s podobnými nesprávnymi informáciami sa stretávame pomerne často, je tiež dobré vedieť, že ako „alergia na laktózu“ sa často označuje niečo, čo sa v skutočnosti správne nazýva intolerancia laktózy.  Intolerancia laktózy je enzymatická porucha, pri ktorej nepostačuje alebo chýba enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu na jednoduchšie cukry. Laktóza je cukor, ktorý sa nachádza v mlieku a je veľmi dôležitý pre správny vývoj bábätka.

Laktózová intolerancia sa stala populárnou nesprávnou diagnózou pre „bolesti bruška“ alebo pre stolicu, ktorá je zelená, s hlienmi, či prímesou krvi. Samotná „bolesť bruška“ či vodnaté, strieľajúce stolice nie sú dôvodom na diagnózu laktózovej intolerancie, špeciálne nie v situácii, keď sa toto vyskytne po mesiacoch, kedy bábätko laktózu konzumovalo a nič sa nedialo. A navyše pri laktózovej intolerancii by úplne stačilo, aby sme bábätku dávali chýbajúci enzým (laktáza sa dá bežne kúpiť) a problém by sa vyriešil. Ale celá vec je komplikovanejšia, pretože pri dojčenom dieťati nemá zmysel uvažovať o primárnej laktózovej intolerancii a ak by išlo o sekundárnu laktózovú intoleranciu (napríklad po hnačkách dieťaťa), tak v takýchto situáciách stačí počkať, ďalej dojčiť a laktáza opäť začne plniť svoju funkciu. S laktózovou intoleranciou sa často zamieňa jedna príčina bolesti bruška, ktorá je oveľa pravdepodobnejšia: alergia na bielkovinu kravského mlieka. Ale aj keby bábätko malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak riešením nie je skončiť s dojčením. Naopak! Riešením je pokračovať v dojčení a keby to bolo skutočne indikované (a napr. hlien v stolici na toto nie je indikáciou), tak môže matka zo svojho jedálnička dôsledne vylúčiť potraviny obsahujúce kravské mlieko a ďalej dojčiť. Ale na toto by musel byť dobrý dôvod a takýto krok treba podniknúť len v minime prípadov a len ak je to skutočne potrebné. Vo všeobecnosti je totiž dobré, že sa v materskom mlieku objavujú rozličné bielkoviny, pretože pripravujú dieťatko na prijímanie potravy v budúcnosti.

Dôsledné vynechanie kravského mlieka zo stravy matky môže niekedy pomôcť pri tom, ak bábätko reaguje na cudzorodú bielkovinu, nepomôže to však pri laktózovej intolerancii. Obsah laktózy v materskom mlieku nie je možné ovplyvniť. Ak teda matka vynecháva kravské mlieko a mliečne výrobky zo svojej stravy, nezmení to obsah laktózy v jej materskom mlieku. Niekedy sa odporúčajú pri laktózovej intolerancii dieťaťu podávať probiotiká. Toto však pravdepodobne nič nevyrieši a určite nerieši laktózovú intoleranciu.

Ak niekto vysloví „diagnózu“ laktózovej intolerancie, bolo by v prvom rade dobré skontrolovať dojčenie ako také a podniknúť kroky na to, aby bábätko pilo mlieko na prsníku a vypilo všetko mlieko, ktoré je k dispozícii, a to prostredníctvom dobrého prisatia a stláčania prsníka. Úprava dojčenia môže byť v takýchto prípadoch veľmi užitočná. Je mimoriadne nepravdepodobné, aby dieťa mladšie ako 3 roky, ktoré doposiaľ je dojčené, malo laktózovú intoleranciu. Oveľa pravdepodobnejšie ide o nesprávnu diagnózu.

Z vašej otázky je pravdepodobné, že ak lekárka nenašla iný zdravotný problém, vaše bábätko je zdravé a vôbec nič sa nedeje. Pokračujte v dojčení a prikrmovaní jedlom.