2ročné dieťa odmieta tuhú stravu

Odpoveď

Milá Anna,

ak má vaša dcérka problém s konzistenciou jedla, ktoré odmieta, tak je možné, že by vám pomohlo poradenstvo odborníka, ktorý sa zaoberá otázkami príjmu potravy pre deti. Toto však neznamená, že by ste mali prestať dojčiť. Toto sa dá riešiť popri dojčení.

Z vašej otázky sa zdá, že vaša dcérka odmieta potravu, ktorá nie je rozmixovaná na kašu, ale kaše zje, spolu s určitým množstvom cestovín a pečiva, hoci len tak, že ju musíte pri tom zabávať. Nie je prekvapivé, že sa v tejto situácii dozvedáte, že keby ste nedojčili, tak by vaše dieťa začalo jesť aj inú stravu prípadne, že by ho nebolo pri jedení treba zabávať, toto je pomerne typická odpoveď na akýkoľvek problém, ktorý má matka či dieťa, ak sa dojčia dlhšie ako pár mesiacov. Dojčenie je obviňované zo všetkého. Ale ak by takéto správanie dieťaťa spôsobovalo dojčenie, ako je možné, že s podobnou situáciou sa občas stretávajú aj matky nedojčených detí a tiež to, že bežne dojčené deti neodmietajú inú tuhú stravu a jedia len kaše? Toto nedáva zmysel. A rovnako nedáva zmysel preto, aby dieťa začalo jesť aj niečo iné ako kašovitú stravu, ho odstaviť. Akým mechanizmom má odstavenie pomôcť tomu, aby dieťa začalo tolerovať inú, ako kašovitú stravu?

Odporúčanie radšej dieťa v takejto situácii nedojčiť, vychádza z nedostatočných informácií o tom, čo vlastne dojčenie pre dieťa tohto veku znamená – pre jeho psychické potreby a aj z hľadiska rizík predčasného odstavenia pre fyzické zdravie dieťaťa aj matky. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. A toto sa netýka len maličkých bábätiek, tieto riziká sú reálne stále aj ak hovoríme o dvojročnom dieťati. Dojčenie nie je niečo, čo sa po určitom veku dieťaťa stáva len akýmsi bonusom, či dokonca negatívom, ktoré dieťa dokonca poškodzuje. Avšak s touto optikou sa na dojčenie pozerá väčšina našej spoločnosti a z tejto optiky vychádzajú rady, ktoré teraz často počúvate – odrážajúce všeobecnú a nesprávnu predstavu o tom, že pre 2-ročné dieťa už dojčenie nič neprináša a tak sa nič nestane, ak sa dieťa odstaví a možno sa situácia zmení. Osobné skúsenosti iných matiek neznamenajú, že pri vašom dieťati bude platiť, že odstavením začne viac jesť alebo mu už nebudú prekážať príkrmy, ktoré nie sú rozmixované. Nehovoriac o tom, že v materskom mlieku okrem tisícky látok, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom inom jedle či tekutine a ktoré dieťaťu pomáhajú správnej funkcii a vyzrievaniu mozgu, čreva, imunitného systému a orgánov tela dieťaťa, sa naďalej nachádzajú aj výživovo dôležité látky, ktoré v celej situácii dieťa zachraňujú.

Vaša situácia si pravdepodobne bude vyžadovať veľmi dlhý čas, veľa trpezlivosti a úsilia, kým sa postupne začne meniť. Konkrétny návod, ako postupovať pri tom, aby ste dcérke pomohli, aby sa postupne naučila papať rozličné jedlá rôznej konzistencie, pre vás nemáme, ale tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:

1) Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dcérke dojčenie neodmietajte.

2) Nenúťte dcérku do jedla. Netlačte na ňu.

3) Začnite tým, že jej budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rada. Z nich vychádzajte, keď sa jej budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte jej podobné jedlá ako tie, čo jej už chutia.

4) Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.

5) Ak má rada ovocie, dávajte jej ho čo najviac druhov. Ak má rada nevarené veci, dávajte jej čo najviac toho, čo má rada.

6) Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohla hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie. Jedzte pri nej, dajte jej šancu, nech si môže vziať jedlo z vášho taniera, nechajte na ňu, čo s ním urobí.

7) Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať jej do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať jej vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.

8) Nerozprávajte pred dcérkou o tom, že "nechce papať".

9) Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.

Vo vašej situácii asi nie je nič horšie, ako sa každý deň budiť s pocitom, že už dnes by ste naozaj mali prísť na to, ako motivovať vašu dcérku jesť. Hoci to znie paradoxne, to, čo vám najviac pomôže, je, ak zmeníte svoje očakávania. Skúste dcérke dať čas a verte, že postupom času bude jesť to, čo bude potrebovať. Nenúťte dcérku do jedla (nech by ste vymýšľali akékoľvek inteligentné spôsoby, aby jedla, ak by fungovali, tak už by určite dávno jedla), nesnažte sa každý deň vymyslieť novú stratégiu. Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dcérka nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ju spoznávali, zisťovali čo, ako sa cíti, čo jej pomáha. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže.

Veríme vám, že sa môžete cítiť zúfalo, že sa obávate, či dcérke nebude niečo chýbať, či bude zdravá, či bude dostatočne rásť a či sa jej niečo nestane. Aj napriek týmto obavám, vám najviac pomôže to, ak budete postupne, pomaličky hľadať spôsoby, ako sa jedlo dcérke zapáči. Tieto spôsoby budú pravdepodobne jedinečné len pre ňu a budú založené na tom, že dcérku poznáte a viete, čo jej pomáha a čo ju povzbudzuje.

Samozrejme, že za celou situáciou sa môže skrývať aj medicínsky problém, od jednoduchého - napríklad nedostatok zinku či železa - až po komplikovanejší. Ak by ste mali reálne obavy, že to tak je, bude potrebné, aby ste sa obrátili na príslušných odborníkov.