Odlúčenie matky od 2ročného dieťaťa?

Odpoveď

Milá Kaja,

vo vašej situácii neexistujú jednoznačné a univerzálne riešenia, ani správne a nesprávne riešenia. Situácia, ktorú riešite, nie je vôbec neobvyklá a v rôznej podobe si tieto otázky kladie veľká väčšina mamičiek vo veku vášho dieťatka. Je to čas, kedy množstvo mamičiek pochybuje o tom, či to, čo zažívajú, je ešte normálne a najmä si vôbec nevedia predstaviť, ako to bude pokračovať ďalej, čo ešte prehlbuje ich obavy. Matky v tejto situácii prirodzene porovnávajú svoj život, svoje dieťa, jeho správanie s inými deťmi v jeho veku. A tu nastáva problém – veľká väčšina detí už po 2. roku života nie je dojčených, vlastne väčšina z nich nie je dojčených už mnoho mesiacov. A nedojčené deti sú iné ako dojčené. Ak sa porovnávajú dojčené a nedojčené dvojročné deti, tak sa napr. môže zdať, že 2-ročné dieťa môže byť schopné prežiť 1-2 dni bez matky, ale to, že to mnohé nedojčené dvojročné deti dokážu, neznamená, že to je v poriadku.

Nie je prekvapivé, že sa cítite vyčerpaná. Z vašej otázky je veľmi cítiť pochybnosti o tom, či je správanie synčeka vôbec ešte v poriadku. Na jednej strane vnímate  jeho potreby, vnímate, že to, čo sa deje, je výsledkom toho, že synček vás skutočne potrebuje. Viete si predstaviť, aký bude zúfalý a nešťastný, ak by ste odišli. Vnímate, že starostlivosť oňho bude veľmi ťažká aj pre jeho ocka alebo starých rodičov, práve preto, že viete synček bude asi veľmi plakať a bude ťažké ho utíšiť. Na druhej strane, už ste za dva roky, čo ste matkou, urobili veľmi veľa a neviete, ako to bude vyzerať ďalej a čoraz intenzívnejšie vnímate aj svoje potreby a svoju nespokojnosť. Vaše vlastné pocity nenaplnených potrieb sú ešte intenzívnejšie, ak sa k tomu pridávajú aj „dobré“ rady okolia, ktoré vám rozpráva o tom, že dvojročné dieťa by už malo vedieť prespať celú noc, že by už nemalo byť tak naviazané na matku, že to už nie je v poriadku, že musíte byť veľmi unavená a psychicky aj fyzicky vyčerpaná. Je zrejmé, že v tejto situácii sa musí niečo zmeniť. Podobné otázky riešime s množstvom mamičiek, najmä na podporných skupinách dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

pretože na takýchto osobných stretnutiach je omnoho viac priestoru pre to, aby matka mohla rozprávať o svojich pocitoch, o svojej vyčerpanosti, o tom, ako má pocit, že už ďalej nevládze a súčasne dostala spätnú väzbu od mamičiek, ktoré s deťmi v podobnom veku, prežívajú veľmi podobné pocity, od mamičiek, ktoré majú staršie deti a ktoré prišli na riešenia, ktoré im pomohli pokračovať ďalej. Podpora a psychické povzbudenie výrazne pomôžu pokračovať ďalej, aj preto vám odporúčame navštíviť podpornú skupinu vo vašom meste a hľadať pomoc a podporu aj tam.

Mamičky v tejto situácii univerzálne hovoria, že podobne ako vy, túžili po tom, aby aspoň na 1-2 dni mali priestor len pre seba a snažili sa nájsť spôsob, ako by mohli stráviť tento čas bez dieťaťa. A tie, ktoré to urobili, rovnako univerzálne hovorili, že celý čas, ktorý strávili bez svojho dieťaťa, sa cítili hrozne, stále rozmýšľali nad tým, či plače, či niečo zjedlo, ako sa má. Bez dieťaťa sa nevyspali, mnohé prišli v noci naspäť domov, pretože opatrovatelia nezvládli plač dieťaťa, ktoré potrebovalo pomoc so zaspatím. A veľká väčšina mamičiek hovorila, že 1-2 dni bez dieťaťa im nepomohli z dlhodobého hľadiska, o pár dní sa cítili rovnako vyčerpané.

Mamičky, ktoré riešili túto situáciu tak, že boli z dlhodobého hľadiska spokojnejšie, hovoria o týchto tipoch, ako situáciu riešiť:

1. spísať si zoznam aktivít, ktoré matku tešia, ktoré jej pomáhajú si oddýchnuť

Pre niektoré matky to znamenalo mať možnosť ísť párkrát týždenne behať, alebo plávať či inak športovať. Pre iné to znamená mať možnosť ísť von za kamarátkami do kaviarne. Alebo mať čas na upratanie domácnosti, či pravidelný čas, v ktorom varia a nemajú neustály stres z toho, že doma nie je čo jesť. Alebo mať 2-3 hodiny na to, aby ste si len tak čítali alebo pozreli nejaký film a pritom možno zaspali  a odpočinuli si.

2. hľadať spôsob, ako tieto aktivity realizovať a skĺbiť ich s potrebami dieťaťa

Ak viete, že vaše dieťatko potrebuje prežiť poobedňajší spánok s vami, pokúste sa aktivity, ktoré by vás potešili, robiť v čase, kedy viete, že bude spokojný aj bez vás. Napr. ako píšete, že keď sa vyspí poobede, je schopný so starkými vydržať 2-3 hodiny. Je možné, že mať 2-3 hodiny viackrát do týždňa pre seba a v tom čase robiť všetko to, čo by vás potešilo, bude omnoho schodnejšia cesta.

Je tiež dobré vedieť, že vo viacerých mestách existujú centrá pomoci pre rodinu, ktoré ponúkajú dobrovoľnícku pomoc s opaterou detí. Väčšinou ide o študentky, ktoré sa radi venujú deťom a hrajú sa s dieťatkom pár hodín u dieťaťa doma alebo, ak to matka chce, s dieťaťom idú na prechádzku, keď už spolu majú nejaký vzťah.

3. stretávať s ľuďmi, ktorí budú podporovať to, že dieťatko dojčíte a že sa oňho staráte tak, ako to robíte

Nie je nič horšie, ako počúvať niekoľkokrát za deň, že to, čo robíte, nie je dobre a že dieťa v jeho veku by malo už spať celú noc, malo by byť spokojné aj s ockom, malo by byť menej naviazané na matku, malo by to a tamto. Prespaná noc sa v tomto veku dieťaťa považuje za nevyhnutnosť najmä z hľadiska matky. Hoci, ak by sa budete stretávať aj s mamičkami starších dojčených detí (ktoré spoznáte napr. aj na podpornej skupine dojčiacich matiek), tak zistíte, že veľká väčšina detí sa v 2 rokoch stále v noci precitá. Prečítajte si k nočnému dojčeniu tento článok s praktickými tipmi:

http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/

Pretože odísť od dieťaťa v noci nie je problém z hľadiska dojčenia. Toto vo veku vášho synčeka pravdepodobne už nijako neovplyvní dojčenie a synček sa bez problémov bude dojčiť aj po prestávke v dojčení. Problém je nahradiť to, čo mu dojčením v noci poskytujete – nahradiť jednoduchý spôsob, ako ho znova uspať, keď sa precitne. Pretože pre toto sa deti v noci budia, nie kvôli hladu alebo smädu, ale preto, že prechádzajú z jednej spánkovej fázy do druhej a potrebujú (aj v tomto veku, hoci už o pár mesiacov to potrebovať nebudú) pomoc rodiča s opätovným zaspatím. To, čo dieťa získava v týchto časom dojčením, je komplex mnohých dôležitých vecí, z ktorých výživa či voda tvoria len malú časť. Psychologické aspekty dojčenia, aspekty súvisiace s uspávaním, s blízkosťou, s uistením sa o prítomnosti matky, s fyzickým kontaktom, s bezpečím a podobne sú pre dieťa v tomto veku z hľadiska dojčenia mimoriadne dôležité a nie je jednoduché ich nahradiť. A odlúčenie od matky môže predstavovať pre dojčené dieťa v tomto veku veľmi náročnú situáciu.

Naviazanosť dieťaťa na matku sa v tomto veku považuje za nesprávnu, za akúsi chybu, ktorú rodičia dopustili. Ak sa budete stretávať s mamičkami iných dvojročných dojčených detí, uvidíte, že sú veľmi podobné, ako váš synček. Potreba intenzívnej vzťahovej väzby s matkou v tomto veku je úplne normálna. Dokonca práve vo veku dvoch rokov deti omnoho intenzívnejšie potrebujú prítomnosť matky, častokrát sa stáva, že deti v tomto veku sa začnú omnoho častejšie dojčiť, častejšie, než keď boli novorodenci. A je úplne pochopiteľné, že dieťa, ktoré sa snažíme v tomto veku násilne osamostatniť, bude o to viac požadovať intenzívnu starostlivosť od matky. A práve preto pomáha paradoxne práve to, že dieťaťu umožníte intenzívnu väzbu s vami. Noste ho, používajte nejaký nosič alebo šatku, v ktorej sa aj dvojročné dieťa dokáže pohodlne nosiť a ak by ste ho nosili napr. na chrbte, tak nebudete vnímať jeho hmotnosť ako problém. Mnohé mamičky zistia, že takto aj s dvojročným dieťaťom porobia nejaké domáce práce a súčasne s uspokojovaním potreby dieťaťa nosiť sa, cítiť blízkosť matkinho tela, uspokojujú aj svoju potrebu domácnosti, ktorá spĺňa ich predstavu o čistote.

Vôbec najlepšie sa nám osvedčilo, ak sa mamičky z podporných skupín začali spoločne stretávať aj mimo podporných skupín u seba doma. Na stretnutiach sa väčšinou ich deti spolu zahrali a zahrali sa omnoho lepšie, ako keď sa snažia ich zabávať dospelí a oni sa medzičasom rozprávali, alebo si čítali knižku, robili ručné práce, či matka, u ktorej práve doma boli, si upratovala alebo varila.

Možno vás zaujme aj tento článok:

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/vztahova-vazba/

Vaše dieťatko bude takéto maličké už len veľmi krátko. O pár mesiacov si všimnete, ako sa čoraz úspešnejšie vydáva na cestu k samostatnosti. Samostatnosť a nezávislosť budú o to výraznejšie, o čo viac sa mu podarí teraz zažiť intenzívnu vzťahovú väzbu s vami. Raz budete hrdá na to, že ste toto obdobie vydržali.

Prečítajte si aj tipy od našich čitateliek z Facebooku:

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=963955647010598&id=123305271075644&comment_id=963984390341057