Prikrmovanie od 4. mesiaca

Odpoveď

Milá Soňa,

výlučne dojčené bábätká majú byť dojčené približne do 6. mesiaca a majú byť prikrmované v tom čase, keď o príkrmy prejavia záujem. Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. mesiaca - ide len o nesprávnu interpretáciu odporúčaní - podrobnejšie vysvetlenie nájdete v našom článku, v ktorom súčasne nájdete vyjadrenie pre to, ako zavádzať lepok.

Výlučné dojčenie do približne 6. mesiaca je veľmi dôležité, a preto pokračujte v dojčení. Aj vprípade, že by niekto navrhoval prikrmovanie preto, že vaše bábätko má už 6 kíl (čo je mimochodom jedna z normálnych možností toho, koľko dojčené bábätko v tomto veku môže vážiť) - dojčenie „veľkého“ bábätka nie je odlišné od dojčenia „malého“ bábätka a samozrejme, že ho je možné dojčiť výlučne približne 6 mesiacov a potom ďalej dojčiť v rovnakej miere spolu s príkrmami až do prirodzeného odstavenia. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek. Toto potvrdzujú nielen naše skúsenosti, ale aj rastové grafy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sú založené na normálnom raste tisícok detí na celom svete, pričom aj ťažšie bábätká sú normálne bábätká, pre ktoré dojčenie do času, kým neprejavia samy záujem o príkrmy, je presne to, čo pre svoj rast potrebujú.

Pri zavádzaní príkrmov sa matky výlučne dojčených detí často dozvedajú nesprávnu informáciu, že by svoje dieťa mali začať prikrmovať omnoho skôr, ako dieťa samo prejaví záujem o tuhú stravu. Jedným z častých argumentov je predstava „imunologického okna“, ako obdobia medzi 4. a 6. mesiacom, keď by sa dieťa malo začať prikrmovať, a špecificky sa v tejto súvislosti spomína závadzanie lepku.

Imunologické okno je neexistujúci konštrukt. Ide o kombináciu nepochopených odporúčaní ESPHGAN-u, o nepochopenie role dojčenia a rozdielu medzi dojčenými a nedojčenými deťmi a o dezinterpretáciu dvoch štúdií, ktorých autori mali úplne iný zámer. Pri myšlienke imunologického okna nejde o nič, čo by bolo preskúmané alebo dokázané, a nezakladá sa na dostatočných vedeckých dôkazoch. Neexistuje jediná štúdia, ktorá by model odporúčaného "imunologického okna" odskúšala na deťoch. Ale je to myšlienka, ktorá sa šíri nesmiernou rýchlosťou a je široko propagovaná. Deje sa to z nepochopenia štúdií, ktoré hovoria o tom, že nemá zmysel odkladať zavedenie rozmanitých potravín na neskoršie obdobie a že dieťa od začiatku jedenia jedla môže dostávať akékoľvek jedlo - čo je pravda – k tomuto si prečítajte náš podrobný návod, ako zavádzať príkrmy:

http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/prikrmy/

Žiadna zo svetových organizácií zaoberajúcich sa verejným zdravím či dojčením svoje odporúčania v tomto smere nijako nezmenila: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) i naďalej odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia bez zavádzania príkrmov, bez myšlienky "imunologického okna". To isté Americká akadémia pediatrie (AAP), ktorá pred nedávnom práve konečne zaviedla 6 mesiacov výlučného dojčenia. Kanadská organizácia zaoberajúca sa pediatriou pred pár mesiacmi vydala nové odporúčania, ktoré odporúčajú 6 mesiacov výlučného dojčenia. A mohli by sme pokračovať.

Ako je to teda z hľadiska imunológie a alergológie:

1. Pre zavádzanie príkrmov je dôležité, aby boli zavádzané pod "ochranou" dojčenia, teda v čase, keď je dieťatko ešte dojčené. Oveľa dôležitejšie ako presný čas je dojčenie. Materské mlieko má v sebe faktory, ktoré vystielajú sliznicu čreva a tým chránia tráviaci trakt počas zavádzania príkrmov. Ale keďže o dojčení sa často uvažuje, len ako o niečom, čo sa deje prvých šesť mesiacov života dieťaťa, tak sa aj s príkrmami začalo ponáhľať. Dojčené deti majú čas. Obzvlášť výlučne dojčené deti, ktorých dojčenie pokračuje mnoho mnoho mesiacov či rokov po tom, čo dosiahnu vek 6 mesiacov.  A dojčenie ich chráni, buduje ich imunitu. 

2. Dojčenie robí presne to, čo sa snažia propagátori "imunologického okna" dosiahnuť - teda vďaka matkinej strave sa dojčené dieťa pripravuje na jedenie toho, čo počas dojčenia konzumuje matka a čo bude v rámci rodinnej stravy konzumovať aj ono. Materské mlieko však zároveň obsahuje aj látky na to, aby sa s rodinným jedlom tráviaci trakt dieťaťa nielen zoznámil, ale aby tieto potraviny aj bez problémov prijal.

3. Situácia je iná pri nedojčených deťoch či deťoch, ktoré sú dojčené len čiastočne - pri nich má zmysel čo najskôr po 4. mesiaci začať odstraňovať pitie umelého mlieka a začať ho nahrádzať jedlom, ideálne ešte počas dojčenia. V prípade umelého mlieka je začať podávať čerstvé normálne jedlo po 4. mesiaci lepšie ako sušené kravské mlieko s umelými vitamínmi (čo je definícia umelého mlieka) - jedlo sa má v takomto prípade zavádzať tak, aby po 6. mesiaci už žiadne dieťa (či už predtým umelo živené alebo čiastočne dojčené) nemuselo piť umelé mlieko. Toto nie je vaša situácia, pretože vaše dieťa je dojčené a malo by byť výlučne dojčené až do času, kým samo neprejaví záujem o jedlo.

4. Kedy má teda výlučne dojčené dobre priberajúce dieťa začať s príkrmami? Vtedy, keď prejaví o jedlo záujem a keď sa skombinujú a začnú prejavovať jeho znaky pripravenosti na jedlo - schopnosť dať si ruku do úst, sledovanie toho, ako jedia dospelí, snaha zobrať si niečo z taniera. Keď si dieťa zoberie niečo z taniera dospelého počas jedenia a dá si to do úst, je pripravené na príkrmy. A samotný jeho vek nie je rozhodujúci. Je to niekedy približne okolo 6. mesiaca, je to rozličné pre rozličné deti a aj vtedy ide primárne o ochutnávanie, zoznamovanie sa s jedlom, hranie sa s jedlom, skúšanie nových chutí a konzistencií. A to bez nútenia a snahy, aby dieťa zjedlo určité vopred stanovené množstvo jedla. Ak dieťatko má znaky pripravenosti na príkrmy v 5 mesiacoch a 2 týždňoch, tak môže príkrmy dostať v tomto veku, ak je to v 6 mesiacoch a 2 týždňoch, tak má príkrmy dostať vtedy. Je to podobné ako s tým, kedy dieťa začne chodiť. Je to približne okolo 1 roka, ale rozpätie je pomerne široké a žiadne dieťa nie je dobré nútiť do chodenia skôr alebo neskôr, ako je pripravené. Normálne zdravé dieťa dosiahne míľniky ako príkrmy či chodenie v čase, ktorý je jemu vlastný. Normálne zdravé dieťa sa príkrmov začne dožadovať.

5. Keď je dieťa výlučne dojčené, je dosiahnutie míľnika približne 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležité, pretože existuje množstvo štúdií, ktoré podporujú to, že výlučné dojčenie do 6 mesiacov je ochranou pre mnohé aspekty zdravia dieťaťa. Na zdravie dieťaťa sa treba pozerať komplexne -ochrana pred alergiami je len jeden aspekt zdravia dieťaťa, výlučné dojčenie do 6 mesiacov je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dôležité pre ochranu pred množstvom ochorení a výlučné dojčenie do 6 mesiacov neohrozuje ochranu bábätka pred alergiami. Nemožno na tento jediný aspekt zužovať všetko, čo sa okolo dojčenia a príkrmov deje. Ostatné aspekty zdravia sú taktiež podstatné - a pre ne je 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležitých.

6. Neexistuje dôkaz, ktoré by ukazovali na to, že by výlučne dojčené deti do 6 mesiacov boli na tom z hľadiska alergií horšie, ako keby sa im príkrmy dávali skôr. Najväčším problémov štúdií, ktoré sa použili na vytvorenie myšlienky "imunologického okna", nezahŕňajú dostatočné údaje o tom, či deti dostali umelé mlieko v prvých dňoch po pôrode, či boli skutočne 6 mesiacov výlučne dojčené (a "plné dojčenie" či "čiastočné dojčenie" (v zmysle "takmer vždy dojčené, niekedy trochu umelého mlieka" nie je to isté ako "výlučné dojčenie"). Príklad jednej z najnovších metaanalýz a prehľadov literatúry, ktorá hovorí, že faktory, ktoré ovplyvňujú vznik alergií, nie je jednoduché identifikovať: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24205824/

7. Propagácia "imunologického okna" predstavuje odignorovanie všetkých odporúčaní rozličných organizácií, ktoré sa zdravím zaoberajú, zároveň je ohrozením mnohoročnej práce v oblasti verejného zdravia, ktorá postupne vniesla myšlienku 6 mesiacov výlučného dojčenia ako niečoho, čo je želateľné a dôležité pre zdravie detí, a zároveň predstavuje neopodstatnený experiment na bábätkách, ktorý nikdy doteraz nebol odskúšaný.