Príliš časté dojčenie

Mária    19.12.2015, 18:33

Dobrý deň, synček má 13 mesiacov a veľmi rád sa dojčí. Intervaly medzi dojčením sa vekom nijako nepredlžujú, ale práve naopak, mám pocit, že je od dojčenia stále viac závislý. Cez deň sa každú chvíľu dobíja k prsníku, no najväčší problém je počas spánku. Veľmi často sa budí a pokiaľ mu hneď neponúknem prsník, je po spánku. Najradšej by spal celý čas s prsníkom v ústach (cumlík od narodenia odmietal). Niekedy sa aj 10 krát pokúšam prsník nenápadne vytiahnuť a vždy sa na to preberie a protestuje. Je mi to veľmi nepríjemné, som z toho už veľmi nervózna. Napätie sa vo mne hromadí a pozorujem na sebe, že sa zo mňa stáva stále podráždenejšia a horšia matka a aj manželka (fyzický kontakt s manželom je mi tiež čoraz viac nepríjemný, som akoby presýtená dotykmi, potrebujem aspoň trošku vlastného priestoru). Synček má možno práve kvôli častému nočnému dojčeniu nepokojný spánok a počas dňa je veľmi umrnčaný, unavený, stále sa na mňa liepa. Chcem pre neho to najlepšie, no vážne rozmýšlam nad tým, či nebude pre nás obidvoch lepšie ho odstaviť. Viem, že doporučujete dlhodobé dojčenie, pokiaľ to dieťatku aj mamičke vyhovuje. No on musí moju nervozitu cítiť, že mu nedávam vždy prsník s láskou, tak neviem, či takéto dojčenie má význam - alebo naopak, lepšie by bolo ho s takýmito pocitmi ani nedojčiť. O 2 roky staršiu dcérku som dojčila takmer dva roky, takmer do synovho narodenia a správala sa podobne ako synček teraz, no nejako som to vtedy zvládala. Odstavenie bolo kvôli iným okolnostiam nutné a prebiehalo veľmi ťažko, pretože dcérka bola práve v období vzdoru. Tomu by som sa chcela u syna vyhnúť, teraz by to zrejme zvládol lepšie. U dcérky sa po odstavení spánok podstatne zlepšil, sú si veľmi podobní, preto predpokladám, že aj u syna by to tak mohlo byť. Napriek tomu by som Vás chcela poprosiť o radu, či by sa dalo situáciu riešiť aj inak, než ukončením dojčenia, zaujímal by ma váš názor na našu konkrétnu situáciu. Túžila som dojčiť dlho, kľudne aj tri roky (u nás v rodine bol s dojčením problém - moja mama aj sestra dojčili max.2-3 mesiace, pretože predčasne stratili mlieko). Preto som veľmi vďačná, že ja mliečko mám. Je 13-mesačné dojčenie stále príliš krátke? (myslím aj z pohľadu prevencie alergií, ku ktorým máme v rodine dispozíciu). Ďakujem Vám vopred veľmi pekne za odpoveď! S pozdravom Mária

Milá Mária,

to, že sa intervaly dojčenia s vekom nepredlžujú, je relatívne typické. Mnoho ľudí si myslí, že s vekom sa predĺžia intervaly dojčenia, a sú sklamaní, že sa tak nedeje. 

Otázky, na ktoré sa pýtate, si kladie množstvo mamičiek s dojčenými deťmi po roku. Je to do veľkej miery spôsobené tým, že v našej spoločnosti sa dojčenie po roku nepovažuje za bežné a normálne. A keďže sa väčšina detí v tomto veku už dávno nedojčí, matkám ale aj ich okoliu chýbajú potrebné vzory. Bežná predstava je, že takéto veľké dieťa by sa už malo dojčiť len párkrát za deň a že už to preňho nie je potrebné. Realita je presne opačná. Mnohé deti sa vo veku vášho synčeka dojčia presne tak, ako popisujete a je to úplne normálne. Je normálne, že sa podobne správala aj vaša staršia dcérka v tomto veku.

Najťažšie na tom, je pravdepodobne predstava, že to už má byť inak, že už by toho dojčenia malo ubúdať a ono je to stále rovnaká alebo ešte častejšia frekvencia a snahy o zmenu sú väčšinou neúspešné, pretože 13-mesačné dieťa dojčenie prirodzene veľmi potrebuje. Všetky deti však prirodzene smerujú k odstaveniu a odstavenie nastane rovnako ako jedného dňa váš synček začal chodiť - smerovanie k samostatnosti a nezávislosti je základnou črtou vývoja detí a dojčenie je najlepším pomocníkom pri získavaní potrebnej istoty a dôvery pre budúcu samostatnosť.

Na druhej strane je pochopiteľné, že nakoľko už dojčíte 13 mesiacov, dostali ste sa do fázy, v ktorej sa mamičky typicky v tejto dobe nachádzajú: Už ste urobili veľmi veľa a neviete si predstaviť, ako to celé bude vyzerať ďalej. Mnohé matky v tomto čase sa cítia vyčerpané, zvlášť, ak sa k tomu starajú ešte o ďalšie dieťa. Niet divu. Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo. Niekedy človek obviňuje dojčenie zo všetkého – dieťa sa často v noci budí a dojčí sa – ľudia potom často hovoria, že to práve dojčenie spôsobuje nočné budenie a ak sa dieťa odstaví, tak sa prestane dieťa budiť, lebo sa už nedojčí. Ale ono sa nebudí preto, že predčasné ukončenie dojčenia dieťa donútilo prestať komunikovať svoju potrebu nočnej starostlivosti. Nie preto, že by ju už nepotrebovalo.

Všetky pocity, ktoré popisujete, spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vášho synčeka utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať. Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste to urobili. Dojčenie je v tomto veku dôležité - je dôležité pre zdravie vášho synčeka, je dôležité pre vaše zdravie a je dôležité pre všetky jeho psychické aspekty, ktoré sa v tomto období začínajú vynárať a pomáhajú dieťaťu tak, ako mu nepomôže nič iné.

Aj po 1. roku života je dojčenie nesmierne dôležité, a to tak pre zdravie dieťatka ako aj mamičky. Prevencia alergií je len jedna z oblastí, pre ktorú sa oplatí pokračovať v dojčení. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.

Okrem toho práve v tomto období vystupujú do popredia mnohé podstatné psychologické aspekty dojčenia. V prvom rade je dôležité pochopiť, že bábätká sa na prsníku nedojčia len preto, že sú hladné, či smädné. Preto sa synček chce dojčiť často, aj keď môže byť práve napapaný a nie je ani smädný. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie (teplotu, dýchanie, srdcovú činnosť, znižuje prežívanie stresu a bolesti atď.), vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Je preto prirodzené, že dieťatko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. V tomto smere ide ešte stále o veľmi malé bábätko, ktoré túto funkciu dojčenia potrebuje rovnako intenzívne ako keď bolo novorodencom. Rozdiel je v tom, ako to vníma matka a okolie. Pri novorodencovi bolo prirodzené dojčiť často, dlho, pri ročnom dieťati vzhľadom na to, že ročné dojčené deti nevidíme bežne okolo seba – začne človek uvažovať nad tým, či je toto ešte normálne a to logicky pridáva k častému dojčeniu nechuť zo strany matky, pocit vyčerpania, nepochopenia pre to, prečo to dieťa robí.

Dojčenie však naďalej poskytuje tie funkcie, ktoré poskytovalo v útlom detstve: Častým dôvodom pre dojčenie dieťatka je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Uspávanie je preto jednou z dôležitých funkcií dojčenia. Dojčenie má teda množstvo funkcií nielen výživovú. A jednoročné dieťa sa v tomto nijako nelíši od 6-mesačného dieťaťa či 6-týždňového dieťaťa. A ak sa líši, tak možno tým, že tieto funkcie dojčenia netýkajúce sa výlučne príjmu mlieka vystupujú do popredia. Toto si neuvedomujú mnohí ľudia, ktorí považujú dojčenie sa ekvivalent jedenia. To, že je dieťa po 1. roku života dojčené na požiadanie, je správne. V spoločnosti nepanuje veľké porozumenie toho, čo dojčenie pre dieťa znamená. Dieťa, ktoré sa dojčí, pretože spadlo, pretože je nešťastné, nespokojné, potrebuje vyriešiť nejaký problém, ktorý ešte nie je schopné v tomto veku riešiť inak, robí to najlepšie, čo môže. V takýchto situáciách totiž nevyužíva prsník ako zdroj potravy, ale naopak obracia sa so svojím problémom na svoju mamičku a fyzickým spôsobom napĺňa svoje potreby, ktoré ešte nedokáže verbalizovať či intelektuálne riešiť, a učí sa, že vzťahy, a nie veci, riešia problémy. Toto je jedna z funkcií dojčenia, ktorú deti a matky využívali odnepamäti. V dnešnej dobe paradoxne chceme, aby deti boli "samostatné" príliš skoro. Na koho iného sa majú v čase ťažkostí obracať, keď nie na matku?

A ľudia tiež do veľkej miery nepoznajú jednotlivé míľniky dojčenia:

- do približne 2. roku života by deti ešte stále mali byť dojčené na požiadanie, v prípade detí, ktoré na dojčenie v zápale hry "zabúdajú", je dobré dojčenie ponúkať.

- po 2. roku je dojčenie pevne ustanovené a deti sa budú dojčiť, aj keď im dojčenie nebude ponúkané, vtedy platí všeobecné pravidlo "neponúkať, neodmietať" (čo samozrejme nevylučuje vzájomnú dohodu matky a dieťaťa o tom, kde a kedy sa bude dojčenie odohrávať).

- a tretí míľnik: prirodzené odstavenie dieťatka, ktoré je na to pripravené - toto nastáva v individuálnom čase a je charakterizované spokojnosťou dieťaťa i matky s dosiahnutým míľnikom.

Dojčenie nemožno obmedzovať len na "jedlo", príjem mlieka je len malá časť toho, čo dojčenie znamená. Preto sa na dojčenie nemôžu aplikovať predstavy o tom, že dieťa si upokojenie bude spájať s jedlom. Dojčené dieťa si upokojenie bude spájať s pomocou iného človeka - toho najbližšieho, svojej mamičky, a tak je to správne. Podľa štúdií práva nedojčené deti majú vyššie riziko obezity. A taktiež riziko toho, že problémy budú deti riešiť pomocou jedla je vyššie pri nedojčených deťoch ako pri dojčených.

Veľká časť toho, čo momentálne pociťujete a riešite, súvisí s tým, aké má spoločnosť očakávania pre správanie sa týchto detí. Pretože je pochopiteľné, že intenzívna starostlivosť o dieťa je náročná, ťažká a vyčerpávajúca. A veľká časť toho, ako toto človek vníma, súvisí s tým, ako sa očakáva, že by sa mal cítiť. Podobne vyčerpane a rezignovane sa cítia mnohé ženy v poslednom trimestri tehotenstva a nemajú chuť pokračovať ďalej a vydržať do pôrodu. Keďže však všetci vedia, že predčasný pôrod prináša riziká, nikto žene v tomto čase nebude hovoriť, aby si išla dať vyvolať predčasný pôrod, aby sa začala cítiť lepšie. Predčasné odstavenie prináša riziká pre zdravie dieťaťa aj matky. A napriek tomu, že starostlivosť o dieťa môže byť a je náročná, v spoločnosti, kde je dojčenie normou, nikto matky nenahovára na predčasné odstavenie, naopak, poskytne matke nástroje na ventiláciu svojich pocitov, potrebné povzbudenie a pomoc. Tieto matky potrebujú množstvo podpory a povzbudenia. Takúto podporu by mali dostávať od svojho okolia, od spoločnosti. Keďže sa však spoločnosť odklonila od dojčenia ako normy, je možné získať takúto podporu napr. v podporných skupinách dojčiacich matiek. Nájdite si vo svojom meste poradkyňu, ktorá vedie takúto skupinu a zúčastnite sa stretnutia.

http://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

V tejto skupine zažijete niečo, čo vám môže pomôcť vidieť vašu situáciu v inom svetle, a dodá vám to množstvo energie pokračovať v dojčení ďalej. Podporné skupiny dojčiacich mamičiek sú malou ukážkou toho, ako dojčenie prebieha od maličkých bábätiek až po staršie deti, a sú povzbudením pre všetkých, ktorých okolie už tlačí do odstavenia. Uvidíte, že veľká väčšina detí okolo roka sa dojčí presne ako váš synček. Budete sa môcť ostatných mamičiek spýtať, ako zvládajú situácie, ktoré vás teraz trápia. Napr. v oblasti nočného dojčenia sme z tipov mamičiek vypracovali článok:

http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/nocne-dojcenie/

Stojí za to pokračovať v dojčení. Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia.

Tu sú príbehy matiek popisujúce ako môže prebiehať prirodzené odstavenie dieťaťa:

Prirodzene odstavenie syna, a čo mi dala cesta k nemu

Dlhodobé dojčenie a prirodzené odstavenie

Prečítajte si aj tieto naše články o význame dlhodobého dojčenia:

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/ako-dlho-ma-dieta-byt-dojcene/

http://www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/dlhodobe-dojcenie-sa-u-nas-nepovazuje-za-normalne/



Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.


« späť na zoznam otázok

Mamila.sk > Poradňa dojčenia > Príliš časté dojčenie