Nazory lekarov, uciteliek v skolke a mamily - rozdiely

Milá Tinka,

liek Stopalerg nepredstavuje jediný problém pri dojčení. Môžete ho užívať a dojčiť bez obmedzení.

Nie je prekvapivé, že sa stretávate s rôznymi názormi ohľadom dojčenia. Predstavy o dojčení v spoločnosti formuje skúsenosť, ktorú ľudia s dojčením (prípadne spoločným spaním) majú. A dojčenie v našej spoločnosti dávno prestalo byť normou.

V spoločnosti, kde je dojčenie normálnym, sa deti typicky dojčia 3 - 5 rokov a toto je normálne.  V takejto spoločnosti sa deti typicky dojčia výlučne približne 6 mesiacov a okolo šiesteho mesiaca začnú prejavovať záujem o jedlo, ktoré jedia ostatní ľudia. Vedecké štúdie na túto tému potvrdzujú, že toto je normálny a správny vývoj detí a že čokoľvek iné prináša riziká. Zavádzanie príkrmov v 4. mesiaci neprináša žiadne výhody pre bábätko, potláča jeho pripravenosť na príkrmy a áno – presne tak, ako píšete – znižuje tvorbu mlieka. Aj preto sa kampaň výrobcov umelého mlieka v posledných rokoch intenzívne zameriava na propagáciu zavádzania príkrmov od 4. mesiaca a odporúčania niektorých pediatrov reflektujú tieto nesprávne odporúčania. Nie je pravda, že výlučne dojčené deti by mali byť prikrmované už od 4. mesiaca - ide len o nesprávnu interpretáciu odporúčaní - podrobnejšie vysvetlenie nájdete v našom článku, v ktorom súčasne nájdete vyjadrenie pre to, ako zavádzať lepok. Všetky zdravotnícke organizácie, ktoré sa venujú podpore dojčenia ako základného kameňa pre zdravie spoločnosti (napr. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Európska spoločnosť  pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) a iné) nemenia svoje posolstvo – výlučné dojčenie má trvať 6 mesiacov a potom sa bábätku majú začať ponúkať rôzne príkrmy. K zavádzaniu príkrmov si môžete prečítať tento článok:

http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/prikrmy/

Informácie, ktoré popisujete v otázke, reflektujú to, že dojčenie prestalo byť vidieť okolo nás a veľká väčšina detí je dojčených krátkodobo. Okolie má omnoho širšiu skúsenosť s nedojčenými deťmi kŕmenými umelým mliekom z fľaše, s deťmi používajúcimi cumlíky a tento spôsob starostlivosti o deti sa v priebehu minulého storočia spájal s rôznymi výchovnými trendmi, v ktorých sa dieťa donútilo od prvých týždňov k predčasnej „samostatnosti“ formou vyplakania, odkladanie detí do inej izby, nácviku "samostatného spania". Takáto samostatnosť je prezentovaná ako výhodná a dôležitá, napríklad pre učiteľku v škôlke je výhodné, ak dieťa nemá intenzívnu vzťahovú väzbu s rodičmi. Dojčenie sa však vyvíjalo v kontexte vzťahovej väzby matky s dieťaťom. Vzťahová väzba sa vytvára intenzívnym fyzickým kontaktom, ktorý má začať už na pôrodnej sále kontaktom koža na kožu, pokračuje nosením, spoločným spaním, dojčením a reagovaním na plač dieťaťa.

Plač nie je prostriedok alebo metóda pre výchovu. Dieťa má na plač dôvod a že plač je komunikačným prostriedkom, ktorým chce dieťa zabezpečovať svoje životné potreby. Štúdie potvrdzujú, že na plač dieťaťa má zmysel reagovať. Bábätká, na ktorých plač sa v prvých dňoch a týždňoch reaguje čo najskôr, plačú v treťom mesiaci významne menej času. Rodičia, ktorí pri starostlivosti o bábätko a dieťa reagujú na jeho signály a plač a vychovávajú svoje dieťa kontaktne – získavajú mimoriadne cenné poznanie dieťaťa. A poznanie dieťaťa je najkľúčovejšie pre výchovu. Vo výchove sa často hovorí o rôznych stratégiách, napríklad: keď sa udeje takéto správanie dieťaťa, má nasledovať takáto reakcia rodiča. Existuje však aj iná výchova než výchova založená na stratégiách a návodoch zvonka. Funguje dokonalé poznanie dieťaťa. Tí rodičia, ktorí začnú vzťah s dieťaťom takýmto fyzickým spôsobom a potom pokračujú kontaktom v ďalších mesiacoch a rokoch dojčením, nosením, spoločným spaním, môžu mať cielené a individuálne reakcie vzhľadom na to, ako dieťa poznajú. Nebudú používať rôzne stratégie či zaručené recepty z kníh a internetu, ktoré mechanicky opakujú niečo, čo by teoreticky mohlo fungovať pri iných deťoch. Rodičia si tak budú vo výchove oveľa istejší. Oni sami budú najväčší experti vo výchove svojho dieťaťa.

Je zrejmé, že pri takejto výchove malé bábätko nebude v troch mesiacoch spať celú noc a bude náročné sa oňho starať. Ale malé bábätko nemá prespať celú noc. Ani v šiestich mesiacoch. Všetci ľudia spia v spánkových cykloch (nie neprerušovaným spánkom), jediný rozdiel medzi dospelými a bábätkami je, ako sú po ukončení jedného spánkového cyklu schopní upadnúť do ďalšieho. Dospelí ľudia sa často v tejto fáze cyklu otočia, zmenia polohu a podobne, niekedy sa prebudia viac, inokedy menej, niekedy si prebudenie dokonca pamätajú, inokedy nie. Pre dojčené deti je prechod medzi jedným spánkovým cyklom a druhým umožňovaný dojčením. Toto bola odvždy jed na z funkcií dojčenia - uľahčiť opätovné zaspatie dieťatka po ukončení spánkového cyklu. Dieťa navyše môže vypiť počas noci podstatnú časť svojho príjmu mlieka a to je dôležité pre jeho prospievanie. V noci sa tvorí matkám najviac prolaktínu a bábätká majú možnosť vypiť dostatočné množstvo mlieka. To, že bábätku dáte v noci prsník, je najlepší a najjednoduchší spôsob, ako ho naspäť uspať. Je zbytočné snažiť sa mu ho nedať. Spánok detí a počet prebudení sa v priebehu času menia. A nezávisí to len od dojčenia či hladu bábätka. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Bábätká sa môžu budiť veľmi často. Intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať. Môže sa stať, že sa bábätká po polroku budia častejšie, ako keď boli novorodenci. Ovplyvňujú ich totiž viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností (otáčanie, sedenie, lozenie, chodenie), rast zúbkov. Môžete si však byť istí, že všetky deti sa raz budiť prestanú a budú spať celú noc bez toho, aby ste ich to museli naučiť.

Vaše bábätko je veľmi maličké. Uvažovať o spánku v škôlke v čase, keď má vaše bábätko len 6 mesiacov, je skutočne predčasné. V čase nástupu do škôlky bude úplne iné. Mnohé matky popisujú, že dojčenie im uľahčilo nástup do škôlky a boli schopné vyriešiť aj situáciu zaspávania a spánku v škôlke. Neobávajte sa dopredu. Nie je to opodstatnené.

Bruško bábätka si v noci nepotrebuje „oddýchnuť“. Informácia o potrebe oddychu bruška v noci vychádza z nepochopenia dojčenia ako takého a nepochopenia dôvodov, pre ktoré sa vlastne dieťa budí. Dôvodov nočného budenia bábätiek v tomto veku môže byť veľa, všetky sú normálne a patrí medzi ne hlavne potreba znovu naspäť zaspať po tom, čo sa skončí jeden spánkový cyklus. Je dosť dobre možné, že niekto si môže myslieť, že bábätko by v 6. mesiacoch nepotrebovalo piť viac ako jedenkrát za noc. Možno. Ale bábätko má aj iné potreby ako hlad. Iné fyzické a psychické potreby nie sú o nič menej dôležité ako hlad. Nemožno ich odsúvať do úzadia len preto, že si logicky zdôvodníme, že nie je hladné. Bolesť, chlad, potreba kontaktu sú rovnako legitímne potreby bábätka aj dieťaťa. A realita je taká, že je normálne, že sa bábätko v noci budí, aby boli uspokojené jeho rozmanité potreby jedinečným prostriedkom - dojčením. To, že dieťa pije počas dojčenia materské mlieko, je vynikajúce a dôležité, ale z pohľadu nočného budenia je pre dieťa mimoriadne dôležité niečo iné: a síce satie na prsníku, prítomnosť matky, schopnosť dojčenia naspäť dieťa uspať, a podobne. Toto nie je možné nahradiť vodou, mliekom, fľašou alebo čímkoľvek iným. A rozhodne nie je vhodné dieťa na noc prestať dojčiť. Presne tak, ako píšete – toto dokáže výrazne znížiť tvorbu mlieka. Štúdie ukazujú, že celková dĺžka dojčenia koreluje s dĺžkou dojčenia v noci. Ide o dôležitú potrebu dieťatka, ktorá po jej naplnení sama od seba odznie a zanechá po sebe puto dôvery medzi vami a dieťatkom a toto vám už nikto nevezme.

Pokračujte v dojčení tak, ako doposiaľ, robíte to správne. Cesta, po ktorej kráčate, vám pomôže dojčiť svoje dieťa tak dlho, ako potrebuje a toto je kľúčové pre jeho aj vaše zdravie. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.