Nočný vzdor a záchvaty plaču

Máme 10-mesačného syna, od narodenia bol výlučne dojčený, okolo 6 mesiaca sme začali zavádzať príkrmy. Ešte pred pôrodom som našla vašu stránku a poradňu dojčenia. Vždy mi pomohla a riadime sa takmer všetkým, čo som si tu naštudovala. Momentálne synovi cez deň kojenie ponúkam, pri lození naň často zabúda. Večer vždy zaspával pri kojení. Posledné týždne sa však napije a potom lozí po posteli až je tak unavený, že začne plakať viac, viac, viac a nakoniec ho uspávam v nosiči chodením po záhrade. Zaspí. Potom však príde noc. To, že spíme spolu a zakaždým, keď sa zobudí, čo býva aj 15-20krát v noci som si zvykla. Ale tieto posledné týždne sa napije, odcucne sa, leží na chrbte kope nohami a kričí..a kričí. Už nechce prsník, nechce náruč, nechce nič. Tak ideme zase von, tam sa upokojí, potom sa hráme aj hodinu, zase ideme von, aby zaspal, lebo keď ho odnesiem do postele a chcem ho kojiť, tak zase odmieta. Celé to začína byť fyzicky veľmi náročné a ja začínam byť dokonca nervózna. Z čoho mi je smutno. Neplánujem sa vzdať dojčenia a vlastne vôbec sa vzdať, len by nám možno pomohla nejaká dobrá rada. Skúšali sme už cez deň viac podnetov, menej podnetov, viac príkrmov, menej príkrmov, dokonca minule som mu zo zúfalstva v noci dala jeden čípok od bolesti, lebo naozaj vyzeral, že trpí, ale nepomohlo to. Čiže bolesti podľa mňa nemá, Na dvore v nosiči sa rýchlo upokojí. A cez deň je to usmiate slniečko. Viem, že otázka má byť stručná, ale neviem to opísať stručnejšie. Hlavne mi okolie vždy kladie tie isté otázky: Idú mu zuby? Nie je hladný? Nie je smädný? Alebo rady: Nechaj ho vyplakať. Nenos ho, zvykne si na to. Ale toto ja už dávno nechcem počúvať. Za akúkoľvek radu vopred ďakujeme.