Alergologicke vysetrenie

Odpoveď

Milá Mirka,

nie je jediný dôvod, pre ktorý by ste počas dojčenia nemohli podstúpiť alergologické vyšetrenie vrátane kožných testov na alergiu. Toto nepredstavuje jediný problém. Je úplne zbytočné toto odkladať, nehovoriac o tom, že ak by bolo potrebné urobiť takéto kožné testy vášmu dieťaťu, nikto by neváhal mu ich urobiť. Nemusíte sa báť, že by sa vášmu dieťatku dostali alergény - tie isté alergény predsa váš synček konzumuje v jedle a je im vystavené v oveľa väčšej miere v iných formách. Okrem toho, v materskom mlieku sa počas celej doby dojčenia nachádzajú malé množstvá týchto "alergénov", ktoré konzumujete, a sú tam práve na to, aby pripravili dieťa na jedenie takýchto jedál, aby na ne nemalo alergiu. Máte právo trvať na tom, aby ste aj popri dojčení boli vyšetrená, ak to potrebujete. Navyše, špeciálne pri týchto testoch nie je jediný dôvod, pre ktorý by ste ich nemohli absolvovať, ani jediný dôvod dojčenie prerušovať (čo de facto znamená ukončenie dojčenia). 

Ohľadne častých rád o tom, čo všetko sa počas dojčenia nesmie: existuje viacero dôvodov, pre ktoré sa takéto rady objavujú:

1. Nedostatočne je zvážená dôležitosť dojčenia pre zdravie bábätka a pre zdravie mamičky ako aj to, že dieťa má potenciál byť dojčené niekoľko rokov. Väčšinou sa dojčenie považuje za krátkodobú, prechodnú záležitosť niekoľkých mesiacov, z čoho vyplýva aj logika, na základe ktorej sa mamičkách de facto odporúča „nič počas dojčenia neriešte, všetko odložte až na dobu, keď prestanete dojčiť“, prípadne „ak chcete čokoľvek robiť, radšej dieťa odstavte“.
2. Dojčenie sa považuje za jednoducho „ukončiteľné“, za „vynechateľné“ po určitej dobe, keď je už dieťatko väčšie, sa o jeho dôležitosti vôbec neuvažuje, a preto sa mylne zdá jednoduché povedať mamičkám, aby skrátka tých pár týždňov ešte počkali. Lenže dojčenie môže trvať celé roky.
3. Keďže sa nezvažuje dôležitosť dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša, často sa ani len neuvažuje o tom, ako by sa dojčenie dalo skĺbiť s nejakou ďalšou potrebou matky. Keď je dojčenie považované za skutočne dôležité, dajú sa hľadať spôsoby, ako v dojčení pokračovať, aj popri rozličných iných skutočnostiach.
4. Vo všeobecnosti sa rady o dojčení riadia princípom „čo keby“ a radšej „pre istotu“ zakazujú všetko, čo môže k normálnemu životu s dojčeným dieťaťom patriť - od cvičenia a chudnutia cez normálnu stravu a liečbu matky, ktorá to potrebuje, až po kávu.
5. Nezvažujú sa dôsledky rád ohľadne odstavenia, ktoré pre mnohé mamičky znamenajú, že nebudú dojčiť tak dlho, ako by inak dojčili, pretože túžia po tom, aby mohli urobiť to, čo počas dojčenia „majú zakázané“. Ak mamičky prestanú dojčiť, prináša to riziká nielen pre ich deti, ale aj pre ich vlastné zdravie - a toto je fakt, o ktorom sa hovorí a uvažuje len veľmi málo.