Odstavenie od dojcenia

Milá Veronika,

ak sa rozhodnete svoje dieťatko odstaviť, z hľadiska zastavovania tvorby mlieka nemusíte robiť žiadne špeciálne opatrenia – neodporúčame vám ani užívanie liekov na zastavenie laktácie, ani sťahovať si prsia, piť málo tekutín, či iné časté odporúčania – ani jedno z nich nespôsobí, že sa rozbehnutá tvorba mlieka zastaví rýchlejšie alebo menej bolestivo. Neexistujú nijaké zázračné spôsoby, ako s ľahkosťou odstaviť dieťa, ktoré ešte na to nie je pripravené, a je jedno, či ide o denné, či nočné odstavenie, či oboje. Hoci v rôznych článkoch istotne nájdete celú škálu návodov ako to urobiť, nič vám nezaručí, že takýto návod bude presne rovnako fungovať aj pri vašom dieťati a že odstavenie v noci pre neho nebude traumatické. Deti sa v tomto veku totiž nebudia primárne pre to, že potrebujú „jesť“ či „piť mlieko“, ale pre to, že dojčením získavajú celú škálu iných mimoriadne dôležitých vecí - od istoty cez upokojenie až po jednoduchý spôsob, ako naspäť zaspať – a toto je tá skutočná otázka vo vašej situácii. Nechcete totiž dieťa odučiť „od materského mlieka“, ale od dojčenia. Tieto aspekty dojčenia je to, čo je pre dieťa na dojčení dôležité, a zároveň dôvod, pre ktorý odstavenie nie je jednoduché.

Skutočná otázka vo vašej situácii teda znie, čo sa deje, pre čo máte pocit, že chcete dojčenie ukončiť. Toto vo svojej otázke nepopisujete a preto je náročné vyjadriť sa konkrétnejšie. Vo všeobecnosti však ženy v tejto situácii o odstavení uvažujú najčastejšie preto, že dojčenie starších detí v našej spoločnosti nie je vnímané ako niečo normálne a už vôbec nie ako niečo na čom záleží. Dojčenie sa považuje za dôležité len pre veľmi malé bábätká a aj to len v prípade, že funguje bez problémov a nič sa nedeje. Akonáhle má napríklad matka bolestivé bradavky, ako riešenie jej situácie je nedojčenie a umelá výživa a zabojovať o dojčenie je v našej spoločnosti niečo nemysliteľné. Čím je dieťa staršie, tým menej na dojčení skutočne záleží. A časom sa dojčenie dostane do pozície, kedy už je v podstate zbytočné a neskôr až škodlivé. Je pritom paradoxné, že ak spoločnosť tlačí na matky, aby staršie deti odstavila, súčasne považuje za potrebné, aby previedli dieťa na umelú výživu. Ktokoľvek si myslí, že dieťa je vo veku, kedy má ešte piť mlieko, by mal chápať aj to, že neexistuje žiadny spôsob, ako nahradiť materské mlieko a dojčenie a umelé mlieko je núdzová, náhradná výživa pre malé bábätká v prípade, že nie sú dojčené v čase do približne 4 mesiacov, kedy ešte nemôžu jesť príkrmy. Je absolútnym paradoxom, že umelé mlieko sa po 1. roku života (a často až do 3. roku života) prezentuje ako nevyhnutnosť, pričom materské mlieko (ktoré mimochodom na rozdiel od umelého mlieka obsahuje viac ako tisíc rozličných látok, vitamínov, minerálov, imunitných faktorov a podobne) sa za nevyhnutnosť nepovažuje. Ak niekto považuje podávanie umelého mlieko po 1. roku za nevyhnutné, tak by mal v prvom rade pokračovať v dojčení.

Tieto nesprávne predstavy spoločnosti o dojčení výrazne formujú aj to, ako sa cítia ohľadom dojčenia samotné dojčiace ženy. Problém je, že v spoločnosti sa dojčenie prezentuje ako nejaké bremeno a pre ženy je to stále ťažšie so stúpajúcim vekom dieťaťa znášať. Väčšina žien, ktoré dojčia dieťatko vo veku vášho dieťaťa, nikdy dieťa v tomto veku nevidela dojčiť sa. Nemajú predstavu, ako má dojčenie vyzerať, nemajú predstavu o tom, či to, čo ich dieťa robí, je ešte normálne. A tak majú často pocit, že prišli na koniec, kedy musia už niečo zmeniť, lebo ďalej túto situáciu už neznesú. Hranica únosnosti je niečo, čo si musí každý zvážiť sám pre seba. Ale táto hranica je nesmierne daná aj kultúrou a vonkajšími okolnosťami - inými slovami, to, ako sa žena cíti (negatívne pocity voči dojčeniu) je často spôsobované tlakom okolia, aby už konečne odstavila. Prečítajte si napríklad rozprávanie matky o odlišnom prístupe k dojčeniu v jej rodnej Kanade a v Mongolsku, ktoré je známe podporou dojčenia v spoločnosti.

Keby ženu okolie za dojčenie oslavovalo, cítila by sa inak. Keby jej každý deň ráno napríklad partner povedal: "Úžasné, že si v noci kojila, ja ťa tak obdivujem, teraz si si ja nášho syna zoberiem a pohrám sa s ním a ty si chod dať sprchu, čítaj si a daj si kávu," tak by sa cítila úplne inak, ako keď jej všetci hovoria, že "už ho dávno mala odstaviť a že ako si to zariadila, tak to teraz má, a nech sa nesťažuje...".

V ženách často vrie zlosť voči dieťaťu práve v konečnom dôsledku preto, že majú pocit, že nenapĺňajú očakávania okolia o tom, aké by ich dieťa malo byť. A skĺznu do toho pocitu, ktorý im vnucujú aj ostatní - že dojčenie tomu dieťaťu už nič nedáva, že sa len tak hrá, že len manipuluje. A zrazu ženy nie sú ochotné tolerovať dieťaťu to, čo by mu ako 1-ročnému úplne v pohode tolerovali. Lebo už má 2roky a predsa by sa malo už správať inak. Ľudia nie sú zvyknutí na dojčené deti a na to, ako sa správajú a aké majú potreby.

Ak má žena nepríjemné pocity, tak často skočí k rovnakému záveru, ako keď ženu dojčenie napríklad bolí v začiatkoch - prestať dojčiť. Málokto sa spýta:
"Čo by mi pomohlo v iných oblastiach života, aby mi dojčenie bolo príjemnejšie?" 
"Prečo sa takto cítim?"
"Čo presne mi vadí?"

Vo vašej situácii by stálo za to poznať odpovede na tieto otázky. Pretože je možné, že by ste dokázali nájsť riešenia, pri ktorých by ste vládali pokračovať v dojčení naďalej podľa potrieb dieťatka. Pre zdravie vášho dieťaťa a aj pre vaše zdravie ste dojčením 2 roky urobili veľmi veľa, ale ešte stále môžete dojčením podporovať správny a zdravý vývoj dieťaťa a ešte stále predčasné odstavenie prináša riziká pre zdravie dieťatka, aj pre vaše zdravie. Dojčenie sprevádzalo životy žien počas celej evolučnej histórie ľudstva. Ženy v plodnom veku boli buď tehotné alebo dojčili. A dojčili dlhodobo. Dojčili počas ďalších tehotenstiev, často viacero detí súčasne. Na toto sa naše telá prispôsobili. A dnes ženy podstupujú riziká toho, ak sa tak nedeje. Matky ohrozuje nedojčenie.

Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria. Navzdory všetkým tradičným predstavám o tom, ako sa dojčením odvápňujú kosti a tvrdeniam „jedno dieťa, jeden zub“, presný opak je pravdou. Ženy, ktoré dojčili krátkodobo alebo nedojčili vôbec, sú vystavené omnoho väčšiemu riziku osteoporózy (riedkym kostiam) a sú častejšie postihnuté zlomeninou krčka stehennej kosti v starobe. Dojčenie znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia. Dojčenie spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú.  Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.

Dojčenie naďalej poskytuje dieťaťu výživovo kvalitné materské mlieko obsahujúce nutrične hodnotné látky, ale okrem toho aj probiotiká napomáhajúce jeho črevnej mikroflóre v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam a mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky. Pritom množstvo materského mlieka, ktoré takéto dieťa vypije, sa pravdepodobne významne nelíši od množstva, ktoré pije mesačné alebo polročné bábätko. To znamená, že materské mlieko je naďalej významným doplnkom ostatnej stravy dieťaťa aj po 2 roku života. Keď si kúpite v obchode plnotučné kravské mlieko, bude mať obsah tuku 3,5 %. Materské mlieko žien dojčiacich polročné bábätká, má viac ako 7 % tuku. A materské mlieko žien dojčiacich ročné bábätko, má takmer 11 % tuku. Počas dlhodobého dojčenia môže zvýšený kalorický príjem z tuku v materskom mlieku významne prispievať k výžive dieťaťa.

Materské mlieko však nie je dôležité len z hľadiska samotnej výživy. Obsahuje viac ako 1200 látok, ktoré sa nikde inde nenachádzajú a ktoré sú kľúčové pre správny vývoj bábätka:

• protizápalové látky
• látky vystieľajúce sliznice
• zlepšujúce slizničnú imunitu, protilátky
• probiotiká a iné živé bunky, napríklad biele krvinky, ktoré dieťaťu pomáhajú počas celej doby dojčenia bojovať s infekciami
• materské mlieko obsahuje v jednej lyžičke 10 000 rozmanitých živých buniek, medzi nimi aj bielych krviniek? Biele krvinky pohlcujú baktérie, a tým dieťatko v každom veku pomáhajú brániť sa ochoreniam.
• kmeňové bunky – bunky, ktoré majú schopnosť zmeniť sa na akúkoľvek bunku v ľudskom tele a opraviť tak poškodenie. Vedeli ste, že s každým ďalším dojčením si dieťa ukladá do zásoby nové a nové bunky z materského mlieka a že tieto bunky budú opravovať jeho poškodené tkanivá ešte v starobe? Aj pre toto sa oplatí dojčiť v zmysle rokov. Predstavte si o čo viac kmeňových buniek nazbiera do zásoby dieťa, ktoré bolo dojčené 4 roky, oproti dieťaťu, ktoré bolo dojčené 2 roky!
• tento zoznam porovnávajúci materské mlieko s umelým mliekom je síce v angličtine, ale už len zbežný pohľad stačí na to, aby sa dal pochopiť aj bez prekladu: http://www.mamila.sk/pre-matky/dojcenie-a/zlozenie-mm/

Dojčenie je však viac než len materské mlieko. Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Vývoj ústnej dutiny sa deje z 90 % do cca. štvrtého roka života dieťaťa – čo je mimochodom čas, keď sa priemerne deti prestávajú dojčiť. Náhoda? Určite nie.

Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa – napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď. Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa.

Dojčenie naďalej pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo a najviac tieto funkcie mamička ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí.

Pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia.

Rozhodnutie o ukončení dojčenia by malo byť výsledkom vzájomnej dohody dieťaťa s matkou s ohľadom na ich situáciu. Odporúčame vám celú situáciu s dojčením konzultovať na najbližšej podpornej skupine dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

alebo s poradkyňou pri dojčení, ktorá pôsobí vo vašej oblasti:

https://www.mamila.sk/pre-matky/poradkyne-pri-dojceni/

Vaše otázky berieme veľmi vážne a pri každej z nich sa snažíme vrámci vami zadaných údajov poskytnúť čo najlepšiu odpoveď, ktorú v prípade potreby konzultujeme aj so svetovými odborníkmi. Vašej otázke venujeme minimálne pol hodinu, v prípade potreby i viac. Pre budúcu činnosť tejto poradne je kľúčové aj jej financovanie - preto bude pre nás veľká pomoc, ak by ste dokázali naše úsilie oceniť i finančne.

Finančný príspevok nie je podmienkou pre poskytnutie odpovede - odpovieme vám bez ohľadu na jeho zaslanie. Ak si finančný príspevok nemôžete dovoliť, na vašu otázku radi odpovieme zdarma, pretože naším cieľom je pomáhať všetkým mamičkám a bábätkám pri dojčení.