Čo potrebuje dieťa v nemocnici?

Rodič je pre svoje dieťa kľúčový v čase, keď sa mu dejú bolestivé, ťažké či nepoznané veci. Je mu istotou, ktorá ho chráni v čase stresu. Rodič dieťaťu pomáha prekonať priepasť medzi strachom a dôverou.

Dieťa v nemocnici, ktoré je choré, vystrašené, absolvuje vyšetrenia a zrazu sa ocitne v úplne neznámom prostredí, nepotrebuje iba fyzické zdravie. Potrebuje rodiča, o ktorého sa môže oprieť, ktorému dôveruje, pri ktorom môže prejaviť svoje emócie a zraniteľnosť. Rodič je to jediné, čo delí dieťa od toxického stresu spôsobeného separáciou. Separácia znamená čas, keď rodič nie je so svojím dieťaťom. Separácia hospitalizovaného dieťaťa prináša iba negatíva a potenciálnu traumu. Separované dieťa môže prestať dávať najavo svoje potreby, môže sa vzdať, neplakať, nebrániť sa a nechať sa ošetriť, môže byť ticho. A to sa môže javiť ako žiaduce pre ľudí okolo neho. Avšak vtedy v jeho vnútri prebiehajú negatívne procesy, ktoré síce potichu, ale o to závažnejšie, spôsobujú dlhodobé psychické ujmy. Stúpa hladina kortizolu. Narastá zúfalstvo. Stráca sa dôvera. Nastávajú poškodenia, ktoré sú vo vedeckej literatúre podrobne opísané.

Hospitalizáciou nestráca dieťa nárok na starostlivosť rodiča, na jeho vysvetlenia, na možnosť vyplakať sa, na uspávanie, na tíšenie bolesti, na objatie a pozitívny fyzický kontakt. Rodič a dieťa tvoria jednotku, ktoré spoločne predstavuje pacienta. Pri rodičovi má dieťa možnosť byť samo sebou. Lebo vie, že rodič chápe jeho plač, že rozumie jeho strachu a že ho podrží v čase bolesti. Lebo rodič k hospitalizovanému dieťaťu patrí.