COVID-19: aktuálne skúsenosti žien z pôrodníc a s dojčením

18.01.2021

Zdieľať na Facebook

Prinášame vám skúsenosti troch žien s pozitívnym testom na nový koronavírus. Dana a Daniela nám napísali o svojej skúsenosti s pôrodom po tom, ako mali pozitívny test na Covid-19, a Evka zasa o svojej skúsenosti s dojčením mesiac po pôrode, keď ochorela a mala pozitívny test na COVID-19.

 

Počas koronakrízy sa znovu ukázalo, že dojčenie je považované za nadštandard – teda za niečo, čo je podporované len slovne, a len dovtedy, kým sa nič nedeje. Dojčenie by malo byť niečo, čo je normálne, bežné, fyziologické. Ale keď príde na nejakú krízovú situáciu, tak namiesto toho, aby dojčenie bolo vnímané ako niečo kľúčové, tak sa o ňom začne pochybovať. Vtedy sa začína konať podľa absurdného princípu „Dojčenie je vždy vinné, dokiaľ sa nedokáže opak. Umelé mlieko je vždy automatická možnosť a nevinné, dokiaľ sa nedokáže opak.“

Na začiatku epidémie koronavírusu na Slovensku sa na nás obracalo množstvo žien, ktoré rodili v marci – apríli a ich zdravé bábätká sa zdravým matkám odoberali. Preventívne. Predčasne narodené bábätká svojich rodičov vôbec nevideli celé týždne.

Všetky informácie o dojčení počas pandémie koronavírusu nájdete ucelene v tomto článku.

Všetky problémy, s ktorými sa ženy obvykle na nás obracajú, sa za posledné mesiace prehĺbili a skomplikovali. 

Pôrod s pozitívnym testom na COVID-19

Dana nám napísala o svojej skúsenosti z prešovskej pôrodnice, kde rodila v septembri 2020 po tom, čo mala pozitívny test na COVID-19:

V noci z utorka 29. 9. na stredu 30. 9. ma začalo pobolievať v podbrušku v pravidelných intervaloch 7 - 8 minút. 30. 9. som mala termín pôrodu. Keď bolesť neustupovala, zavolala som si rýchlu zdravotnú službu s tým, že mám nádchu, stratila som chuť aj čuch a v utorok ráno som bola na teste PCR, ktorého výsledok ešte nemám. Sanitka prišla približne o 45 minút, záchranári boli oblečení v ochranných odevoch. Zobrali ma do prešovskej nemocnice. Okolo tretej v noci ma priviezli do pôrodnice, kde ma vyšetril lekár, sestrička mi zobrala krv, dvakrát mi urobili vyšetrenie CTG a následne ma poslali oddychovať do izolovanej miestnosti, kde bolo jedno lôžko, kreslo, nejaké skrinky, vlastné sociálne zariadenie. 

Bolesti som mala nepravidelné, raz slabšie, raz silnejšie. Od štvrtej rána pri mne nebol žiaden lekár ani sestra, komunikovali so mnou iba cez zatvorené dvere. Okolo siedmej ráno mi prišiel doktor k dverám povedať, že som pozitívna na COVID, a preto dnes podstúpim cisarsky rez. V priebehu dopoludnia ma chodila cez dvere kontrolovať sestrička, ktorá sa ma pravidelne pýtala, ako mi je a či mám ešte bolesti.

V intervaloch medzi bolesťami som sa snažila trošku si zdriemnuť a čo najviac oddychovať. Napísala som domov SMS, že idem na cisársky rez. Okolo obeda po mňa prišla sestrička v ochrannom odeve, natiahla som si svoje sťahovacie pančuchy, obliekla som si modrý plášť a išli sme na sálu. 

Na operačnej sále bolo okolo 10 ľudí, všetci mali biele ochranné odevy, rúška, štíty, rukavice. Až tu mi oznámili, že budem v úplnej narkóze. Počúvala som ich inštrukcie. Po nejakom čase ma zobudili z umelého spánku, premiestnili ma do miestnosti, v ktorej som ležala aj pred tým, ako som šla na operáciu. Moja prvá otázka po prebudení bola, či je maličký v poriadku a kde sa teraz nachádza. 

Sestry mi odpovedali len veľmi stručne. Pamätám si, že mi povedali, že plakal. Po tom, čo som si trošku pospala, som sa opýtala sestry, kedy uvidím malého. Odpovedala mi, že nevie, ale predpokladá, že až zajtra. Bolo mi to ľúto. Aj keď som nevládala ani sedieť, chcela som ho veľmi vidieť.

Na ďalší deň mi oznámili, že malého mi neprinesú, dokiaľ nebudem negatívna. Lekárka z novorodeneckého mi každý deň telefonicky podávala informácie o malom, posielala mi jeho fotky. Neprajem toto zažiť žiadnej matke. Na jednej strane som sa snažila pochopiť konanie lekárov, na druhej strane, bolo mi odobraté právo byť so svojím bábätkom. Veľmi som sa pre to trápila. Jeden večer sa o mňa starala veľmi milá sestrička, ktorá je zároveň aj laktačnou poradkyňou. Poradila mi  ako a ako často si odstriekavať mliečko a tiež mi povedala, že v mojom mlieku by sa mali nachádzať protilátky na COVID-19. Rozhodla som sa, že to mliečko si udržím za každú cenu. Aj keď som ho nemala veľa, stále som sa snažila odstriekavať, neskôr som si zadovážila odsávačku a každé dve hodiny som odsávala. Po 5 dňoch na gynekológii ma previezli na infekčné. Medzitým malého prepustili do starostlivosti mojej mame, keďže manžel bol ešte v karanténe, našťastie negatívny.

Na infekčnom som strávila 4 dni, potom ma svokra previezla domov do domácej karantény. Po 12 dňoch po pôrode som šla na testy PCR (iba vďaka svojmu gynekológovi, ktorý na to, aby mi vybral stehy po cisárskom vyžadoval negatívny test). Hneď, ako mi večer prišiel negatívny výsledok, som šla k malému, ktorý bol u mojej mamy. Až po 12 dňoch od pôrodu som prvýkrát držala na rukách svojho synčeka, prvýkrát som sa naňho pozerala a prvýkrát som mohla cítiť vôňu a teplo jeho telíčka. Bolo to naozaj emotívne stretnutie, na ktoré nikdy nezabudnem. Odvtedy sa ho snažím dojčiť, aj keď je to ťažké, keďže bol skoro dva týždne naučený piť z fľaše, ale nevzdávam to, lebo viem, že v materskom mlieku má oveľa prospešných látok ako v umelom.

Od 12. 10. som neustále s malým a užívam si každú sekundu s ním, aj keď sa zlostí, že mu nejde mliečko, aj keď sa pokaká, aj keď ma ociká, som šťastná, že sme konečne spolu. Ďakujem za to, že moje bábätko je zdravé, pretože jeho zdravie je to najcennejšie. Ženám, ktoré rodia v tejto dobe, chcem odkázať len toľko, že aj keď je táto situácia naozaj ťažká, netreba sa vzdávať. Po každej búrke raz vyjde slnko.

Podobnú skúsenosť v tej iste pôrodnici zažila v polovici novembra 2020 aj Daniela:

Rodila som v Prešove v monobloku 12. novembra. Situácia bola taká, že som začala rodiť deň po mojej ukončenej 10-dňovej karanténe (na 11. deň). Za iných okolností pre okolie by som bola braná už ako vyliečená, neinfekčná. Už by som nebola rizikom pre okolie a mohla by som po 10 dňoch vychádzať von, no v pôrodnici to bolo inak. Po príchode do pôrodnice mi bol vykonaný antigénový test, ktorý bol negatívny. Nemala som žiadne príznaky korony, no personál mi aj napriek tomu, že antigénovy test bol negatívny vykonal aj PCR test, ktorý, žiaľ, ešte ukázal pozitivitu.

Brali ma automaticky ako pozitívnu a znamenalo to pre mňa, že sa mi znova obnovila karanténa na ďalších 10 dní. Rodila som sama izolovaná na oddelenej pôrodnej sále s vyčleneným personálom v ochranných skafandroch a štítoch. Pôrod trval 20 hodín. Po pôrode mi moju dcéru ukázali na pár sekúnd.

Dala som si ju na hruď, no po pár sekundách mi ju bez môjho súhlasu doslova odobrali z náručia a odniesli preč so slovami, že ju musia odo mňa izolovať, aby som ju nenakazila. Teraz s odstupom času sa mi už o tom píše ľahko, no v tej chvíli to bola nočná mora. Išlo mi puknúť srdce, že oddelili matku od dieťaťa.

Predstavovala som si to úplne inak. Už v tehotenstve som sa pripravovala na dojčenie. Pozerala som si vašu stránku a čítala kopu vašich úžasných článkov a materiálov o dojčení.

Bola som presvedčená že budem dojčiť a žiadnu inú možnosť som si nepripúšťala. Ihneď po pôrode som chcela mať dieťatko priložené koža na kožu, byť s ním ihneď od prvej chvíle po pôrode a rozbehnúť dojčenie.

Realita bola taká, že ma prepustili na druhý deň po pôrode domov priamo z pôrodnej sály. Moje dieťa si tam nechali bezomňa - matky.

Opakovala som im, že bez dieťaťa neodídem, že dieťa patrí k matke. Vravela som im, že chcem dojčiť, že moje dieťa ma potrebuje a v mlieku sú protilátky na Covid. Nikto ma nepočúval, nikto ma nebral vážne a nerešpektoval ako matku. Vraveli, že mi nevedia pomôcť, že toto je nariadenia zhora od primárky a musia sa tým riadiť. Vraveli, že nemajú dostatok miesta (samostatnú Covid izbu na to, aby ma tam s dieťaťom oddelili od ostatných rodičiek a ich detí).

S personálom novorodeneckého oddelenia som komunikovala iba po telefóne a poslali mi fotku mojej dcéry. Bez môjho súhlasu a vedomia ju kŕmili z fľaše najprv darcovským mliekom z mliečnej banky, no neskôr jej už podali umelé mlieko a dali jej aj cumlík, kým ja som bola doma a odsávala kvalitné mlieko. Mlieko sa mi spustilo ihneď. Mala som ho na rozdávanie. Každé tri hodiny som si odsala plnú fľaštičku.

Po telefóne mi povedali, že po dieťa si môžem prísť až po 10 dňoch, keď mi skončí karanténa. Bola som zúfalá, že ja sedím v karanténe, tvorí sa mi kopa mliečka a moje dieťa je tam samo bez matky, kŕmené umelým mliekom z fľaše.

Po nátlaku na novorodenecké oddelenie dieťa nakoniec po 4 dňoch vydali svokre, ktorá už bola po karanténe negatívna. Svokra prišla do pôrodnice pre malú nachystaná s jej vecami a oblečením. Dala ich sestričkám, aby malú nachystali a obliekli. Tie sa pýtali, kde má dieťa svoj cumeľ. Čudovali sa, že cumeľ sme nekúpili a nechceme ho používať.

Po vydaní dieťaťa jedna sestrička povedala svokre, nech sa od dieťaťa držím radšej ďalej a nech si pred každým kojením dezinfikujem prsia od korony, čo nás úplne zarazilo.

Po príchode domov mala malá v autosedačke vedľa seba položený cumeľ z pôrodnice. Ihneď som si malú vzala k sebe koža na kožu. Keď sa prvýkrát prisala, na cumeľ zabudla. Veľmi mi odľahlo. Dojčenie sa rozbehlo s mliekom som problém nemala, toho bolo až-až, no každé jedno prisatie bol taký malý boj. Nikto mi neukázal ako polohovať malú pri dojčení, ako ju správne držať, ako vyzerá správne prisatie. Niekedy mi bolo do plaču, že mi to nejde. Učila som sa aj ja, aj malá. Nakoniec sme to zvládli a dodnes sa dojčíme, ako potrebuje.

Po medializácii môjho príbehu nakoniec pôrodnica zriadila 4 lôžka pre Covid rodičky a ich deti.

Skúsenosť Evky s dojčením mesačného bábätka s chorobou po pozitívnom teste na COVID-19:

Mala som pozitívny test na Covid, ochorela som presne mesiac po pôrode. Mala som teploty do 38,6°C. Prežila som to bez Paralenu. Našťastie teploty netrvali dlho, aktuát, že som mala veľké bolesti hlavy, svalov, priedušiek, stratu chuti, čuchu a neskutočnú únavu. Skôr bolo náročné v takom stave behať okolo detí, nakoľko sme sa nakazili celá rodina. Mala som asi všetky možné príznaky, ktoré sa opisujú. Včera nám skončila konečne karanténa. Všetci sa cítime lepšie. Celý čas som dojčila, aj Riška, ktorý má 2 roky a tri mesiace, aj Adamka, ktorý mal mesiac. Deti to zvládli úplne v pohode. Riško mal jeden a pol dňa 37,5°C a Adamko bol bez príznakov. Testovať sme ich nedali, pretože je jasné, že sa tomu nevyhli. Myslím ale, že vďaka dojčeniu to krásne zvládli. Žiadna ľahšia chrípka to nie je, treba si naozaj dávať pozor. Každý člen rodiny má iný priebeh, čím starší, tým horšie. Treba sa chrániť.

Ďalšie články

Zobraziť všetky články »

Mamila.sk > Úvod > COVID-19: aktuálne skúsenosti žien z pôrodníc a s dojčením