So 40-ročným omeškaním, ale konečne a predsa!

21.03.2019

Zdieľať na Facebook

Prestížny svetový vedecký časopis prestal publikovaním reklám propagovať kŕmenie umelým mliekom ako jeden z krokov pre podporu dojčenia. Skúste uhádnuť, koľko peňazí za propagáciu umelej výživy dostával.

 

Jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov na svete zameraný na medicínu, The British Medical Journal (The BMJ) urobil 18. marca 2019 dôležitý krok - oznámil, že odteraz nebude v časopise zverejňovať reklamy na umelé mlieko. Prinášame vám text vyhlásenia časopisu:

„Takmer 40 rokov od zavedenia medzinárodného kódexu regulujúceho reklamu na náhrady materského mlieka, sa znova vynárajú obavy týkajúce sa agresívneho marketingu týchto výrobkov a škodlivého vplyvu na počet dojčených detí na svete. Po desiatkach rokov, počas ktorých sme v časopise The BMJ zverejňovali reklamy na náhrady materského mlieka, sme sa rozhodli, že je čas prestať.

V roku 1981 vydala Svetová zdravotnícka organizácia Medzinárodný kódex o marketingu náhrad materského mlieka, ktorý výslovne zakazuje reklamu a iné spôsoby propagácie týchto produktov verejnosti. Cieľom kódexu bolo kontrolovať neetické správanie priemyslu, ktorého pôsobenie sa spájalo so všeobecným poklesom počtu dojčených detí.

Podľa kódexu sa pod náhradami materského mlieka rozumejú všetky mlieka, ktoré môžu nahrádzať materské mlieko počas prvých troch rokov života dieťaťa, vrátane umelej núdzovej náhradnej výživy, umelého mlieka používaného po 6 mesiaci (tzv. „pokračovacie“ mlieka), špecializované mlieka a mlieka reklamované pre batoľatá, ako aj potraviny reklamované pre bábätká do 6 mesiacov života. V tomto texte budeme všetky tieto produkty pre zjednodušenie označovať výrazom umelé mlieko.

Očakávalo sa, že jednotlivé krajiny prenesú kódex do svojich legislatív, tieto nádeje sa však nikdy úplne nezrealizovali. Napríklad Veľká Británia obmedzuje marketing umelého mlieka, ale dovoľuje reklamu „pokračovacích“ mliek. Všetky produkty umelej výživy je možné propagovať v reklamách pre zdravotníkov, pričom im zadávateľ reklamy môže tvrdiť, že ide o „vedecké“ informácie a „fakty“.

Existujú obavy, že rastúci priemysel bude porušovať pravidlá. Monitorovanie dodržiavania legislatívy je však nedostatočné a za porušenia sú zodpovedné spoločnosti zriedkakedy potrestané. Priemysel, ktorý ročne zarobí 44 miliárd eur, tak môže získavať zákazníkov bez obáv zo sankcií. Neexistuje žiaden oficiálny mechanizmus, ktorým by sa dalo určiť, či sa štandardy kódexu skutočne dodržali. Monitoring vo veľkej miere vykonáva iba IBFAN (International Baby Food Action Network), medzinárodná sieť takmer 300 organizácií, ktoré si samé získavajú financie a odmietajú akúkoľvek komerčnú podporu (medzi tieto organizácie patrí aj o. z. MAMILA, pozn. prekladu). Konanie firiem vyrábajúcich umelé mlieko spôsobilo zmätok ohľadom toho, ktorú časť kódexu, či dokonca, aký kódex, by mali spoločnosti dodržiavať. Napríklad British Specialist Nutrition Association zastupujúca firmy vyrábajúce umelé mlieko vo Veľkej Británii, nedávno zverejnila svoj vlastný kódex, ktorý tvrdí, že bude odrážať pravidlá legislatívy a tvrdí, že dodržiava medzinárodný kódex a využíva na marketing modrú farbu na vytváranie povedomia o značke. UNICEF však uvádza, že toto vyhlásenie obsahuje časti, v ktorých sa umožňuje propagácia výrobkov voči rodičom.

Napriek tomu, že je všeobecne známa dôležitosť dojčenia pre matku a pre dieťaťa, počty dojčených detí celosvetovo zostávajú nízke. Prečo to tak je, je výsledkom mnohých faktorov, medzi ktoré patria nedostatočná podpora dojčenia, nevyškolený zdravotnícky personál a nedostatočná podpora dojčenia pre matky, ktoré sa vracajú do práce, ale aj nedostatočné monitorovanie propagácie umelého mlieka takisto podkopáva snahy o zvýšenie počtu dojčených detí.

Neúčinný nástroj

Kódex WHO uvádza, že nie je povolená propagácia náhrad materského mlieka voči rodičom alebo širokej verejnosti. Toto však dodržiava len málo výrobcov umelého mlieka, napriek tomu, že na webových stránkach mnohých hlavných značiek je možné nájsť tvrdenia o tom, že toto dodržiavajú. A hlavne firmy vyrábajúce umelé mlieko si kódex vysvetlili tak, že sa vzťahuje len na umelé mlieko pre deti do 6 mesiacov, pričom po 6 mesiacoch môžu bez problémov propagovať úplne nepotrebný výrobok s názvom batoľacie mlieko/pokračovacie mlieko. Toto je priama reklama umelého mlieka aj pre novorodencov a bábätká do 6 mesiacov zameraná na zákazníkov , pretože tieto výrobky sú vzájomne previazané a takmer neodlíšiteľné. ...

Kódex umožňuje používanie slov ako „vedecké“ informácie alebo „fakty“ pri informovaní zdravotníkov, ale veľmi jasne uvádza, že sa nesmú používať v rámci propagácie. Reklamy sú preto reklamy, že sa zameriavajú na propagáciu, pričom uvádzajú mnoho nepotvrdených tvrdení o výhodách bez plného uvedenia rizík. Mnohé tvrdenia, ktoré uvádzajú výrobcovia, nie je možné potvrdiť vedeckými informáciami, dôkazy môžu byť nedostatočné alebo aj úplne chýbať, alebo sa môžu vzťahovať na iný produkt, než na ten, ktorý je predmetom reklamy. IBFAN uvádza úplne jednoznačne: Žiadna reklama nemôže byť v súlade s kódexom. Toto sa po mnohé dekády pohybovalo v šedej oblasti a medzičasom firmy robili reklamu pre svoje výrobky medzi zdravotníkmi, prostredníctvom časopisov, konferencií, profesionálnych časopisov, ako napríklad aj prostredníctvom časopisu The BMJ a pediatrickej spoločnosti, ako napríklad Royal College of Paediatrics and Child Health (RCPCH).

Časopis The BMJ bol nedávno upozornený na závažné následky, ktoré má propagácia náhrad materského mlieka, a na neobjektívnosť, ktorá sa dostáva vďaka vplyvu týchto firiem do výskumu a klinickej praxe. Okrem toho sme získali hlbšie pochopenie kódexu WHO, ktorý hľadá spôsoby, ako znížiť škodlivé následky. Prehodnotili sme svoj prístup, preskúmali sme svoj zoznam zadávateľov reklamy a spôsoby, ako získavame čitateľov časopisu.

Rozhodli sme sa, že prestaneme prinášať túto reklamu v našom časopise The BMJ, ako aj v iných sesterských časopisoch, vrátane časopisov Gut, Frontline Gastroenterology a Archives of Diseases in Childhood. Rozhodli sme sa pre úplný zákaz týchto reklám, pretože náš predchádzajúci prístup, keď sme sa snažili si vyberať, zlyhal. Očakávame zásadný vplyv tohto rozhodnutia na naše príjmy – v roku 2020 očakávame stratu 350-tisíc eur. Zákaz reklamy produktu nie je bojkot spoločnosti ako takej. Dodržíme naše existujúce zmluvy týkajúce sa reklám umelého mlieka, posledné takéto reklamy zverejníme na konci roka. Nie sme v tejto snahe jediní: Britská pediatrická spoločnosť RCPCH oznámila vo februári tohto roku, že už nebudú prijímať podporu od spoločností vyrábajúcich umelé mlieko a oznámili stratu 40-tisíc libier za tento rok vyplývajúcu zo straty sponzorstva a reklamy.

Naším cieľom nie je vyvolať kampaň proti umelému mlieku. ... Rozhodnutia kedy a ako použiť umelé mlieko by však nemali byť uskutočňované na základe komerčných reklám, tieto informácie by mali byť poskytované nezaujatými subjektmi.

Veríme, že takto je to správne, pretože je to na základe našej túžby podporiť kódex WHO, aktívne propagovať dojčenie a viesť kampaň proti vplyvu spoločností v tejto oblasti. Namiesto toho, aby sme boli súčasťou problému, sa tak chceme stať súčasťou riešenia.

Ref: https://www.bmj.com/content/364/bmj.l1200

Ďalšie články

Zobraziť všetky články »

Mamila.sk > Úvod > So 40-ročným omeškaním, ale konečne a predsa!