Materskému mlieku nechýba DHA, má to správne zloženie

Médiami prebehla správa o výskume Státního zdravotního ústavu z Českej republiky, ktorá znela, že „českým matkám v materskom mlieku chýba kyselina (DHA) potrebná na rozvoj mozgu dieťaťa“.

Je pozoruhodné, že keď sa hovorí o materskom mlieku a dojčení a uvádza sa pri tom, že „mozog detí intenzívne rastie, potrebuje na to stavebné prvky. Ak sa bude na stavbe šetriť, tak v určitej chvíli sa to prejaví poruchami alebo obmedzením,“nikoho netrápi, ako sa budú dojčiace matky cítiť. Ale keď by sa objavili tieto isté správy o umelej výžive a o tom, že umelá výživa ešte do nedávna neobsahovala pridané DHA vôbec  a že teraz existujú štúdie, ktoré ukazujú, že ohľadne DHA a umelej výživy nemáme dostatok informácií ani dôkazov a štúdií, bolo by to považované za stigmatizáciu nedojčiacich matiek. Dodatočné pridávanie DHA do umelého mlieka nemá rovnaký efekt ako existencia DHA v materskom mlieku, nie je dostatočne známe ani otestované, aké množstvo DHA by sa do umelého mlieka malo pridávať, a keďže pri DHA neplatí pravidlo „čím viac, tým lepšie“, tak vysoké koncentrácie DHA môžu byť škodlivé.

Existenciu DHA v materskom mlieku dokázali vedci len relatívne nedávno a dovtedy umelé mlieko celé viac ako storočie žiadne DHA neobsahovalo a nikto to nepovažoval za problém. Do umelého mlieka sa začalo DHA pridávať až pred pár rokmi a to napriek tomu, že sa neuskutočnili žiadne štúdie, že je to bezpečné.

Český výskum Státního zdravotního ústavu má mnoho úskalí:

  1. Materské mlieko je nesmierne variabilné a jeho zloženie sa mení, a tak získanie „reprezentatívnej vzorky“ pri skúmaní materského mlieka nemôže byť obmedzené na jednorazové skúmanie jednej vzorky danej matky.
  2. Vo výskume bola len mimoriadne malá vzorka - len 69 matiek. Pričom 34 z nich v tomto výskume vyhodnotili, že mali dostatočnú hladinu DHA, a napriek tomu toto interpretovali, ako „českým matkám chýba DHA v mlieku“. 
  3. V správach v médiách neuviedli, aká bola hladina DHA, ktorú zistili. Problém je, že nie je známe, aké je „správne“ množstvo DHA v materskom mlieku (čo v rozhovore priznal aj zástupca Státního zdravotního ústavu), pretože medzinárodné štúdie, ktoré toto skúmali zistili, že táto hladina je mimoriadne variabilná.
  4. Pri DHA neplatí pravidlo „čím viac, tým lepšie“, pretože nadmerná hladina DHA sa spája s viacerými negatívnymi vplyvmi na zdravie.
  5. Navyše materské mlieko a dojčenie ovplyvňujú vývin mozgu, zraku a kognitívnych funkcií dieťaťa množstvom rozličných látok, prostredníctvom satia na prsníku a vďaka množstvu interakcií, ktoré sa počas dojčenia uskutočňujú, a nesúvisí to výlučne len od DHA. Celé spektrum takýchto látok umelému mlieku chýba dodnes, nehovoriac o satí na prsníku a iných aspektoch dojčenia, ktoré umelé mlieko nebude mať nikdy.
  6. Nehovoriac o tom, že tento výskum nepriniesol žiadne dôkazy, že by deti, ktoré pili materské mlieko darkýň, ktoré skúmali, mali akékoľvek kognitívne či zrakové problémy.
  7. Nie je dostatočné známe ani dokázané, že deti dojčiacich matiek, ktoré prijímajú viac DHA v strave, by mali lepšie výsledky testov kognitívnych funkcií či zraku. Navyše nadmerné hladiny DHA prinášajú so sebou riziká, a preto nie je vhodné, aby dojčiace matky rutinne konzumovali výživové doplnky alebo zámerne menili stravu tak, by prijímali viac DHA.
  8. Nie je pravda, že jediným zdrojom DHA v strave sú jedine v článku vymenované druhy rýb. DHA sa nachádza aj v rastlinnej strave a to v množstve semienok či orechov, morských riasach alebo strukovinách. Okrem toho si ľudské telo dokáže vytvárať DHA aj samo.
  9. V štúdii, ktorá skúmala podávanie DHA tehotným ženám, nebolo dokázané, že by sa v nasledujúcich 7 rokov deti vyvíjali lepšie: Gould, Jacqueline F.; Treyvaud, Karli; Yelland, Lisa N.; Anderson, Peter J.; Smithers, Lisa G.; McPhee, Andrew J.; Makrides, Maria (2017-03-21). "Seven-Year Follow-up of Children Born to Women in a Randomized Trial of Prenatal DHA Supplementation". JAMA. 317 (11): 1173. doi:10.1001/jama.2016.21303ISSN 0098-7484.

Takže prijímanie vyššieho množstva DHA dokonca ani v takejto situácii nedokazuje, že sa dieťa bude lepšie vyvíjať, nehovoriac o tom, že neexistujú štúdie, ktoré by toto dokazovali pri dojčiacich matkách – teda, že zvýšenie príjmu DHA matky, znamená lepší vývoj dieťaťa.

Tieto správy pripomínajú články o šokujúcej kampani, ktorú na jeseň 2015 spustila Pediatrická spoločnosť v Brazílii v spolupráci s firmou Nestlé, výrobcom umelého mlieka. Kampaň bola určená pre tehotné a dojčiace ženy a zobrazovala bábätká, ktoré sa dojčia a namiesto prsníka majú pri ústach napríklad hamburger.

Slogan k kampane bol: Vaše dieťa je to, čo zjete vy. Kampaň bola sponzorovaná firmou Nestlé, ktorá buduje na nesprávnej ľudovej predstave, že dieťa zje v podobe materského mlieka to isté, čo matka – a toto nie je pravda. Prečítajte si aj náš podrobný článok o stravovaní dojčiacej matky.

Prečítajte si aj o tom, ako sa snaha Svetovej zdravotníckej organizácie zlepšiť stav bábätiek kampaňou 1000 dní, zneužila na marketing umelej výživy.

Referencie k DHA:

1. Brenna JT, Carlson SE (2014). Docosahexaenoic acid and human brain development: Evidence that a dietary supply is needed for optimal development, J Hum Evol:  http://dx.doi.org/10.1016/j.jhevol.2014.02.017

2. Kuipers RS, Fokkema MR, Smit EN, van der Meulen J, Rudy Boersma E, Muskiet FA (2005). High contents of both docosahexaenoic and arachidonic acids in milk of women consuming fish from lake Kitangiri (Tanzania): targets for infant formulae close to our ancient diet? Prostaglandins Leukot Essent Fatty Acids 72: 279–288.

3. Martin MA, Lassek WD, Gaulin SJ, Evans RW, Woo JG, Geraghty SR, et al (2012). Fatty acid composition in the mature milk of Bolivian forager‐horticulturalists: controlled comparisons with a US sample. Mat Child Nutr 8: 404–418.

4. Luxwolda MF, Kuipers RS, Koops JH, Muller S, de Graaf D, Dijck-Brouwer DA, et al (2014). Interrelationships between maternal DHA in erythrocytes, milk and adipose tissue. Is 1 wt% DHA the optimal human milk content? Data from four Tanzanian tribes differing in lifetime stable intakes of fish. Brit J Nutr 11: 854–866.

5. Brenna, JT, Varamini B, Jensen RG, Diersen-Schade DA, Boettcher JA, Arterburn, LM (2007). Docosahexaenoic acid and arachidonic acid concentrations in human breast milk worldwide. Am J Clin Nutr 85: 1457–1464.

6. Anderson  JW, Johnstone BM, Remley DT (1995). Breastfeeding and cognitive development: a meta-analysis. Am J Clin Nutr 70: 525–535.

7. Carlson SE (1999). Long-chain polyunsaturated fatty acids and development of human infants. Acta Paediatr 88: 72–77.

8. Kris-Etherton PM, Harris WS, Appel, LJ (2002). Fish consumption, fish oil, omega-3 fatty acids, and cardiovascular disease. AHA Scientific Statement 106: 2747–2757.

9. Wainwright PE (2002). Dietary essential fatty acids and brain function: a developmental perspective on mechanisms. Proc Nutr Soc 61: 61–69.

10. Kuipers RS, Luxwolda MF, Sango, WS, Kwesigabo G, Dijck‐Brouwer DJ, Muskiet FA (2011). Maternal DHA equilibrium during pregnancy and lactation is reached at an erythrocyte DHA content of 8 g/100 g fatty acids. J Nutr 141: 418–427

11. Yuhas R, Pramuk K, Lien EL (2006). Milk fatty acid composition from nine countries varies most in DHA. Lipids 41: 851–858.

Mamila.sk > Pre matky > DOJČENIE A ... > Materskému mlieku nechýba DHA, má to správne zloženie