Ako vyzerá prirodzené odstavenie

Tak si tu len tak sedím a spomínam a som dojatá. Sú to takmer tri mesiace, čo sa môj takmer päťročný syn dojčil posledný krát.

Je februárová noc v roku 2013 a môj maličký prvorodený je po štvorhodinovej separácii konečne pri mne a hneď sa prisáva. Pôrodnica má síce titul Baby Friendly Hospital, napriek tomu v tejto pôrodnici dostáva od sestier môj dvojdňový syn cumlík do úst. O 14 dní neskôr, keď si s jeho plačom už neviem poradiť, dostáva cumlík do úst aj od mňa a ja dodnes ďakujem, že sme si jeho dvojmesačné používanie odniesli „len“ mojim zablokovaným mliekovodom a štyridsať stupňovou horúčkou. (Keby som vtedy mala tie informácie, ktoré mám teraz, nikdy by som mu ho nedala.)

Edko má tri mesiace a začína sa nám viac dariť bezplienkovať a div sa svete, náhle cumlík nie je potrebný, takže letí do koša a častejšie dávam Edka cikať nad vedierko. A okrem toho som sa v tej dobe naučila veľmi zásadnú zručnosť – dojčiť v nosiči!

Čas letí, spoznávam nové kamarátky z Dojčiacej guerilly, Edko oslavuje prvé narodeniny, chodíme na podporné skupiny kontaktného rodičovstva a máme sa dobre.

Blížia sa synove druhé narodeniny a mne sa rozbehla silná bolesť na bradavkách. Dojčenie je pre mňa peklo. Aj keď nerada, obmedzujem Edkovi dojčenie na minimum, tzn. na zaspanie na obed, večer a v noci. Cez deň sa s ním dá celkom dobre dohodnúť, je vnímavý a rozumie tomu, že ma to bolí. Je tomu ochotný rozumieť, ale iba cez deň, v noci mliečko ešte veľmi potrebuje a ja sa mu snažím vyhovieť. Cez deň sa „šetrím“ na noc. (Veľa krát v tomto období som pri dojčení plakala a môj muž bol z toho nešťastný, bál sa o mňa a navrhoval, aby som Edka odstavila. To pre mňa neprichádzalo do úvahy a manželovi som rázne povedala, nech mi to už nikdy, ale naozaj nikdy nehovorí! A on mi to už skutočne nikdy viac nenavrhol.)

Boj s infekciou je zdĺhavý, trvá to asi päť mesiacov... (A opäť musím povedať, že keby som vedela, čo viem teraz, riešila by som to inak ako vtedy.)  Napriek všetkému pomaly vidím pokroky a to mi dodáva silu vydržať. Bolesť pri dojčení už nie je tak strašná, až jedného dňa mizne úplne. No len na 14 dní. Následne totiž tehotenský test potvrdzuje to, čo som už dávno tušila. Braček je už na ceste k nám.

Okolo 6. týždňa tehotenstva mliečko takmer úplne mizne a s tým opäť prichádza bolesť pri dojčení. Vyšperkovaným asymetrickým prisatím ju ale zvládam celkom úspešne eliminovať. Edko je zvyknutý dojčiť sa aj na upokojenie, zaspatie, nemá dojčenie len ako kŕmenie, a tak mu menej mliečka vôbec nevadí. Predsa sa len niečo zmenilo, po asi dvojtýždňovom dojčení, kedy sa v noci dojčil „stále“, sa dostáva do fázy, kedy dokáže prespať celú noc bez dojčenia, uf, hurá, dozrel k tomu!

Edko má už viac ako 2,5 rokov a už dokáže bez problémov zaspať večer aj s tatkom alebo so starou mamou, keď občas podvečer niekam vyrazím „naladiť sa na pôrod“. Dojčí sa obvykle len asi raz denne.

A je tu braček! Pôrod sa vydaril a tak prvé tandemové dojčenie si chlapci spolu dali hneď po 3 hodinách po pôrode. Tandem mi veľmi pomáha pri starostlivosti o oboch synov. Obzvlášť v situáciách, keď plačú obaja naraz, no aj pri zaspávaní. Druhorodený je ťažko uspateľné a ľahko zobúdzajúce sa a neodložiteľné bábätko a tak veľmi oceňujem, že môžem prvorodeného v tichosti uspať dojčením a tiež ho na dojčenie spoľahlivo dostanem večer do postele. Uspatých ich mám obvykle do päť minút. Edko si cucká pár minút, potom sa otočí a povie: „A potom si zase dáme“, zakrúti sa do periny a spí.

V prvých mesiacoch po pôrode sa Eduard opäť budí aj v noci, síce len asi dvakrát, ale predsa len by som bola radšej keby aspoň on ma nechal v noci spať, tak ho postupne presvedčujem, že dáme mliečko až ráno a on to v priebehu niekoľkých mesiacov začína tolerovať. A to všetko bez nutnosti násilného odstavovania a plaču.

Zhruba po dvoch mesiacoch tandemu ku nám prichádza tá nie veľmi známa a nie práve vítaná averzia. Averzia k dojčeniu staršieho syna. V priebehu času prichádzam na finty, ako s touto situáciou pracovať a ako ju zvládnuť. Keď sa chce Edko nadojčiť cez deň, beriem obvykle na dojčenie aj mladšieho Alfrédka. Je mi to takto príjemnejšie, ako dojčiť iba Edka samotného. Napriek tomu sa averzia objavuje, sú chvíle kedy by som najradšej vyletela z kože a utiekla sa niekam zavrieť, kde na mňa nebude nikto siahať. No ja veľmi dobre viem, že to býva hlavne v čase, keď som unavená, nevyspatá a trebárs ešte nahnevaná. Náš trojročný chlapček ma občas dokáže veľmi rýchlo vytočiť a vzápätí žiadať mliečko. V takých chvíľach nemám na dojčenie ani trochu náladu a jasne mu to vysvetľujem. Keď je naopak pohodovejší deň, keď mám dobrú náladu a som v rámci možností oddýchnutá, tak pri dojčení žiadne negatívne pocity nemám. Niekoľko prvých mesiacoch tandemu odstriekavam mlieko pre syna kamarátky a toto mi veľmi pomáha zvládať averziu, pretože keď Edko pije z jedného prsníka, pomáha mi tým zvýšiť tok mlieka aj v druhom prsníku a ja tak viac odstriekam pre synčeka mojej kamarátky. V ďalších mesiacoch mi veľmi pomáha myšlienka čo všetko mu moje mlieko a dojčenie dáva, napríklad to, že s každým hltom materského mlieka prijíma syn kmeňové bunky, ktoré sa v budúcnosti môžu transformovať na akúkoľvek inú bunku, ktorú bude potrebovať. Napriek tomu, Edkovi dojčenie zľahka obmedzujem a snažím sa ho presviedčať, že mliečko dáme až večer na zaspatie. Netrvám na tom ale úplne striktne a keď sa napríklad zraní, tak mu dojčenie aj sama navrhujem, aby som mu tak znížila vnímanie bolesti.

Prichádzajú 4. narodeniny nášho prvorodeného a ja si všímam, že na večerné uspanie si čím ďalej častejšie zvolí tatka s knižkou. Večer na zaspatie sa dojčí iba keď má manžel popoludňajšiu zmenu v práci. Aj dojčenie cez deň výrazne odbúda a najviac som prekvapená, keď na obidvoch chlapcov ide nepekný bacil, kašlú, majú vysoké horúčky, mladší sa dojčí takmer nonstop, ale Edko to má už inak. Prvý deň horúčok sa ešte aj celkom dojčí, dojčenie mu sama často navrhujem, aby prijímal dostatok tekutín (čaj aj vodu viac-menej odmieta), ale druhý deň je mu už trochu lepšie a keď mu v polospánku navrhujem dojčenie, odmieta so slovami: „Dám si inokedy.“ ,„Ja spím.“ a „Teraz nemám chuť!“

Ďalší veľký skok k samoodstaveniu prichádza asi v 4 rokoch a 5 mesiacoch, keď si Edko prvý krát sám od seba vyžiadal pred spaním čítanie rozprávky miesto dojčenia. Som z toho celá dojatá, pretože tuším, že keď už nebude potrebovať dojčenie na zaspatie, tak už tých situácií, kedy by potreboval dojčenie, nebude veľa. Na hlad už dojčenie dávno nevyužíva. Dojčenie na utíšenie bolesti už tiež nejaký čas nepotrebuje, stačí pohladkať, pofúkať, pritúliť... Ani nadojčiť po nejakom konflikte, hádke, výbuchu hnevu nepotrebuje, už tieto situácie zvláda vyriešiť slovami, pritúlením... A tak nám to posledné uspávacie dojčenie postupne nahrádza čítanie knižky a pritúlenie. Dojčenie si vyžiada už len výnimočne, asi raz za dva týždne. Táto fáza trvala asi mesiac a pol.

A to posledné dojčenie? To nám ešte pomohlo pri chorobe, keď mal Edko v krku afty a jesť alebo piť čokoľvek iného ho bolelo. Ale pri dojčení krk nebolel... A potom sa Eduš vyliečil a zazvonil zvonec a dojčeniu bol koniec.

               Darina Hradská

Mamila.sk > Pre matky > Príbehy matiek o dojčení > Ako vyzerá prirodzené odstavenie