S pomocou poradkyne sa moje bábätko začalo prisávať

Po dieťati som veľmi túžila a keď sa nám po rokoch konečne podarilo otehotnieť, nejako som si predstavovala, že to dojčenie predsa bude fungovať. Asi je nás veľa takých pri prvom dieťati. 

Narodila sa. Vedela sa prisať.

Prvú noc sme neboli spolu. Ani neviem, prečo som si ju nevypýtala. Vraveli, oddýchnite si. A ja som si myslela, veď oni vedia, čo vravia.

Na druhy deň veľa spala, v jednom kuse. Nevedela som, či pije. Bála som sa, lebo pôrodnú hmotnosť mala 2,8 kg. Volala som sestru z novorodeneckého. Nepomohla mi s dojčením. Namiesto toho dala formulu do striekačky (až neskôr som sa dozvedela, že je to prakticky to isté, ako podať fľašu).

Malá sa nechcela budiť. Vôbec neplakala. Tretí deň mala 2,5 kg. Miesto pomoci s dojčením začali hroziť, že ju dajú na oddelenie predčasne narodených detí. Dala som jej fľašu.

Štvrtý deň nás pustili domov. Naliali sa mi prsia a stvrdli. Dnes si vravím: našťastie. Nejako ma osvietilo a okrem babských rad som vyhľadala číslo na laktačnú poradkyňu. Medzitým som sa dočítala o zablokovaných mliekovodoch. V tehotenstve sa mi objavila na dvorci biela vyrážka. Už vtedy som zistila, čo to je a sterilne ju prepichla.

Konečne prišla laktačná poradkyňa Hanka. To už mala dcéra takmer týždeň. Pila umelé mlieko z fľaše. 

Laktačná poradkyňa Hanka mi profesionálne všetko vysvetlila a úplne nenásilne mi dala odporúčania. Čo však bolo najdôležitejšie, podporila ma. Dala mi nádej. A zbavila ma bolesti.

Začali sme pracovať na tom, aby sa dcérka začala prisávať. Manžel vtedy s nami nemohol byť. Pomáhala mi mama. Bola som vyčerpaná a Hanka mi odporúčala pre udržanie dobrej tvorby mlieka, aby som si 8-krát denne odsávala mlieko, kým sa dcérka nezačne prisávať. Z toho aspoň raz aj v noci. Nevládala som. Vravela, že dcéra sa začne znova prisávať, že budem môcť dojčiť. Že v najhoršom to môže trvať aj 6 týždňov, ale prisaje sa. 6 týždňov? V tej chvíli to bolo nekonečno!

Manžel prišiel, keď mala dcéra takmer mesiac. Konečne som bola aspoň trochu odbremenená. A konečne som 8-krát denne odsávala, častejšie si ju skúšala prisávať. Keď mala 5 týždňov, začala sa znova prisávať. Bol to zázrak! Keď moja mama videla,  ako sa dcéra dojčí, priznala, že tomu vopred neverila.

Boli aj krízy. Boľavé bradavky... Hanka pomohla. Dlhé dojčenie... Hanka pomohla. Doškriabaná koža na prsiach, nekonečne noci so vstávaním miliónkrát po sebe. Bola som veľmi unavená a nervózna. Poradkyňa tu vždy bola pre mňa.

Dojčenie nám pomohlo pri cestovaní, ktoré často absolvujeme. A to nielen na upokojenie a spanie, ale aj na podporu imunity. Dcéra ma 2 roky a 10 mesiacov. Dojčí sa. A ja počúvam, ako budem mat o 2 týždne problém s adaptáciou v škôlke. A že je na mňa kvôli dojčeniu naviazaná. A že nevie sama spať. Vravím si, že to zvládneme. Lebo sme už zvládli všeličo. Teraz sa teším,  že posledné noci začala spať vkuse. V to som zas neverila ja.

Odporúčam o. z. MAMILA všetkým ženám, slovenským aj českým, ktoré mám okolo seba v Dubaji. Odporúčam dojčenie i nosenie, ako bolo odporučené mne. V nasej širokej rodine som jediná, ktorá dojčí, dúfam, že do prirodzeného odstavenia. V lokalite, kde žijem, dojčí veľmi málo žien. A iba jedna okrem mňa aj takéto väčšie dieťa. Za toto som na seba hrdá.

Ďakujem vám. Ďakujem Hanke.

               Júlia

Mamila.sk > Pre matky > Príbehy matiek o dojčení > S pomocou poradkyne sa moje bábätko začalo prisávať