Podporu dojčenia treba všade: Ako dojčenie podporuje duševné zdravie žien?

Lucia sa na dojčenie v tehotenstve pripravovala a brala ho ako jasnú vec: Bude dojčiť. Hneď od pôrodu, mala na MAMILE načítané čo a ako. A ak bude treba, nechá si poradiť. Po pôrode sa jej synček prisal, ako keby si MAMILU načítal aj on.

Luciu však zaskočila dva týždne po pôrode úplne iná vec: začala mať prejavy depresie, ktoré sa zhoršovali, koncom prvého mesiaca začali byť neúnosné. Vtedy sa k tomu pridali úzkosti. Bála sa, či bábätko počas dojčenia nepriľahne. Bála sa, keď plakalo. Bála sa, že nebude priberať. Bála sa, keď grckalo. Bála sa, že zomrie. Bola nevyspatá, zničená. A pri tom pred pôrodom bola šťastná a veselá a netušila, ako depresia vyzerá. Teraz to vedela až príliš dobre.

Od okolia aj psychologičky dostala odporúčanie prestať dojčiť. Bili sa v nej pocity, že nie je dobrá matka, že ak prestane dojčiť, jej synček nebude dostávať to, čo má. Do toho počúvala, že ak dá fľašku s umelým mliekom, tak sa nič nedeje a jej to zachráni duševné zdravie.

Navyše sa bála začať užívať antidepresíva, ktoré jej lekár predpísal, lebo sa bála, že to malému ublíži. Nevládala si zobrať ani prvú tabletku. Popritom mala strach, že synček je na nej z dôvodu dojčenia úplne závislý, že stratila svoj život a už sa nikdy nebude cítiť dobre. Synček veľa plakal, podľa jej mamy ho bolelo bruško, lebo sa večer dopovala čokoládou a syrom.

O mesiac boli jej stavy ešte horšie a pri kontrole u pediatričky synček pribral hranične. Psychologička jej povedala, že sa jej uľaví, keď synčekovi dá umelé mlieko a uvidí ho priberať. Okrem toho jej vravela, že opadne aj únava a stres, keď sa o synčeka bude starať jej manžel a keď ho bude kŕmiť on. Pri odchode jej stále v hlave znela veta: „Nie je dôležité, či kojíte alebo nekojíte, ale to, či ste so svojím rozhodnutím v pohode. Z kojenia sa dnes robí veda a nebojte sa, že by ste neboli dobrá mama.“ Opakovala si ju stále dokola. Bola odhodlaná prestať dojčiť, utiecť od všetkého a začať sa konečne cítiť lepšie. Tak veľmi potrebovala úľavu. Mala pocit, že úplne stratila sama seba a že všetci jej len hovoria, čo má urobiť pre synčeka, ale na ňu nemyslí nikto.

Luciina najlepšia kamarátka jej v tomto bode zavolala a povedala jej, že práve prestala dojčiť svoju 3-mesačnú dcérku – o kúsok staršiu ako jej synček. Že to síce oplakala a bolo to ťažké, ale už je dobre. Lucia si hovorila, že aj ona už potrebuje, aby jej bolo dobre. Tak veľmi to potrebuje.

Odhodlala sa, že to povie mužovi, keď príde z práce. Videl ju zničenejšiu a zničenejšiu a sám jej navrhoval, že už nech prestane dojčiť. Zaskočilo ju, že Lucii hneď od dverí začal hovoriť o kontakte na laktačnú poradkyňu. Vybavil, že príde na druhý deň poobede. Lucia nemala odvahu povedať nie.

Stretnutie s laktačnou poradkyňou ju prekvapilo – v dobrom. Nečakala, že príde taká úľava. Prvýkrát prestala cítiť pri dojčení bolesť, ktorá tam od pôrodu bola. Synček sa krásne napil, odgrgol si a zaspal na prsníku, kým sa s laktačnou poradkyňou rozprávala, čo sa jej predtým nikdy nestalo. Jeho spotené vlásky a blažený výraz jej dodali energiu. Po odchode laktačnej poradkyne to celé s manželom preberali. Sám navrhol, že si vezme dovolenku a bude jej s malým pomáhať.

Dnes už má Luciin syn rok – je dojčený, Lucia sa už cíti zase vo svojej koži a je šťastná, že s kojením neskončila. Vravieva, že bola tri minúty od toho, aby sa nechala zlákať vetou psychologičky. Teraz už si je istá, že to celé nebolo o dojčení alebo o jeho ukončení. Bolo to o pomoci s úzkosťami a depresiou a najviac ju pri tom všetkom zachránil manžel.

Ako teda dojčenie podporuje duševné zdravie žien?

Príbehy podobné Luciinmu zažíva každá piata žena po pôrode. Duševné zdravie žien po pôrode je kľúčové, pretože ovplyvňuje nielen ženu samotnú, ale aj jej vzťah k dieťaťu a duševné zdravie dieťaťa. Aj preto je dôležité, aby sa vkladalo úsilie do podpory duševného zdravia žien po narodení bábätka.

Dojčenie podporuje duševné zdravie žien niekoľkými spôsobmi, ktoré zahŕňajú fyziologické, psychologické a sociálne aspekty: Prvým je uvoľňovanie hormónov:

Oxytocín: Dojčenie stimuluje uvoľňovanie oxytocínu, ktorý podporuje pocit pokoja a pohody. Oxytocín tiež pomáha pri vytváraní emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom. Dojčenie sa v štúdiách spája s vyššou hladinou oxytocínu ako kŕmenie umelou výživou.

Prolaktín: Tento hormón, ktorý podporuje tvorbu mlieka, tiež prispieva k pocitu relaxácie a znižuje stres.

Druhým je zníženie hladiny kortizolu: Dojčenie je spojené so zníženou reakciou na stres, vrátane nižšej hladiny kortizolu, čo môže pomôcť zmierniť úzkosť a depresiu.

V rámci psychologických aspektov úspešné dojčenie zvyšuje sebaistotu a sebadôveru, čo je spojené s nižším rizikom popôrodnej depresie. Fyzický kontakt a blízkosť počas dojčenia umocňujú emocionálne puto medzi matkou a dieťaťom, čo prispieva k pocitu uspokojenia a emočnej pohody.

V sociálnej oblasti môže účasť v podporných skupinách dojčenia poskytovať sociálnu podporu a pocit spolupatričnosti, čo môže byť obzvlášť významné pre duševné zdravie a prospešné pre ženy trpiace depresiou alebo úzkosťou.

Dojčenie má význam z hľadiska ochrany pred popôrodnou depresiou. Výskumy ukazujú, že dojčenie môže znižovať riziko vzniku popôrodnej depresie. Matky, ktoré dojčia, majú tendenciu mať nižšiu mieru popôrodnej v porovnaní s tými, ktoré nedojčia. Dojčenie môže pomôcť zmierniť symptómy popôrodnej depresie žien, ktoré ich už zažívajú, a to prostredníctvom hormonálnych a emocionálnych mechanizmov.

Podpora dojčenia a poskytovanie adekvátnej pomoci matkám môžu výrazne prispieť k ich duševnej pohode a celkovému zdraviu.

MAMILA pomáha ženám úspešne dojčiť aj preto, aby si mohli chrániť a zlepšovať svoje duševné zdravie. Záleží nám na dojčení. Záleží nám na ženách. Záleží nám na duševnom zdraví žien.

Prečítajte si príbeh o tom, ako to s dojčením vyriešila žena s dlhoročnými depresiami a úzkosťami: https://www.mamila.sk/cz/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/ako-zachranila-dojcenie/

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

Vedecké zdroje:

Carvalho Hilje, C., Bauer, N.H., Reis, D. et al. The role of breastfeeding and formula feeding regarding depressive symptoms and an impaired mother child bonding. Sci Rep 14, 11417 (2024). https://doi.org/10.1038/s41598-024-62168-y
Kadiroğlu, T. & Güdücü Tüfekci, F. Effect of infant care training on maternal bonding, motherhood self-efficacy, and self-confidence in mothers of preterm newborns. Matern. Child Health J. 26, 131–138 (2022).
Stuebe, A. M., Grewen, K. & Meltzer-Brody, S. Association between maternal mood and oxytocin response to breastfeeding. J. Womens Health 22, 352–361 (2013).
Gelaye, B., Rondon, M. B., Araya, R. & Williams, M. A. Epidemiology of maternal depression, risk factors, and child outcomes in low-income and middle-income countries. Lancet Psychiatry 3, 973–982 (2016).
Moehler, E., Brunner, R., Wiebel, A., Reck, C. & Resch, F. Maternal depressive symptoms in the postnatal period are associated with long-term impairment of mother–child bonding. Arch. Womens Ment. Health 9, 273–278 (2006).
Vanderkruik, R., Lemon, E. & Dimidjian, S. Breastfeeding support and messaging: A call to integrate public health and psychological perspectives. Matern. Child Health J. 19, 2545–2547 (2015).
Zietlow, A.-L., Schlüter, M. K., Nonnenmacher, N., Müller, M. & Reck, C. Maternal self-confidence postpartum and at pre-school age: The role of depression, anxiety disorders, maternal attachment insecurity. Matern. Child Health J. 18, 1873–1880 (2014).
Galbally, M., Lewis, A. J., van Ijzendoorn, M. & Permezel, M. The role of oxytocin in mother–infant relations: A systematic review of human studies. Harv. Rev. Psychiatry 19, 1–14 (2011).
Meyer-Lindenberg, A., Domes, G., Kirsch, P. & Heinrichs, M. Oxytocin and vasopressin in the human brain: Social neuropeptides for translational medicine. Nat. Rev. Neurosci. 12, 524–538 (2011).
Kim, S.-H. Factors associated with maternal attachment of breastfeeding mothers. Child Health Nurs. Res. 25, 65–73 (2019).

Svetový týždeň dojčenia 2024: Podporu dojčenia treba všade (duševné zdravie)

Svetový týždeň dojčenia vyhlasovaný medzinárodnou organizáciou World Alliance for Breastfeeding Action (WABA) je týždeň venovaný podpore dojčenia.

Pretože podporu dojčenia treba všade. Pretože v dnešnej spoločnosti dojčenie nie je samozrejmosť. Pretože percento nedojčených detí je vyššie ako percento dojčených detí. Pretože dojčenie a dojčiace ženy sú v menšine.

Pred pôrodom chce dojčiť väčšina žien. Po pôrode sa situácia otočí. Už v prvých pár dňoch dostane viac ako 60 % detí umelé mlieko. To znamená, že ženy, ktoré chceli dojčiť, o dojčenie prídu. Mnoho žien musí vynaložiť úsilie na vyriešenie ťažkostí s dojčením. Pocity žien, ktoré dojčia bez problémov, sa diametrálne líšia od pocitov žien, ktoré zažívajú ťažkosti s dojčením. Tieto pocity sú dôležité. Duševné zdravie žien po pôrode je dôležité. A preto si aj ženy, ktoré majú pôrodnú depresiu či úzkosti, zaslúžia podporu v dojčení. Preto budeme celý tento týždeň venovať súvislostiam medzi dojčením a duševným zdravím. Každý deň v tomto týždni zodpovieme na jednu otázku na tému Svetového týždňa dojčenia: Podporu dojčenia treba všade.