Odstavenie

Odpoveď

Milá Monika,

chápeme vaše pocity. Mamičky v situácii, akú popisujete, často pochopiteľne vidia odstavenie ako jediné možné riešenie pre zlepšenie života. Často majú mamičky pocit, že potrebujú konečne „začať žiť“ a je pre ne náročné robiť aktivity, ktoré robili kedysi za slobodného života, pretože je tu dieťa, ktoré sa dojčí v noci, cez deň nevydrží dlho bez dojčenia, na návšteve sa dojčí celý čas alebo väčšinu času. Navyše niekedy sa stáva, že deti mávajú obdobia, kedy sú samostatnejšie a znova sa striedajú s fázami, kedy veľmi lipnú na matke a dojčia sa veľmi často. A keďže vo všetkých týchto aktivitách zaznieva slovo dojčenie, zdá sa, že dojčenie spôsobuje všetky tieto problémy.

A je logické, že matku v takejto situácii dojčenie obťažuje a má chuť s ním prestať. Do toho vstupuje aj to, čo sa považuje v spoločnosti za normálne a keďže väčšina detí v 3,5 roku už nie je dojčených, okolie nemá skúsenosť s dojčením takýchto detí a tlačí na matku, aby to „už konečne riešila“ a za správaním dieťaťa vidia dojčenie. A je to práve okolie, ktoré keďže nerozumie dojčeniu, nedokáže pochopiť, prečo sa dieťa stále potrebuje dojčiť v noci (nechápe, že dieťa ešte stále nedokáže riešiť samo prechod z hlbokého spánku do plytkého a že dojčenie je jedným zo spôsobov, ako mu v tom pomôcť), prečo sa dieťa dojčí často, keďže považujú dojčenie za to isté, čo poskytuje fľaša s umelým mliekom, ale dojčenie je omnoho viac než len mlieko. Deti v tomto veku sa môžu dojčiť často a mnohé trojročné deti sa skutočne dojčia často, alebo majú obdobia, kedy na prsníku doslova visia celý deň.

Mnohé deti v tomto veku nedokážu samé zvládať všetky životné situácie a v situáciách, kedy sa cítia ohrozené alebo neisté (napr. návšteva v cudzom prostredí). Ak niekto nechápe, že dojčenie nie je len pitie mlieka, nedokáže rozumieť ani tomu, prečo sa dieťa v takejto situácii chce dojčiť. Matka dojčeného dieťaťa tomu rozumie, hoci to možno nevie vysvetliť okoliu. A to samozrejme spôsobuje situácie, v ktorých matka musí „obhajovať“ to, že dojčí, hoci možno ju samú v tej chvíli neteší, že „znova dojčí“ a potrebovala by skôr dostať empatiu a podporu, ako obhajovať sa. Podobne, ako budúce mamičky v poslednom trimestri tehotenstva nikto nebude presviedčať, aké už majú veľké a nepohodlné brucho a ako by bolo lepšie už si dať vyvolať pôrod. Pretože považujeme tehotenstvo do prirodzeného konca za normálne a dobré. Za normu. Dojčenie sme prestal považovať za normu a to je hlavný dôvod, pre ktorý matky vo vašej situácii nielenže nemajú možnosť sa posťažovať na to, ako je pre ne v tejto situácii dojčenie obťažujúce a ako by radšej robili niečo iné, ešte aj dostávajú rady o tom, ako za všetko správanie dieťaťa môže fakt, že je dojčené. Mnohé matky v tejto situácii skutočne dieťa odstavia. Nakoniec však častokrát okrem toho, že musia prejsť veľmi ťažkým procesom odstavenia dieťaťa, ktoré na to nie je pripravené, nasleduje obdobie, v ktorom tieto matky často so smútkom zisťujú, že sa nič nezmenilo, že dieťa a jeho potreby ostali a naopak, často je to ešte horšie, pretože dieťa ich starostlivosť ich naďalej veľmi potrebuje, ale tieto matky musia hľadať iné spôsoby starostlivosti oňho – v noci dieťa nosia na rukách, uspávajú ho, cez deň riešia rôzne jeho nešťastia a ťažké situácie inak, ako dojčením, často náročnejšie. A niektoré deti naopak ostanú po odstavení „ukážkové“ – prespia celú noc, cez deň prestanú byť uplakané, dokážu tolerovať starostlivosť inej osoby, nielen matky, ale nie preto, že by im odstavenie pomohlo, ale preto, že v procese odstavovania pochopili, že ich potreby nebudú napĺňané a neobracajú sa s nimi na matku.

Nie je zvláštne, že uvažujete o odstavení. Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo. Ale všetky tieto pocity spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vašej dcérky utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať. Navyše vaša dcérka má už 3,5 roka, štatisticky sa čas, kedy dojčenie prestane potrebovať sama od seba, blíži a môže sa stať, že dcérka sa osamostatní v niektorých oblastiach už čoskoro. Mnohé deti cítia, že matky zvažujú, ako ďalej, že uvažujú o odstavení a ich reakciou je prílišné upnutie na matku, pretože vedia, že na odstavenie nie sú ešte pripravené. Takáto reakcia samozrejme vyvolá ešte väčšie odmietanie zo strany matky. Niekedy paradoxne pomôže na pár dní poskytnúť dieťaťu všetku pozornosť, ktorú tak veľmi chce a samo od seba sa stane nezávislejšie a nastúpi znova na proces osamostatňovania sa. Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste to urobili. Dojčenie je v tomto veku dôležité - je dôležité pre zdravie vašej dcérky, je dôležité pre vaše zdravie a je dôležité pre všetky jeho psychické aspekty, ktoré sa v tomto období začínajú vynárať a pomáhajú dieťaťu tak, ako mu nepomôže nič iné. Nehovoriac o tom, že teraz vaše dieťatko nie je na odstavenie pripravené (hoci neskôr zaručene bude) - a pretože nie je pripravené, neexistujú zázračné návody na to, ako dieťatko priviesť k tomu, aby sa odstavilo samo. Ale existujú vysvetlenia a motivácia na to, aby ste dokázali v dojčení pokračovať, obzvlášť, ak viete, že odstavenie príde samo od seba, vaša dcérka sa raz odstaví sama, a bude to je víťazstvo, ktorým dosiahne míľnik, na ktorý bude hrdá a ku ktorému nebude dotlačená.

Keďže je dojčenie omnoho viac než len mlieko, dojčiť dieťa znamená súčasne riešiť aj množstvo iných potrieb dieťaťa. A často sa stáva, že matka v snahe byť pre svoje dieťa najlepšou mamou, potláča do úzadia svoje potreby a frustrácia z potláčania svojich potrieb sa prejavuje najviac pri dojčení – veľmi blízkom fyzickom a psychickom spojení s dieťaťom, pri napĺňaní množstva jeho potrieb, ktoré dokáže dojčenie napĺňať. Ak matka príde na kraj svojich možností, často jej práve dojčenie a fyzické spojenie s dieťaťom veľmi prekáža. Takáto veľmi telesná reakcia, sprevádzaná hnevom, agresivitou, je často prejavom toho, že matka zanedbáva samú seba. Ak je to tak, riešením nie je prestať napĺňať potreby dieťaťa, ale nájsť spôsoby, ako sa môcť venovať aj sama sebe. Ako začať počúvať svoje myšlienky a svoje telo a nájsť si čas pre napĺňanie svojich potrieb. Pre každú ženu toto znamená niečo iné, niektorým výrazne pomôže, ak sa podarí nájsť pre dieťatko niekto, kto ho postráži a ony zatiaľ idú von s kamarátkami, iným, ak idú na kozmetiku, ku kaderníčke, ďalšie poteší, ak si môžu párkrát do týždňa zacvičiť, či zaplávať. Mnohé matky v tejto situácii veľmi povzbudí návšteva podpornej skupiny dojčiacich matiek:

http://www.mamila.sk/pre-matky/podporne/

kde nebudú všetci vidieť problém v dojčení, ale pokúsia sa vás podporiť v riešeniach, ktoré pomôžu vám a súčasne neublížia dcérke. Niekedy si mamičky na podpornej skupine nájdu kamarátky, s ktorými sa stretávajú aj mimo podporných skupín a zatiaľ čo ich deti sa spolu hrajú, ony sa rozprávajú, čítajú si knihu atď. Máme skúsenosti s množstvom mamičiek, ktoré ako jediné možné riešenie videli prestať dojčiť a práve toto im pomohlo pokračovať a cítili sa omnoho lepšie a spokojnejšie.

Vyskúšajte preto najskôr nájsť podporu a porozumenie a priestor pre svoje potreby a pocity u niekoho, kto podporuje dojčenie. Ak vyskúšate všetko a napriek tomu budete mať pocit, že riešením vo vašej situácii bude ukončiť dojčenie, pokúste sa porozmýšľať nad riešením, v ktorom by ste sa s dcérkou pokúsili dohodnúť na pravidlách o dojčení, ktoré by boli pre vás prijateľné. Nehľadajte návod, ako dieťa odstaviť u iných mamičiek, ktoré majú s touto situáciou skúsenosti, pretože vaše dieťa je jedinečné a keďže odstavenie znamená zmenu vzťahu matka-dieťa, riešenie, ako to urobiť, by nemalo vychádzať zo skúseností inej matky s jej dieťaťom. Vaše dieťa poznáte najlepšie vy sama a vaše rozhodnutie, ako ďalej by malo vychádzať z tohto dôkladného poznania dcérky.