• Mamila.sk
• Pre matky
• Príbehy o dojčení
• Materské mlieko a jeho sila

Materské mlieko a jeho sila

Na svojej ceste laktačnej poradkyne mám možnosť nahliadnuť do životných príbehov dnešného sveta materstva. 

Raz som na jednej sociálnej sieti videla otázku Veroniky ohľadom dojčenia jej najmladšieho syna. Už vtedy ma zaujala jej fotografia - taká energická žena - povedala som si. Odpovedala som na položenú otázku a pokračovala som ďalej. Po čase na mňa opäť vyskočila fotka tejto ženy, krátke vlasy, výrazné, veľmi dobre padnúce okuliare. Moja pamäť zaplesala nad známou tvárou. Otázka sa tento krát týkala jej prostredného dieťaťa, synčeka Peťka. Znovu som odpovedala. Po dvoch mesiacoch sa Veronika opäť pripojila na sociálnou sieť, ale tentokrát nie s otázkou, ale s informáciou, ktorá sa ma natoľko emočne dotkla, že som ju súkromne oslovila a poprosila o zdieľanie jej príbehu:

Peťko mal len 1,5 roka, keď Veronike začalo byť čudné, že je stále viac a viac unavený a na tele sa mu častejšie objavujú modriny. Neváhala a absolvovala návštevu lekára a následne nemocnice. Po všetkých možných testoch prišla diagnóza – leukémia. Každej milujúcej mame musí hlavou preletieť rovnaká myšlienka, aká vtedy prebehla aj  Veronike v momente, keď tvárou v tvár stála pred lekárskym verdiktom. „Myslela som si, že je to koniec, že o syna prídem,“ hovorí. Na moju otázku, čo nasledovalo, prišla jasná a obdivuhodná odpoveď: „Zostala som na všetko bohužiaľ sama, otec syna sa zrútil a ušiel. Ja som potom musela byť tá silná, pretože sa zosypala aj celá moja rodina, takže som ich upokojovala a držala nad vodou. Nebolo to nič pekné, musela som byť silná už kvôli malému, boli to ťažké chvíle, ale aj tie pekné, keď liečba začala zaberať.“

Liečba trvala 2,5 roka a nasledovala rekonvalescencia, kedy Peťko nesmel ísť medzi deti, ani do väčšieho kolektívu a trvalo to dlho. Kadejaký bacil len preletel a Petrík hneď ochorel, po chemoterapiách mal totálne zničený imunitný systém. Po všetkých možných pokusoch Veronika  dostala nápad:

„Zo zúfalstva som začala premýšľať o materskom mlieku. Raz som sedela  a dojčila mladšieho 19-mesačného syna. Peťko bol opäť chorý, mal mononukleózu. Pozerala som na neho a na Peťka a potom mi to napadlo. Hovorím si, keď to dáva živiny malému a posilňuje imunitu, prečo by to nemohol dostať aj on. Prešla som si pár článkov a bolo mi to jasné. Hovorila som si, že tým nemôžem nič pokaziť a určite mu to neublíži. Potom som ho zavolala a povedala som mu, či nechce odo mňa vyskúšať mlieko, aby nebol stále chorý a on povedal že áno. Zobral to ako že je to pre neho dôležité a že to naozaj potrebuje. Nemal a nemá s tým žiadny problém, sám bol dojčený len mesiac a teraz to zvláda ako profesionál, akoby sa dojčil odjakživa.“

Peťko má 7,5 roka. Je teraz dojčený vyše dvoch mesiacov, neberie žiadne lieky na podporu imunity a je to od toho desivého momentu s názvom – leukémia – prvý krát, kedy za celý čas tohto dojčenia nebol ani raz chorý, a to aj napriek tomu, že najstaršia dcéra bola prechladnutá. „Normálne by už bol chorý a mal minimálne 2x antibiotiká,“ hovorí Veronika.

Chcela by som touto cestou veľmi poďakovať Veronike za možnosť nazrieť do jej a synovho osobného života a za povolenie podeliť sa o ich životný príbeh verejne. Tiež by som chcela, a to naozaj veľmi úprimne, popriať Peťkovi a celej jeho rodine veľa zdravia a nech ich na ceste životom čaká už iba to krásne.

No uznajte sami, nie je dojčenie tak trochu zázrak?

Doplnok: marec 2016 - Peťko sa stále dojčí a jeho zdravotný stav je dobrý. Držíme mu palce!

Prevzaté zo stránok Kristýny Pinarcioglu s láskavým zvolením autorky, krátené.