Príkrmy a imunologické okno

Pri zavádzaní príkrmov sa matky výlučne dojčených detí často dozvedajú nesprávnu informáciu, že by svoje dieťa mali začať prikrmovať omnoho skôr, ako dieťa samo prejaví záujem o tuhú stravu. Jedným z častých argumentov je predstava „imunologického okna“, ako obdobia medzi 4. a 6. mesiacom, keď by sa dieťa malo začať prikrmovať, a špecificky sa v tejto súvislosti spomína zavádzanie lepku či alergie. 

Imunologické okno je neexistujúci konštrukt. Ide o stratégiu firiem vyrábajúcich umelé mlieko a komerčné príkrmy a kombináciu nepochopených odporúčaní európskej spoločnosti ESPHGAN z roku 2008, o nepochopenie role dojčenia a rozdielu medzi dojčenými a nedojčenými deťmi a o dezinterpretáciu dvoch štúdií, ktorých autori mali úplne iný zámer. Nehovoriac o tom, že ESPHGAN v roku 2017 vydal nové odporúčania, ktoré však už mediálnu pozornosť nedostali. Pri myšlienke imunologického okna nejde o nič, čo by bolo preskúmané alebo dokázané, a nezakladá sa na dostatočných vedeckých dôkazoch. Neexistuje jediná štúdia, ktorá by model odporúčaného "imunologického okna" odskúšala na deťoch. Ale je to myšlienka, ktorá sa šíri nesmiernou rýchlosťou a je široko propagovaná.

Žiadna zo svetových organizácií zaoberajúcich sa verejným zdravím či dojčením svoje odporúčania ohľadne dĺžky výlučného dojčenia nijako nezmenila: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) i naďalej odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia bez zavádzania príkrmov, bez myšlienky "imunologického okna". To isté Americká akadémia pediatrie (AAP), ktorá pred nedávnom práve konečne zaviedla 6 mesiacov výlučného dojčenia. Kanadská organizácia zaoberajúca sa pediatriou pred pár mesiacmi vydala nové odporúčania, ktoré odporúčajú 6 mesiacov výlučného dojčenia. 

Tu je najnovšia metaanalýza a prehľad literatúry, ktorá hovorí, že faktory, ktoré ovplyvňujú vznik alergií, nie je jednoduché identifikovať: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24205824/

Ako je to teda z hľadiska imunológie a alergológie:

1. Pre zavádzanie príkrmov je ideálne, aby boli zavádzané po 6 mesiaci, a to v čase, keď je dieťatko ešte dojčené a naďalej pokračuje v dojčení. Oveľa dôležitejšie ako presný čas je pripravenosť bábätka na príkrmy. Materské mlieko má v sebe faktory, ktoré vystielajú sliznicu čreva a tým chránia tráviaci trakt počas zavádzania príkrmov. Ale keďže o dojčení sa často uvažuje, len ako o niečom, čo sa deje prvých šesť mesiacov života dieťaťa, tak sa aj s príkrmami začalo ponáhľať. Dojčené deti majú čas. Obzvlášť výlučne dojčené deti, ktorých dojčenie pokračuje mnoho mnoho mesiacov či rokov po tom, čo dosiahnu vek 6 mesiacov.  A dojčenie ich chráni, buduje ich imunitu. 

2. Dojčenie robí presne to, čo sa snažia propagátori "imunologického okna" dosiahnuť - teda vďaka matkinej strave sa dojčené dieťa pripravuje na jedenie toho, čo počas dojčenia konzumuje matka a čo bude v rámci rodinnej stravy konzumovať aj ono. Materské mlieko však zároveň obsahuje aj látky na to, aby sa s rodinným jedlom tráviaci trakt dieťaťa nielen zoznámil, ale aby tieto potraviny aj bez problémov prijal.

3. Situácia je iná pri nedojčených deťoch či deťoch, ktoré sú dojčené len čiastočne - pri nich má zmysel čo najskôr po 4. mesiaci začať odstraňovať pitie umelého mlieka a začať ho nahrádzať jedlom, ideálne ešte počas čiastočného dojčenia. V prípade umelého mlieka je začať podávať čerstvé normálne jedlo po 4. mesiaci lepšie ako sušené kravské mlieko s umelými vitamínmi (čo je definícia umelého mlieka) - jedlo sa má v takomto prípade zavádzať tak, aby po 6. mesiaci už žiadne dieťa (či už predtým umelo živené alebo čiastočne dojčené) nemuselo piť umelé mlieko.

4. Kedy má teda výlučne dojčené dobre priberajúce dieťa začať s príkrmami? Vtedy, keď prejaví o jedlo záujem a keď sa skombinujú a začnú prejavovať jeho znaky pripravenosti na jedlo - schopnosť dať si ruku do úst, sledovanie toho, ako jedia dospelí, snaha zobrať si niečo z taniera. Keď si dieťa zoberie niečo z taniera dospelého počas jedenia a dá si to do úst, je pripravené na príkrmy. A samotný jeho vek nie je rozhodujúci. Je to niekedy približne okolo 6. mesiaca, je to rozličné pre rozličné deti a aj vtedy ide primárne o ochutnávanie, zoznamovanie sa s jedlom, hranie sa s jedlom, skúšanie nových chutí a konzistencií. A to bez nútenia a snahy, aby dieťa zjedlo určité vopred stanovené množstvo jedla. Ak dieťatko má znaky pripravenosti na príkrmy v 5 mesiacoch a 2 týždňoch, tak môže príkrmy dostať v tomto veku, ak je to v 6 mesiacoch a 2 týždňoch, tak má príkrmy dostať vtedy. Je to podobné ako s tým, kedy dieťa začne chodiť. Je to približne okolo 1 roka, ale rozpätie je pomerne široké a žiadne dieťa nie je dobré nútiť do chodenia skôr alebo neskôr, ako je pripravené. Normálne zdravé dieťa dosiahne míľniky ako príkrmy či chodenie v čase, ktorý je jemu vlastný. Normálne zdravé dieťa sa príkrmov začne dožadovať.

5. Keď je dieťa výlučne dojčené, je dosiahnutie míľnika približne 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležité, pretože existuje množstvo štúdií, ktoré podporujú to, že výlučné dojčenie do 6 mesiacov je ochranou pre mnohé aspekty zdravia dieťaťa. Na zdravie dieťaťa sa treba pozerať komplexne -ochrana pred alergiami je len jeden aspekt zdravia dieťaťa, výlučné dojčenie do 6 mesiacov je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dôležité pre ochranu pred množstvom ochorení a výlučné dojčenie do 6 mesiacov neohrozuje ochranu bábätka pred alergiami. Nemožno na tento jediný aspekt zužovať všetko, čo sa okolo dojčenia a príkrmov deje. Ostatné aspekty zdravia sú taktiež podstatné - a pre ne je 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležitých.

6. Neexistuje dôkaz, ktoré by ukazovali na to, že by výlučne dojčené deti do 6 mesiacov boli na tom z hľadiska alergií horšie, ako keby sa im príkrmy dávali skôr. Najväčším problémov štúdií, ktoré sa použili na vytvorenie myšlienky "imunologického okna", nezahŕňajú dostatočné údaje o tom, či deti dostali umelé mlieko v prvých dňoch po pôrode, či boli skutočne 6 mesiacov výlučne dojčené (a "plné dojčenie" či "čiastočné dojčenie" (v zmysle "takmer vždy dojčené, niekedy trochu umelého mlieka" nie je to isté ako "výlučné dojčenie"). Príklad jednej z najnovších metaanalýz a prehľadov literatúry, ktorá hovorí, že faktory, ktoré ovplyvňujú vznik alergií, nie je jednoduché identifikovať: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24205824/

7. Propagácia "imunologického okna" predstavuje odignorovanie všetkých odporúčaní rozličných organizácií, ktoré sa zdravím zaoberajú, zároveň je ohrozením mnohoročnej práce v oblasti verejného zdravia, ktorá postupne vniesla myšlienku 6 mesiacov výlučného dojčenia ako niečoho, čo je želateľné a dôležité pre zdravie detí, a zároveň predstavuje neopodstatnený experiment na bábätkách, ktorý nikdy doteraz nebol odskúšaný.

Ľudia si často neuvedomujú, prečo je dobré a vhodné začať nahrádzať umelé mlieko po 4. mesiaci jedlom - umelé mlieko je totiž tiež "mnohozložková" sušená instantná potravina - umelé mlieko sa skladá z kravského mlieka, olejov a tukov zo živočíšnych a rastlinných zdrojov, a rozličných ďalších pridaných zložiek. Aj pri podávaní umelého mlieka môže mať bábätko alergickú reakciu napríklad na bielkovinu kravského mlieka, či anafylaktický šok. Dokonca bielkovina kravského mlieka je veľmi častý alergén. Takže deti, ktoré pijú umelé mlieko, už prijímajú mnoho zložiek z rozličných potravín, často už od narodenia, a toto nikoho netrápi. Dôvod, pre ktorý je vhodné po 4. mesiaci začať nahrádzať umelé mlieko čerstvým jedlom, je práve to, že dieťa má vďaka tomu možnosť začať jesť reálne jedlo, ktoré je čerstvé a nie sušené, ktoré obsahuje rozličné vitamín a minerály v prirodzenej podobe. Obličky aj tráviaca sústava v tomto veku sú na toto pripravené, nie je to pre ne o nič viac zaťažujúce ako podávanie umelej výživy. Práve naopak. K tomuto si môžete prečítať množstvo vedeckých zdrojov, napríklad Európsky výbor pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN), kde sa v odborných usmerneniach z roku 2017 okrem iného uvádza, že "bábätká by mali dostávať jedlo rozličných chutí a štruktúry, vrátane horko chutiacich druhov zeleno sfarbenej zeleniny. Odporúča sa popri príkrmoch pokračovať v dojčení. ... Alergénne potraviny by sa mali zavádzať, keď sa začne s príkrmami, hocikedy po 4 mesiacoch. Bábätká s vysokým rizikom alergie na arašídy (bábätká s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboje) by mali mať arašídy zavedené medzi 4. - 11. mesiacom po vyhodnotení situácie špecialistom. Lepok je možné zavádzať medzi 4. až 12. mesiacom... Všetky bábätká by mali dostávať príkrmy bohaté na železo, čo zahŕňa mäsové výrobky, prípadne jedlo obohatené o železo."

Ak chcete, môžete si prečítať napríklad vedeckú publikáciu WHO o jedle, ktorým by mali byť kŕmené nedojčené deti vo veku 6 - 24 mesiacov, v ktorej sa nikde nehovorí o zavádzaní jednozložkových príkrmov či o tom, že by existovali akékoľvek správne poradie pri zavádzaní príkrmov. Zároveň s tým WHO hovorí o tom, že deti po 6. mesiaci nepotrebujú piť umelé mlieko, ak dostávajú rozmanitú mnohozložkovú stravu, ktorú sa naučili jesť. 

Mamila.sk > Pre matky > DOJČENIE A ... > Príkrmy a imunologické okno