• Mamila.sk
• Články o dojčení
• 10 bodov po pôrode

Desať bodov pre kontakt koža na kožu po pôrode

Štvrtý bod iniciatívy baby-friendly nemocníc od UNICEF-u definuje, čo sa má stať po pôrode takto: "Sprostredkovať okamžitý a neprerušovaný kontakt koža na kožu a podporovať matky, aby čo najskôr po pôrode začali dojčiť." Ako by teda mala vyzerať praktická realizácia tohto bodu BFHI?

Kontakt koža na kožu po pôrode a dojčenie predstavujú spôsob, akým matka a bábätko pokračujú vo vzťahu, ktorý mali počas tehotenstva, nadväzujú naň a rozvíjajú ho.

1) Bezprostredne po pôrode si bábätko položte na svoj odhalený hrudník, medzi prsia, v kontakte koža na kožu.

2) Priamo na hrudníku bez prerušenia kontaktu koža na kožu osušte jemným prikladaním osušky celé telíčko bábätka; od plodovej vody mu mokré ponechajte len ručičky, ktorých vôňu bábätko využíva na hľadanie prsníka a prisávanie na prsník.

3) Po osušení ponechajte bábätko na svojej odhalenej hrudi nahé, bez čiapočky či prikrývania, a sledujte jeho pozoruhodné schopnosti a správanie.

4) Neprerušovaný kontakt koža na kožu po pôrode je spôsob, akým sa stabilizujú životné funkcie bábätka po pôrode, akým sa zabezpečuje jeho telesná teplota, zabraňuje sa podchladeniu a akým prebieha jeho popôrodná adaptácia.

5) Kontakt koža na kožu najprv umožní bábätku oddychovať a potom ho stimuluje k začatiu procesov, ktoré vedú buď po pôrode alebo aj neskôr k hľadaniu prsníka a k samoprisatiu. K prisatiu vedú bábätko dva faktory - kontakt a čuch. Samoprisatie si vyžaduje dostatok času, trpezlivosť a nevnucovanie prsníka.

6) Kontakt koža na kožu je možné uskutočniť aj bezprostredne po pôrode plánovaným či akútnym cisárskym rezom, pričom vtedy významným spôsobom prispieva k stabilizácii bábätka. To isté platí aj pre situáciu po vákuumextrakcii či po použití forceps.

7) Počas kontaktu koža na kožu je vhodné stlmiť osvetlenie i možné rušivé zvuky. 

8) Prípadné vyšetrenia či úkony, ktoré nemožno zo skutočných príčin odložiť na neskôr, je vhodné vykonať počas kontaktu koža na kožu. Kúpanie bábätka je vhodné odložiť až na dobu minimálne 48 hodín po pôrode alebo neskôr.

9) Je dobré poznať jednotlivé fázy kontaktu koža na kožu po pôrode, medzi ktoré môžu patriť prudké pohyby bábätka ("skákanie") v snahe priblížiť sa k prsníku a odrážanie sa nožičkami, aby sa zaistila bezpečnosť bábätka. Rovnako je dôležité zabezpečiť voľný noštek bábätka na dýchanie a dohľad nad bábätkom po medikovanom pôrode.

10) Kontakt koža na kožu by mal v ideálne prípade prejsť fázami odpočinku bábätka bezprostredne po pôrode, hľadaním prsníka, výdatným dojčením a prejsť až do spánku. V kontakte koža na kožu je možné zabezpečiť spoločný prevoz bábätka a matky z pôrodnej sály.

A ešte jedna vec: Po tom, čo bábätko zažije kontakt koža na kožu s matkou, nadojčí sa a vyspí sa, je čas poskytnúť priestor aj otcovi bábätka, aby mohol približne na pol hodinu stráviť čas v kontakte koža na kožu s bábätkom aj on. Toto by sa prvýkrát malo udiať približne do 6 hodín po pôrode.

Pozrite si tiež naše video kontaktu koža na kožu po pôrode. Kontakt koža na kožu môžete využívať nielen bezprostredne po pôrode, ale aj v nasledujúcich dňoch či mesiacoch, v zdraví aj ako terapiu pri chorobe - vždy vám prinesie spoločné zahriatie alebo v prípade horúčky zníženie teploty, zníženie bolesti, príjemné pocity, podporí tvorbu mlieka a zlepší dojčenie či ochotu bábätka prisávať sa na prsník, umožní bábätku kvalitný spánok a reguláciu spánkových cyklov, stabilizuje srdcovú činnosť a dýchanie, zníži množstvo plaču, utíši a uľahčí vám starostlivosť o bábätko.

Pár faktov o kontakte koža na kožu po pôrode:

a) Schopnosť kontaktu koža na kožu stabilizovať životné funkcie a zabezpečovať prežitie aj predčasne narodených detí dokázali už v roku 1979 vedci Ray a Martinez.

b) Schopnosť samoprisatia po pôrode a lezenia k prsníku v kontakte koža na kožu opísal už v roku 1987 vo svojej práci Windstrom.

c) Biologické mechanizmy pre nájdenie prsníka a samoprisatie rozsiahlo skúmal začiatkom 90. rokov 20. storočia Varendi ako aj Christensson.

d) Na negatívny vplyv zavinovania po pôrode poukázali detailné práce výskumného tímu vedeného Bystrovou.

e) Kontakt koža na kožu po cisárskom reze skúmalo množstvo prác - Crenshaw et al., 2012,Finigan and Davies, 2004, Velandia et al., 2010, Velandia et al., 2012, Hung and Berg, 2011, Nolan and Lawrence, 2009, Gouchon et al., 2010.

f) O kontakte koža na kožu - donosených i predčasne narodených detí bolo doposiaľ vydaných viac ako 500 štúdií a vedeckých prác ako aj smernice WHO.

g) Hormonálne procesy spojené s kontaktom koža na kožu sú dnes už dobre známe a preskúmané. 

h) William Sears zahrnul pred viac ako 25 rokmi kontakt koža na kožu pod pojmom "birth bonding" do jedného zo svojich siedmych bodov vzťahovej výchovy. Odvtedy sa na opis nástroja na popôrodnú adaptáciu dieťaťa používal prevažne termín kontakt koža na kožu (skin to skin contact) a samoprisatie (breastcrawl - plazenie k prsníku) ako spôsob, akým štandardne prebieha začatie dojčenia. Slovné spojenie "kontakt koža na kožu" je termín, ktorý je použitý v definícii jedného z bodov BFHI od WHO a UNICEF, používa sa ako vedecký termín v štúdiách a používa ho aj Nils Bergman vo svojich prácach a prednáškach.

Kontakt koža na kožu sa týka donosených aj nedonosených bábätiek. Kontakt koža na kožu v podobe materskej starostlivosti klokankovaním sa často považuje za akýsi bonus pre rodičov, ktorí navštívia svoje predčasne narodené bábätko. Existuje predstava, že bábätká najprv musia splniť určité podmienky, byť zdravé a stabilné, aby mohli byť klokankované. Tieto tri články vám vysvetlia, prečo to tak nie je:

• 1) Materská starostlivosť klokankovaním – môže byť niečo také jednoduché, také dôležité?
• 2) Je možné, že je Materská starostlivosť klokankovaním lepšia ako inkubátor?
• 3) Prečo zatiaľ nie je Materská starostlivosť klokankovaním v nemocniciach?