Ako médiá komunikujú o dojčení?

Pred pár dňami sme vás informovali, že vláda Českej republiky 23. 8. 2021 rozhodla, že najneskôr do roku 2023 má vzniknúť stratégia, ako zaviesť program nemocníc baby-friendly pre podporu dojčenia do všetkých českých nemocníc. Program baby-friendly (BFHI) sa týka pomoci s dojčením v pôrodniciach, zasadzuje sa o to, aby matky mali možnosť byť so svojimi deťmi a aby o dojčení dostávali jednotné a kvalitné informácie, aby sa nemuseli báť, či ich bábätko nie je hladné, či sa vie prisať a aby ich dojčenie nebolelo. Program BFHI by dokázal významným spôsobom zvýšiť počet detí, ktoré budú výlučne dojčené, zvyšuje šance, že dojčenie bude pokračovať v ďalších mesiacoch a rokoch života dieťaťa a toto všetko znamená významnú investíciu do fyzického, aj psychického zdravia detí, žien a celej spoločnosti a ušetrí sa tak množstvo finančných prostriedkov.

O tejto správe informovali české médiá a z niektorých týchto článkov je vidieť to, ako veľmi sa stratila kultúra dojčenia v spoločnosti, ako veľmi prestalo byť dojčenie vnímané ako normálne a namiesto podpory a praktickej pomoci sa ženy stretávajú s mýtmi, ktoré podkopávajú ich schopnosť dojčiť.

Spravodajský server českých Lidových novin napríklad vo svojom článku k tejto téme nehovorí o dojčení ako takom. Hovorí o materskom mlieku, o detskej strave, o tom, čo bábätká pijú, prípadne až expresívne o tom, čo sa tvorí v „matkinej žľaze“, napriek významu samotného dojčenia - satia bábätka z prsníka. Napriek tomu, čo dojčenie prináša pre vzťah matky a dieťaťa, ako uľahčuje starostlivosť o bábätko, napriek tomu, že samotné satie na prsníku významne rozvíja mozog dieťaťa, tvaruje správne tvárovú časť lebky, čím napríklad ovplyvňuje zdravie chrupu človeka v dospelosti či náchylnosť na zápaly stredného ucha.

Pre upútanie čitateľov a čitateliek názov článku vyčíta Česku, že ženy „málo dojčia“. Ide o hlboké nepochopenie toho, čo sa vlastne deje s dojčením, prečo toľké deti nie sú dojčené. Názov článku podporuje všeobecnú nesprávnu predstavu, že ženy sa rozhodujú, že nebudú dojčiť a že ak nedojčia, tak sú si samy na vine. Že by mohli dojčiť viac, ak by chceli. Pritom by nič nemohlo byť ďalej od pravdy. Je potrebné začať dojčenie podporovať prakticky, aby ženy mohli dojčiť. Momentálne zažívajú len slovnú podporu a aj to len v čase, keď je ich bábätko maličké a s dojčením sa nedeje nič, pri čom by bolo potrebné urobiť nejaké ďalšie rozhodnutia. A z obsahu článku Lidovek je zrejmé, že v médiách dojčenie nezažíva ani slovnú podporu, napríklad z hľadiska toho, dokedy má dojčenie trvať: Hneď po tom, čo server cituje odporúčaný priebeh dojčenia podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá hovorí, že deti majú byť dojčené aj ďalej, po druhom roku života spolu s podávaním jedla, nezabúda server vyvážiť poskytované informácie bulvárnymi správami o „svetových rekordmankách“, ktoré dojčili svoje deti, aj keď už chodili do školy a uzatvára túto správu varovaním, že to môže viesť k sociálnej ostrakizácii, hoci pre takéto tvrdenia neexistujú vedecké dôkazy.

Mamila.sk > Pre matky > DOJČENIE A ... > Médiá a dojčenie > Ako médiá komunikujú o dojčení?