Mám málo mlieka, a predsa dojčím!

Vždy som si hovorila, že svoje dieťatko budem dojčiť. Dojčenie je predsa najprirodzenejší spôsob výživy, pomáha vytvoriť pevné puto medzi matkou a dieťaťom, pozitívne vplýva na emocionálny vývoj dieťatka a má mnoho výhod. Brala som to ako samozrejmosť, naivne som si myslela, že stačí iba chcieť. Preto som ani nevenovala žiadnu pozornosť príprave na dojčenie. Na moje veľké prekvapenie, dojčenie nezačalo tak, ako som očakávala. Preplakala som mnoho nocí a neustále so m sa trápila pre nedostatok mlieka. Začala som skúšať všetky babské rady – čaje, rôzne tradované nápoje, zasmažené polievky, pestrú stravu, nič však nepomáhalo. Nakoniec som p o troch týždňoch trápenia zavolala laktačnej poradkyni, ktorá mi vyslovene „zachránila dojčenie“.

Nedokázala síce zázračne vyčarovať nadprodukciu mlieka, no ukázala mi smer, ktorým sa môžem uberať. Vysvetlila mi, čo je pre matku a dieťa dôležité po pôrode pre to, aby sa podporilo bezproblémové dojčenie. Vtedy som si uvedomila, že po pôrode mi nikto nepoložil synčeka na hrudník, nikto mi nedovolil, aby som ho objala, nikto mi nevysvetlil, aký nesmierne dôležitý je kontakt koža na kožu, hoci podvedome som po tom túžila… Zobrali mi ho a na prvé dojčenie priniesli až po takmer tridsiatich hodinách. Na šestonedelí mi neukázali ako vyzerá správne prisatie, nikto ma neupozornil, že dokrmovanie fľašou môže byť začiatok konca dojčenia. Namiesto toho, sestričky kŕmili deti z fľaše ako na bežiacom páse. Plače? Určite je hladný! A milá sestrička už držala fľašku s mliekom v ruke. Aspoň tak to bolo u nás. Navyše synčeka dokrmovali množstvami mlieka, na ktoré mi pediatrička potom povedala, že mu mohli roztiahnuť žalúdok. Bežne ho sestričky prvé dni po pôrode dokrmovali aj 150 - 200 mililitrami mlieka. Ja som nevedela, že to nie je potrebné a môže to byť až zdraviu škodlivé. O to horšie sa mi potom zbavovalo dokrmovania, synček stále vyžadoval veľa mlieka.

Na radu laktačnej poradkyne som svojho synčeka začala dokrmovať na prsníku pomocou laktačnej pomôcky na prsníku a naučila som sa, ako ho mám správne prisať, aby sa mohol prisať. Tak mu spolu s umelým mliekom tieklo aj moje materské. Takéto dokrmovanie vôbec nie je finančne náročné. Cievka stojí približne jedno euro a dá sa kúpiť v zdravotníckych potrebách. Ušetrili sme ale na umelej výžive. Znížili sme množstvo umelého mlieka, ktorým som musela dokrmovať, tým že laktačná poradkyňa mi okrem úpravy polohy, aby sa bábätko lepšie prisávalo, ukázala aj ako rozlíšiť pitie a ak synček nepil, ako mu pomôcť získať ešte viac mlieka stláčaním prsníka a potom výmenou strán. Prešli sme spolu aj otázku kontaktu s bábätkom medzi dojčeniami, poradkyňa ma naučila synčeka nosiť, aby som mohla sledovať jeho signály pripravenosti na dojčenie. Dojčil sa tak častejšie ako pred tým. Aj vďaka tomu som mohla znížiť množstvo mlieka na dokŕmenie. Viac mlieka z prsníka vypil aj vďaka bylinkám na zvýšenie tvorby mlieka. 

Dostatok mliečka som síce nikdy nemala, ale po 4. mesiaci som po stretnutiach s laktačnou poradkyňou na podporných skupinách dojčenia umelé mlieko úplne nahradila jedlom a v dojčení som pokračovala bez obmedzovania aj naďalej. Viem, že ideálnym riešením by bolo mať dostatok materského mlieka. No to, čo sa v úplnom začiatku pokazilo, som už nedokázala napraviť. Laktačná poradkyňa ma povzbudzovala, že dojčenie v akejkoľvek miere má obrovský význam a že dojčenie nie je "všetko alebo nič". Aj keď som musela dokrmovať, dojčila som a dokázala som dojčiť, aj keď som nemala dostatok mlieka. Napriek všetkým problémom, ktoré som musela prekonať, moje úsilie a trpezlivosť stáli za tú námahu, a ja stále dojčím svojho 16-mesačného synčeka. Keby som nemala túto skúsenosť, nikdy by som neuverila, že dojčiť sa dá, aj keď má mamička málo mlieka.

Laktačná poradkyňa dr. Vierka Červená mi bola veľkou oporou, poskytovala mi rady nielen o dojčení, ale aj o začiatkoch jedenia bábätka, výchove, dokonca mi ukázala, ako správne nosiť synčeka.

Mnoho žien má podobný problém ako ja. A mnohé to už vzdali, čo úplne chápem, lebo najmä na začiatku je to vyslovene drina. Ale ak môj príspevok pomôže aspoň jednej matke, budem veľmi rada. Každý deň si som si opakovala tri vety, ktoré mi pomáhali bojovať ďalej:

  1. Každá kvapka materského mlieka je cenná.
  2. Každé priloženie k prsníku má veľký význam.
  3. Každé dieťa má právo byť dojčené.

Dnes som na seba hrdá, že som sa nevzdala a v dojčení chcem pokračovať čo najdlhšie, pretože som presvedčená, že dojčenie nie je len kŕmenie.

Zdenka Hradská

Mamila.sk > Pre matky > Príbehy matiek o dojčení > Mám málo mlieka, a predsa dojčím