• Mamila.sk
• Pre matky
• Príbehy o dojčení
• Dostala som sepsu, tri týždne po pôrode som syna nevidela a potom...

Dostala som sepsu, tri týždne po pôrode som syna nevidela a potom...

Dvadsaťjedna dní v nemocničnej posteli. Bez môjho čerstvo narodeného syna. Nikdy by ma nenapadlo, že by sa to mohlo stať práve mne, no stalo sa. 

7. novembra 2018 sa narodil môj tretí poklad. Napriek tomu, že to musel byť opäť cisársky rez, vyžiadali sme si okamžitý kontakt koža na kožu na manželovi a potom, keď ma pozašívali, som si užívala vzájomnú blízkosť so synčekom ja. Syn sa počas kontaktu koža na kožu pekne prisal na prsník, dojčil sa a ja som bola šťastná.

Tvorba mlieka sa však rozbiehala oveľa ťažšie ako pri mojich dcérkach. Syn bol nespokojný na prsníku. Odťahoval sa a plakal. Preto som začala užívať bylinky na zvýšenie tvorby mlieka a snažila som sa o čo najlepšie napolohovanie na prsníku, priečnu polohu s asymetrickým prisatím –  tak, ako som to vždy ukazovala iným klientkam ako poradkyňa pri dojčení.

Na tretí deň sa tvorba významne zvýšila a synček začal piť omnoho viac. A bol aj spokojnejší. Rodinná idylka začala a zároveň aj skončila v deň prepustenia z pôrodnice. Prišli sme domov. Dcérky boli naradostené, že ma po 5 dňoch vidia a najmä svojho novonarodeného bračeka. Ja som sa však začala cítiť zle. Dostala som horúčku, zimnicu a veľké bolesti pod pravým rebrom. Na pohotovosť sme prišli o druhej v noci. Švagor, ktorý šiel s nami, čakal väčšinu času s malým v aute. Predsa len „ovzdušie“ na urgentnom príjme pre 5-dňového novorodenca nie je bohviečo. Nosil mi ho len na dojčenie. Po všetkých možných vyšetreniach ma hospitalizovali okolo druhej poobede. Nie, nepomýlila som sa. Strávili sme 12 hodín s novorodencom na urgentnom príjme. Ďakujem švagrovi, že tam bol s nami.

Tu musím poďakovať aj pani primárke, že nám napokon vyhovela a našla izbu, kde sme mohli byť s manželom a synom spolu. Radosť však netrvala dlho a prišiel krutý verdikt – diagnóza: embólia do pľúc. A už ma brali na JIS-ku. Manžel ostal sám. Sám s naším 5-dňovým synčekom a doma čakajúcimi dvoma dcérkami. A ja som ostala sama so svojimi pocitmi zúfalstva a nalievajúcimi sa prsníkmi, ktoré zrazu nemal kto vyprázdniť. 

Manžel mi utekal kúpiť elektrickú odsávačku, ktorú mi priniesla sestrička z novorodeneckého. A začala som odsávať, aby som si udržala tvorbu mlieka. Situácia sa však skomplikovala a ja som prekonala sepsu. Odsávať som fyzicky ani psychicky nezvládala. Mala som vysoké horúčky, vysoké CRP a krvné testy ukazovali takmer všetky hodnoty ako zlé. Pečeň, žlčník, pankreas... všetko v mojom tele bolo zrazu v zlom stave. Bola som rada, že som. Nejedla som niekoľko dní, mala som 24-hodinovú výživu do žily. Do druhej žily mi podávali antibiotiká. Tvorba mlieka sa mi zastavila úplne.

A prišiel ďalší úder pod pás – čakala ma operácia dutiny brušnej, v ktorej sa objavilo 600 ml tekutiny. Zákrok s vysokým anestetickým rizikom. Syna som nevidela už 9 dní. Manžel sa však staral bravúrne. Celý čas kŕmil malého tak, aby nemusel použiť fľašu, ako som mu cez messenger vysvetlila. Fľašku ani cumlík nedostal ani raz, začo manželovi veľmi vďačím. Išlo mu to vynikajúco, stal sa z neho ozajstný profesionál. 

Operácia pomohla a mňa koncom novembra prepustili konečne domov

Prežila som, to bolo hlavné a čakala ma ďalšia (pre mňa dôležitá) výzva – rozbehnúť dojčenie. Nasadila som opäť bylinky. 

Začala som si synčeka prisávať na prsník, a keď sa prisal, zaviedla som mu do pusinky laktačnú pomôcku – cievku s umelým mliečkom. Sal na mojom prsníku, čo bol pre mňa úžasný pocit, zároveň mi prsník stimuloval k tvorbe mlieka. Cievka mu však časom začala prekážať na prsníku a hneval sa. Tak som ho prisávala na prsník z dôvodu stimulácie k tvorbe mlieka a potom dokŕmila mimo prsníka. Kŕmenie pohárikom odmietal a tak sme používali cievku po prste, hoci to nie je ideálne. Mlieko sa rozbiehalo 2 týždne. Nevzdávala som sa. Synčeka som mala stále v blízkosti, a keď som vládala, nosila som ho v šatke. A podarilo sa! Aktuálne má syn 3 mesiace a je výlučne dojčený. 

Ďakujem celej rodine za pomoc, ale v prvom rade manželovi, ktorý bol prvý mesiac synčekovi nielen otcom, ale aj mamou, ďakujem pani primárke, ktorá ma povzbudzovala a verila, že sa mi podarí dojčenie rozbehnúť, a pripomínala mi, aké je materské mliečko dôležité a oplatí sa zabojovať. Nevedela, že sama som laktačná poradkyňa a aj vďaka MAMILE viem, že na dojčení záleží.

Michaela Bilíková