Odpovede na otázky o bylinkách na zvyšovanie tvorby mlieka
MAMILA je profesionálna organizácia na podporu dojčenia, ktorá združuje zdravotníkov a zdravotníčok, farmaceutky a farmaceutov ako aj odborníčky a odborníkov z iných profesií, aby rodiny dostávali komplexnú pomoc s dojčením počas celého obdobia trvania dojčenia.
Prečo sa byliny používajú?
V rámci pomoci ženám, ktoré nemajú dostatočnú tvorbu mlieka, využívame na zlepšenie situácie množstvo krokov vrátane kontaktu koža na kožu, úpravy a nácviku polohy a prisatia, aplikovanie princípov dojčenia podľa potrieb dieťaťa, ako aj sadu krokov na odstránenie príčin pre nedostatočnú tvorbu mlieka a nahradenie pomôcok ako fľašky, cumlíky na fľaše, cumlíky či klobúčiky inými spôsobmi kŕmenia a kontaktu. Zaoberáme sa psychickou podporou žien ako aj zvyšovaním ich materských kompetencií a sebaistoty. Na základe využitia komplexného prístupu a odporúčaní ako aj starostlivého zváženia možností na zabezpečenie dostatočného príjmu materského mlieka, zahŕňame medzi možnosti pre navýšenie tvorby materského mlieka aj fytoterapiu. Je to preto, že navýšenie tvorby materského mlieka vďaka fytoterapii má potenciál zlepšiť dojčenie a viesť k vyššiemu príjmu materského mlieka a výlučnému dojčeniu – a to je kľúčové, pretože dôležitosť dojčenia a výlučného dojčenia je vedecky dokázaná. Použitie fytoterapie umožňuje eliminovať riziká kŕmenia umelou výživou, ktoré sú dnes dostatočne zdokumentované.
Ktoré byliny sa odporúčajú na zvyšovanie tvorby mlieka?
Potravinové doplnky, ktoré odporúčame, sú senovka grécka, benedikt lekársky a moringa olejodarná. S inými prípravkami nepracujeme. Rastliny ako senovka alebo moringa sú jedlo, ktoré sa v strave konzumujú v množstvách, ktoré sú väčšie, než pri ich používaní ako potravinových doplnkov pre zvyšovanie tvorby mlieka. Senovka je strukovina, ktorá sa používa aj ako samostatné jedlo alebo korenie. Moringa sa používa ako bežná potravina a taktiež na zlepšenie výživového statusu ľudí, vrátane tehotných žien, aj terapeuticky v prípadoch podvýživy dospelých i detí.
Byliny odstraňujú potrebu dokrmovania umelým mliekom
Dôvodom pre zahrnutie fytoterapie ako jedného kroku z komplexu krokov pre pomoc pri nedostatočnej tvorbe mlieka je ich potenciál pre zvyšovanie tvorby mlieka, a tým pádom ich úloha v znižovaní rizík nedojčenia a rizík spojených s používaním umelej výživy. Na to, že byliny majú účinok na zvyšovanie tvorby mlieka, poukazujú štúdie aj reálne skúsenosti žien. Napríklad autori Swafford S, Berens B. vo svojej štúdii Effect of fenugreek on breast milk production. ABM News and Views 2000;6(3): Annual meeting abstracts Sept 11-13, 2000, uvádzajú, že skúmali zvýšenie tvorby mlieka pri ženách, ktoré výlučne odsávali a ktoré po týždni používania senovky namiesto 207 ml odsávali priemerne 464 ml. Užívanie bylín zvyšuje percento dojčených a výlučne dojčených detí a znižuje percento žien, ktoré sú sklamané dojčením a tým, že nemohli dojčiť, pretože nemali dostatok mlieka. To je vzhľadom na význam dojčenia pre zdravie detí a žien zásadné. To, že nejde o placebo efekt, je okrem štúdií sledujúcich ženy vidieť aj na štúdiách skúmajúcich mechanizmus účinku na zvieratách: Sevrin T, Boquien CY, Gandon A, et al. Fenugreek stimulates the expression of genes involved in milk synthesis and milk flow through modulation of insulin/gh/igf-1 axis and oxytocin secretion. Genes (Basel). 2020;11:1208.
Byliny na zvyšovanie tvorby mlieka sú na svete bežné
Užívanie prostriedkov na zvyšovanie tvorby mlieka je na svete bežné, a napríklad austrálska štúdia poukazuje nielen na ich účinnosť, ale aj na to, že skúsenosť s ich užívaním je rozsiahla a týka sa 60 % žien (McBride GM, Stevenson R, Zizzo G, Rumbold AR, Amir LH, Keir AK, Grzeskowiak LE. Use and experiences of galactagogues while breastfeeding among Australian women. PLoS One. 2021 Jul 1;16(7):e0254049. doi: 10.1371/journal.pone.0254049. PMID: 34197558; PMCID: PMC8248610.)
Dávkovanie odporúčané pre dojčiace ženy sa vyskytuje tak v odbornej literatúre (Databáza Lactmed uvádza ako „typické“ dávkovanie 1 g – 6 g, teda 6000 mg, čo je viac ako nami používaná dávka. To platí aj pri autoritatívnej publikácii Blumenthal, M.; Goldberg, A.; Brinckmann, J. Herbal Medicine: Expanded Commission E Monographs; Integrative Medicine Communications: Newton, MA, USA, 2000, ktorá je kombináciou monografií WHO, klinických štúdií a preskúmaných a predpisovaných fytomedicínskych prípravkov a taktiež v štúdiách. Príkladom môže byť dávkovanie 1725 mg 3x denne pre matky predčasne narodených detí, ktoré senovku užívali na účely tejto štúdie 21 dní, pričom autori nezaznamenali žiadne nežiaduce účinky na predčasne narodených novorodencov: Reeder C, Legrand A, O’Conner-Von SK. The effect of fenugreek on milk production and prolactin levels in mothers of premature infants. Clin Lact (Amarillo). 2013;4:159–65.
Užívajú ženy veľké množstvo kapsúl?
Dávkovanie v miligramoch uvádzané v spomínanej štúdii využívame aj v MAMILE. Uvádzať počet kapsúl nevypovedá nič o dávke. V kapsuliach sa môže nachádzať výrazne rôzne množstvo danej byliny. To v praxi znamená, že pri prípravku jednej značky môže byť v kapsuli 200 mg senovka a pri inej značke to môže byť 2000 mg, teda desaťnásobok. Potom je možné povedať, že niekto užíval 10 kapsúl, aj keď v skutočnosti si mohol kúpiť iný výrobok, u ktorého by užíval iba jednu kapsulu. Počet kapsúl nehovorí nič o tom, že ženy užívajú „vysoké dávky“ bylín alebo užívajú nadmerné množstvo bylín. Okrem toho, odporúčanie výrobcu pre dávkovanie sa týka účelu, na ktorý daný človek napríklad senovku používa – výrobcovia senovky, ktorí ju predávajú s cieľom zlepšiť veľkosť poprsia nedojčiacich žien, budú navrhovať iné množstvo oproti výrobcom, ktorí cielia na zvyšovanie mužskej potencie, a to bude odlišné od množstva, ktoré má za cieľovú skupinu diabetikov a zlepšenie glykémie alebo riešenie tráviacich ťažkostí. To isté platí v prípade zvyšovania tvorby mlieka. Kromě toho, doporučení výrobce pro dávkování se týká účelu, pro který daný člověk například pískavici užívá – výrobci pískavice, kteří ji prodávají s cílem zlepšit velikost poprsí nekojících žen, budou navrhovat jiné množství oproti výrobcům, kteří cílí na zvyšování mužské potence, a to bude odlišné od množství, které má za cílovou skupinu diabetiky a zlepšení glykemie nebo řešení zažívacích těžkostí. To stejné platí v případě zvyšování tvorby mléka.
Majú byliny nežiaduce účinky?
V súčasnej dobe sa objavujú obavy ohľadne nežiadúcich účinkov senovky či benediktu, ako napríklad v článku Doubravové. Ale ohľadne nežiaducich účinkov samotná Doubravová (Farmac. praxi. 2023;19(4):255-259, MUDr. Novák Doubravová, Bylinné kapsle ke zvýšení tvorby mateřského mléka – jejich účinky a rizika) uvádza: „Ani z hodnotenia vykonaných štúdií jednoznačne nevyplýva, či sú nežiaduce účinky niečo, čoho sa treba obávať. Zdá sa, že skôr nie. Napríklad v spomínanej metaanalýze v databáze Cochrane bol ich výskyt v rade jednotlivých prípadov.“ A ani v jej vlastnom internetovom dotazníku neprináša Doubravová nič viac, než to, že ženy po pôrode z hľadiska nežiaducich účinkov najčastejšie uvádzali potenie, a následne sama skonštatuje: „Pri väčšine týchto respondentkami udávaných ťažkostí (a to išlo iba o 2,6 % žien, a navyše samoreportujúcich, teda nie objektívne zistených) však nemusí byť priama súvislosť s užívaním bylinných kapsúl, pretože sú pre prvé mesiace po pôrode typické.“
Kontraindikácie pre senovku sa týkajú účinkov, ktoré sú v konečnom dôledku pozitívami a zároveň pre iné skupiny pacientiek a pacientov sú uvádzané ako ich vyhľadávaný účinok: znižovanie hladiny cholesterolu, znižovanie glykémie a riedenie krvi a pôsobenie proti krvným zrazeninám.
Existuje súvislosť medzi bylinami a prolaktínom a dopamínom?
V súvislosti s bylinami sa objavujú nepodložené zmienky o tom, že byliny fungujú na princípe zvyšovania prolaktínu a ovplyvňujú dopamín. Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by takýto mechanizmus účinku bylín (senovky, moringy alebo benediktu) opisovala. V žiadnych vedeckých textoch alebo publikáciách o fytoterapii nie je jediná zmienka, že by byliny mali vplyv na dopamín. Tieto úvahy nie sú podložené vedeckými dôkazmi ani faktami. Nie je pravda, že ženy, ktoré dojčia a užívajú byliny, nemajú pocit odmeny. Takáto teória by si vyžadovala, aby byliny prenikali do mozgu, a to sa nedeje ani to žiadna literatúra neopisuje. Navyše dojčiace ženy (tie, ktoré dojčia bez problémov a bez byliniek) majú samé od seba vysoké hladiny prolaktínu a nikto neuvažuje, že by to by to bolo negatívum, práve naopak. Vysoké hladiny prolaktínu dojčiacich žien sú v čase dojčenia normálne a majú pozitívny efekt na zdravie a na náladu. Byliny zlepšujú zažívanie žien, zlepšujú dojčenie a pomáhajú prekonať problémy s dojčením, ktoré môžu inak znamenať ukončenie dojčenia a prechod na umelú výživu. Navyše, ženy užívajú byliny na to, aby sa zlepšilo dojčenie a aby mohli v dojčení pokračovať - toto samo o sebe pri každom dojčení prináša ako pozitívny efekt vylučovanie oxytocínu a endorfínov. A keď žene dojčenie funguje, je to víťazný moment, ktorý prináša odmenu.
Rovnako neexistuje žiadny dôkaz, že by bylinky spôsobovali depresívne stavy žien, ktoré ich konzumujú. Naopak dojčenie a úspešné vyriešenie problémov s dojčením je preukázateľne pozitívny faktor pre duševné zdravie žien.
Čo vedia o bylinách laktačné poradkyne?
V rámci svojho vzdelávania v MAMILE majú laktačné poradkyne k dispozícii 4 hodiny vzdelávania o účinkoch, použití, indikáciách, kontraindikáciách a nežiaducich účinkoch bylín, s ktorými pracujú. Laktačné poradkyne MAMILY dodržujú etický kódex, v rámci ktorého neodporúčajú konkrétne značky prípravkov a nemajú z ich zakúpenia klientkami žiadny profit. Laktačné poradkyne MAMILY nespájajú laktačné poradenstvo v predajom výrobkov ani odporúčaním konkrétnych výrobkov či značky a nijako neprofitujú z množstva alebo dávkovania prípravkov.
1. Prečítajte si aj našu reakciu na článok v slovenských novinách SME na tému byliniek v laktačnom poradenstve.
2. Reakcia MAMILY na článok v českých Hospodářských novinách
3. Základné informácie o použití byliniek pri zvyšovaní tvorby mlieka
