• Mamila.sk
• Pre matky
• Príbehy o dojčení
• Pôrod cisárskym rezom, dvojčatá a dojčenie

Pôrod cisárskym rezom, dvojčatá a dojčenie

Chcela by som sa s matkami a budúcimi matkami podeliť o svoje skúsenosti s dojčením dvojčiat. Aby bolo dojčenie úspešné, je dôležité, aby sa hneď od začiatku dbalo na úspešný štart dojčenia. Podľa kritérií baby-friendly nemocníc by malo byť dieťa v kontakte s matkou ihneď po pôrode, aby malo možnosť sa dojčiť. A to i v prípade operačného pôrodu.

Ku koncu tehotenstva s dvojčatami som už vedela, že rodiť budem cisárskym rezom. Rodila som vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Pôrod bol plánovaný a vopred som sa informovala u primára Gynekologického a pôrodníckeho oddelenia MUDr. Petra Kaščáka, či mi v prípade, že operácia prebehne bez komplikácií, budú deti hneď položené do kontaktu koža na kožu, aby sa mohli dojčiť. Pán primár s tým súhlasil. Deň pred operáciou som ešte zašla na novorodenecké oddelenie, kde mi MUDr. Vierka Bočáková tiež sľúbila, že ak budú detičky v poriadku, umožnia mi ich dojčiť.

Operoval ma MUDr. Kaščák a bábätká vyšetrovala MUDr. Bočáková a im obom aj celému tímu zdravotníkov sa veľmi chcem poďakovať za to, že všetko prebehlo bez akýchkoľvek komplikácií. Mala som spinálnu anestézu, takže som bola pri vedomí celý čas. O 8:30 sa mi narodili zdravé donosené dvojčiatka. O 9:00, keď som už bola odrúškovaná, mi ich priložili k prsníkom, každé na jednu stranu. Obe bábätká sa krásne prisali a 5 minút usilovne papali mliečko. Bol to úžasný pocit a chvíľa, na ktorú nezabudnem.

Všetky ženy chcem povzbudiť, že aby aj v prípade operačného pôrodu žiadali o včasné dojčenie svojho bábätka. Najlepšie je vopred sa o tejto možnosti informovať a snažiť sa získať súhlas zdravotníkov. V nemocniciach, ktoré sú „baby-friendly“, by to nemal byť problém, pretože inak by nemali ani plaketu baby-friendly mať. Tak pevne verím, že tí, ktorí nemocniciam túto plaketu udelili, tak neurobili bez dôkladného zistenia, či nemocnica skutočne podporuje kontakt koža na kožu pri každom pôrode, kde je to možné.

Začiatok bol vynikajúci, trochu horšie to už bolo ďalej. Po operácii som musela ležať na pooperačnej izbe a bábätká mi nosili na dojčenie. Druhýkrát mi ich priniesli až po šiestich hodinách, potom každé tri hodiny a v noci tiež šesť hodinová prestávka. Ako som sa neskôr dozvedela, moje bábätká boli medzitým dokrmované z fľaše cumľom bez toho, aby ma o tom vopred informovali. S touto možnosťou som vopred nepočítala, keďže trenčianska nemocnica bola v tom čase baby-friendly a niečo podobné kritériá nemocnice priateľskej k deťom vylučujú. Ak by som vopred čo i len tušila o týchto praktikách, isto by som výslovne žiadala o to, aby som bola o dokrmovaní vopred informovaná, a ak by to bolo nevyhnutné, aby boli bábätká dokŕmené inak ako fľašou, ideálne pohárikom. Vôbec to však nebolo potrebné, pretože deti sa narodili zdravé donosené, od začiatku pekne sali a ja som mlieko mala. Našťastie po operácii som nemala žiadne komplikácie, tak som po 12 hodinách mohla na chvíľku vstať a po 24 hodinách som už pomaly chodila. Žiadala som byť preložená na rooming-in. Po 30. hodinách od operácie mi to umožnili a o svoje bábätká som sa starala už sama (prvú noc som ich ešte na päť hodín zverila novorodeneckej sestre). Nadštandardná izba bola obsadená, ležala som teda na obyčajnej izbe, ale primár MUDr. Kaščák mi dovolil v popoludňajších hodinách na izbe návštevy laktačnej poradkyne, ktorá mi pomáhala s dojčením bábätiek. Bábätká krásne sali materské mlieko a pekne priberali, domov sme odchádzali na štvrtý deň a mali takmer pôrodnú hmotnosť.

Zo svojho tretieho pôrodu mám teda dvojakú skúsenosť. Pozitívnu, pretože bábätká mi hneď po pôrode priložili a mohla som sa o ne v čo najkratšom čase po operácii starať sama a mohla mi pri tom pomáhať laktačná poradkyňa. Negatívnu, pretože bábätká boli zbytočne dokrmované a ešte k tomu z fľaše s cumľom a bez toho, aby som bola vopred informovaná. Následkom toho, že boli dokrmované, hoci len chvíľu, si osvojili spôsob satia z fľaše a potom mi hrýzli do bradaviek, čo prispelo k ragádam a infekcii bradaviek. Prvý mesiac dojčenia bol preto pre mňa veľmi bolestivý. Bábätká našťastie pekne priberali. Výlučne som ich dojčila 6 mesiacov a dojčím ich doteraz, keď už budú mať v októbri 2013 štyri roky. Janko si už pár dní na dojčenie nespomenul, Slávka sa ešte dojčí.

MUDr. Jela Maliariková